V tomto článku sú uvedené výlučne osobné názory autora. Článok nepredstavuje právne poradenstvo podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov. Materiál obsiahnutý v tomto článku je informatívnej povahy a aplikácia niektorých informácií bude vždy špecifiká podľa konkrétnych okolností prípadu.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2013
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Medzi rybármi prebiehajú niekedy búrlivé diskusie o právnej úprave v oblasti rybolovu, najmä niektorých ustanovení zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) a vyhlášky č. 185/2006 Z.z., ktorou sa vykonáva Zákon č. 139/2002 o rybárstve v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“). Je pravda, že niektoré ustanovenia pôsobia podľa môjho názoru zastarane, niektoré zvádzajú k rôznym výkladom, čo v praxi môže spôsobovať (spôsobuje) problémy bežným rybárom, hoci títo si nie sú vedomí žiadneho porušenia pravidiel a kontrolné orgány majú na vec odlišný názor. Vybral som preto pre potreby tohto článku niekoľko okruhov, ktoré sa javia ako problematické či už z dôvodu ich rozporuplnosti alebo nezrozumiteľnosti. Poďme sa teda na niektoré veci pozrieť bližšie.
Povinná výbava loviaceho a zapisovanie úlovkov
V zmysle § 14 ods. 5 Vyhlášky, loviaci zapisuje ulovené a privlastnené ryby do záznamu, v ktorom uvedie druh ryby, jej dĺžku a hmotnosť. Každú ulovenú rybu uvedenú v odseku 2 písm. a) a b) zapisuje loviaci do záznamu okamžite po jej privlastnení. Každý rybár je teda povinný uvádzať aj hmotnosť ulovenej ryby (rýb). Tu je typický príklad absencie resp. rozporu dvoch ustanovení toho istého právneho predpisu, keď iné ustanovenie, konkrétne § 14 ods. 14 Vyhlášky, obsahuje povinnosť loviaceho pri love mať meradlo potrebné na zistenie dĺžky ulovenej ryby, uvoľňovač háčikov a podberák. Žiadna váha nie je nikde uvedená. Mám za to, že určenie váhy ulovenej ryby nie je ani tak požiadavkou zo štatistických pohnútok ale skôr z dôvodu, že denný počet ulovených rýb je, okrem počtu ulovených rýb, limitovaný aj ich hmotnosťou... A tu sa dostávame k druhému, závažnejšiemu problému.
Množstvo úlovkov a ich evidencia
Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky si loviaci môže privlastniť v jednom dni, aj keď vo viacerých rybárskych revíroch, najviac
a) dva kusy kapra rybničného, zubáča veľkoústeho, šťuky severnej, sumca veľkého alebo lieňa sliznatého, prípadne kombináciu dvoch kusov týchto druhov,
b) štyri kusy lososovitých druhov rýb, lipňa tymianového, podustvy severnej alebo mreny severnej, prípadne kombináciu týchto druhov, alebo
c) taký počet všetkých druhov rýb, ktorých celková hmotnosť nepresiahne 7 kg.
Privlastnením si povoleného počtu a hmotnosti rýb sa denný lov rýb skončí.
Ako to teda vlastne je? Koľko a akých rýb si vlastne môžem privlastniť...? Verím, že toto nie je v praxi otázka, ktorú si čitatelia Slovenského RYBÁRA musia klásť, keďže sa profilujú ako športoví rybári, pozerám sa na to teda v rovine právnej. Pokiaľ ide o celkovú hmotnosť, tu problém nevidím, hranica je jasne daná 7 kilogramov. Ale tie kombinácie v písm. a) b) a c) môžu byť zmätočné.
Ustanovenie § 14 ods. 2 Vyhlášky pripúšťa podľa mňa dvojitý výklad. Prvý možný výklad je taký, že si v jednom dni lovu môžem privlastniť dva kusy kapra, štyri pstruhy a pokiaľ takto privlastnené ryby nepresahujú hranicu 7 kg, môžem loviť ďalej a privlastniť si ešte iné druhy rýb až do celkovej hmotnosti 7 kg. Čiarka medzi písmenami a) a b) vyjadruje kombináciu druhov rýb podľa týchto dvoch pododsekov, spojka alebo však môže podporovať výklad uvedený v predchádzajúcej vete.
