Opatrný, vytrvalý, elegantný, ale niekedy až trúfalý a drzý... Množstvo rôznych prívlastkov má boleň, a zrejme všetky aj platia. Jeho opatrnosť je príslovečná a oklamať boleňa je, v porovnaní s inými dravými rybami, ďaleko náročnejšie.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 44
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
V stojatej priezračnej vode môžeme doslova celé hodiny pozorovať ladnosť a eleganciu jeho pohybu pri neúnavnom a vytrvalom love drobných rybičiek. Veľakrát nám pritom trúfalo, ba až drzo zaloví tesne pod nohami, bez náznaku záujmu o našu nástrahu. Doslova sa predvádza a nás pritom privádza takmer do zúfalstva. Ale aj boleň má svoje slabé stránky...
Muškárenie
Je jednou z možností ako aktívne a cielene loviť bolene. Ide o pomerne náročný a mimoriadne jemný spôsob lovu, ale zároveň aj veľmi účinný. Hlavne v letnom období, keď ostatné metódy lovu zlyhávajú, môžeme pri správnej voľbe a vedení mušky uloviť aj niekoľko pekných boleňov.
Jednoduchý výstroj
Pri muškárení na bolene si úplne vystačíme so základnou muškárskou výbavou. Univerzálny je šestkový prút s plávajúcou, resp. intermediálnou šnúrou a koncový nadväzec 0,20 mm. Uprednostniť by sme mali hlavne dlhšie prúty – 290 cm aj viac, s ktorými sa dá ďalej nahadzovať. Samozrejme, vo vodách s množstvom prekážok môžeme použiť aj ťažšiu výbavu. Naopak, napríklad v priezračnej vode na Liptovskej Mare som najväčšie bolene ulovil na päťkový prút s koncovým nadväzcom 0,14 mm. V takom prípade dokáže boleň naplno využiť svoju silu a jeho zdolávanie už vôbec nemusí byť jednoduché.
Nástrahy
Ako nástrahu používame väčšinou strímre, alebo veľké mokré mušky. Strímre, hlavne v prirodzených farbách, čo najviac pripomínajúce rybičky. Veľkosť by sme mali tiež prispôsobiť veľkosti potravy, ktorú boleň loví.
Rôzne fantastické vzory nepreferujem, ale niekedy aj tie dokážu milo prekvapiť svojou účinnosťou. Zaujímavou alternatívou sú aj tzv. „muškové poppery“. Sú to rôzne strímre s plávajúcou hlavičkou, alebo s hlavičkou v tvare priehlbinky vyrobenej z plastu. Ich výhodou je, že môžu byť oveľa menšie a ľahšie, ako klasické poppery a niekedy aj účinnejšie.
Mokré mušky napodobujúce rôzne chrobáky, obzvlášť chrústy, sú v určitom období roka tiež veľmi účinné.
Hlavnou výhodou muškárenia pritom zostáva najmä to, že ešte stále nie je na nížinných vodách a priehradách až také rozšírené. Bolene väčšinu mušiek a strímrov ešte nemajú prehliadnutých, a tak reagujú oveľa dôverčivejšie. Ale aj v tomto smere sa ryby veľmi rýchlo učia. Miesta, kde chodím pravidelne muškáriť, stále skrývajú niekoľko veľkých „profesorov“, ktorí si vždy so záujmom prezerajú moje nové vzory mušiek a srímrov, ale ich zábery sú veľkou vzácnosťou.
Dubleta
Pamätám si svoje začiatky muškárenia na Dunaji, keď nebol problém uloviť dokonca aj niekoľko desiatok boleňov za vychádzku. Bolene spoľahlivo brali na úplne primitívne mušky vyrobené z niekoľkých svetlých pierok. Neskôr, aby som zvýšil šance na záber, tak som naviazal aj dve, alebo tri mušky. A skutočne. Veľakrát sa mi podarilo uloviť dva bolene naraz – dubletu. A to až dovtedy, kým neprišli väčšie ryby, čo už nadväzec nevydržal. Stratil som tak niekoľko pekných rýb, a preto som opäť začal loviť už len na jednu muchu...