Druhý možný výklad je ten, že nie je možná kombinácia rýb podľa písmena a), b) A c) t.j. môžem si privlastniť dva kusy kapra a štyri kusy lipňa (táto kombinácia je možná, vyplýva to o.i. aj z formulácie „ak aj loví vo viacerých rybárskych revíroch“) a ak aj nedosiahnem hranicu 7 kg, musím denný lov ukončiť. Tomuto však odporuje práve ustanovenie § 14 ods. 9 Vyhlášky, ktorý hovorí, že privlastnením si povoleného počtu A hmotnosti rýb sa denný lov rýb končí. Podľa môjho názoru ide o jedno z najrozporuplnejších ustanovení Vyhlášky.
Nie som oprávnený podávať výklad právnej úpravy, ak však pripustíme, že toto ustanovenie § 14 ods. 2 sa má vykladať podľa druhého výkladu (2 ks kapra a 4 ks lipňa znamenajú ukončenie denného lovu), potom by som určite navrhol za účelom odstránenia rozporov, aby právna úprava bola v nasledovnom znení:
Loviaci si môže privlastniť v jednom dni, aj keď loví vo viacerých rybárskych revíroch, najviac
a) dva kusy kapra rybničného, zubáča veľkoústeho, šťuky severnej, sumca veľkého alebo lieňa sliznatého, prípadne kombináciu dvoch kusov týchto druhov,
b) štyri kusy lososovitých druhov rýb, lipňa tymianového, podustvy severnej alebo mreny severnej, prípadne kombináciu týchto druhov, alebo
c) taký počet všetkých druhov rýb, s výnimkou rýb podľa písm. a) a b), ktorých celková hmotnosť nepresiahne 7 kg.
Privlastnením si povoleného počtu druhov rýb podľa písmena a) a b) sa denný lov končí.
Ustanovenie § 14 ods. 9 by potom malo byť tiež modifikované:
Privlastnením si povoleného počtu rýb podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) alebo hmotnosti sa denný lov končí.
Je mi zrejmé, že na vyriešenie tejto otázky je potrebná najmä súčinnosť tak Rady Slovenského rybárskeho zväzu ako aj Ministerstva životného prostredia SR.
Čas ochrany a denná doba lovu nie je to isté
Na záver tohto príspevku sa dotknem problému, ktorý je viac než aktuálny každý rok, najmä v mesiacoch máj, jún, a tým je porušenie povinnosti rybára ukončiť lov o 24. hodine. V praxi je takéto konanie vyhodnocované zo strany rybárskej stráže a Polície SR ako trestný čin pytliactva podľa § 310 Trestného zákona. Takýto postup je podľa môjho názoru nesprávny, nezákonný a potvrdzujú to aj moje skúsenosti z praxe.
V prípade, ak je rybár „prichytený“, že má po 24. h nahodené udice v čase keď je zakázaný 24-hodinový lov a má byť výlučne na tomto skutkovom základe stíhaný pre trestný čin pytliactva, ide o absolútne nesprávny postup. Takýmto konaním nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu pytliactva podľa § 310 TZ! Prečo? Ustanovenie § 310 Trestného zákona jasne hovorí o neoprávnenom zásahu (do práva poľovníctva alebo rybárstva) tým, že niekto i) bez povolenia loví ... alebo ii) čase ich ochrany alebo iii) zakázaným spôsobom. Len Trestný zákon určuje, ktoré konanie je trestným činom. Čas ochrany je uvedený v § 10 ods. 1 Vyhlášky a denná doba lovu upravená v § 12 nie je to isté. Tieto dva pojmy nemožno v žiadnom prípade stotožňovať! Nepochybne je lov po 24. h v čase, keď to nie je povolené protiprávnym konaním, ale nie trestným činom (nie každé protiprávne konanie musí totiž napĺňať znaky trestného činu!). Kontrolné orgány majú konať tak, že vec postúpia inému orgánu na riešenie (disciplinárna komisia).
V niektorom z ďalších článkov sa budem venovať ďalším, verím, že pre čitateľov zaujímavým problematickým okruhom.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