Lenže bolene neberú vždy tak, ako si predstavujeme. Dlhé hodiny vytrvalého hádzania bez jediného záberu neraz dokonale preverili moju trpezlivosť. Nakoniec som pri jednej takejto únavnej rybačke bez záberov neodolal a znova naviazal druhú mušku. Asi som sa nepoučil dosť. Zanedlho sa mi pod nohami prevalilo telo veľkého boleňa. Skutočný trofejný kus, hodne cez 80 cm, mal mušku pevne v kútiku a ja som ho s prehľadom zdolával. Žiadne prekážky, len voľná otvorená mierne prúdiaca voda. Bol som spokojný, že sa mi konečne podarilo dostať krásnu rybu na udicu.
Boleň po dlhých minútach začínal postupne slabnúť a strácať silu. Už som hľadal ideálnu plytčinu na vylovenie a práve vtedy sa za takmer zdolaným boleňom poriadne zvírila voda. Že by vyprovokoval veľkého sumca? Nie. Druhý, ešte väčší boleň, sa začal zaujímať o prívesnú muchu. To nie je možné! Veď takú rybu som tu nevidel už celé roky. Prečo práve teraz? Snažil som sa ho vyplašiť mávaním a poskokmi po brehu, ale nič nepomáhalo...
Nakoniec som z vody vytiahol len prázdny nadväzec. Dva veľké opiercingované bolene víťazne zmizli v šedej dunajskej vode. Dúfam, že im háčiky bez spätných hrotov čoskoro vypadli, aj keď je piercing v dnešnej dobe moderný. Odvtedy opäť lovím už len na jednu muchu...
Namiesto boleňov pleskáče a kapry
Aj lov boleňov muškárením môže prinášať množstvo prekvapení. Nemyslím len na večerné zábery zubáčov tesne pod hladinou, sumcom odtrhnuté nadväzce, ba ani úlovok peknej šťuky na malý boleňový strímer nebýva zvláštnosťou.
Prvým prekvapením bolo, keď som v nenápadnej zarastenej zátoke na Oravskej priehrade, vytiahol na malý, sotva dvojcentimetrový strímer niekoľko takmer kilových červeníc. Potom sa mi na Liptovskej Mare podarilo na ten istý strímer uloviť aj prvé kapry, ba dokonca aj jedného krásneho, takmer šesťdesiatcentimetrového lieňa. Všetko to boli regulárne, za papuľku ulovené ryby. Bolo to vždy na začiatku leta, keď po úspešnom prirodzenom nerese začal drobný poter vytvárať obrovské húfy. V blízkosti potopených porastov a na plytčinách v pobreží to zavčasu ráno doslova vrelo a medzi loviacimi boleňmi a ostriežmi, sa často priživovali aj kapry, alebo iné nedravé ryby.
Spolu s Mirom Žúborom a Ľubom Krakovským sme tieto mini strímriky neustále vylepšovali a mali veľa krásnych úlovkov boleňov. Občas sa splietol aj pekný dúhak, alebo pstruh jazerný. Už som si začínal myslieť, že sme vymysleli univerzálnu nástrahu na bolene, ale nebolo to tak. Svedčí o tom moja ďalšia skúsenosť.
Keď som pred pár rokmi na Malom Dunaji pri love boleňov zdolával na malý strímer už tretieho veľkého pleskáča, tak to neuniklo pozornosti mojich študentov na rybárskom krúžku. Začali si ma nenápadne doberať: vraj by už radi videli aj boleňa, nielen pleskáče. Alebo: čím to kŕmim, lebo na feeder im neberú také pekné ryby... Vyskúšal som už takmer všetky obľúbené boleňové vzory, ale bezvýsledne. Nakoniec mi rybársku česť zachránil veľký šťukový strímer a skóre sa začalo meniť v prospech boleňov. Bolene totiž na malé nástrahy vôbec nereagovali, lebo lovili pomerne veľké belice.
To, čo môže byť na jednej lokalite mimoriadne úspešné, si inde ryby nemusia ani všimnúť. O letné nástrahy ryby na jeseň už vôbec nemusia javiť záujem. Niekedy stačí strímer trpezlivo držať v prúde, inokedy je úspešné čo najrýchlejšie vedenie dolu prúdom. O rôznych materiáloch a farbách nástrah ani nehovorím...
Človek sa celý život učí, skúša, experimentuje. A možno práve v tom je čaro rybačky, obzvlášť muškárenia.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
