O tom, že na Domaši veľké sumce sú, dnes už nepochybuje nikto. Žijeme v čase internetu a médií. Každá správa o ulovení veľkej ryby sa rýchlo dostane k svojmu adresátovi. Pred pätnástimi rokmi to bolo inak. Najväčší zdokumentovaný sumec ulovený na Domaši mal 44 kg.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2013
Počet strán v magazíne: 0
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
To, že na Domaši naozaj veľké sumce sú, som sa prvýkrát dozvedel ozaj len náhodou. Koncom 80-tych rokov sme lovili na jednom štrkovisku blízko Plavča. Vedľa nás stanovali dvaja chlapi s rodinami, ktorí neboli ani rybári. Pozvali nás na guľáš z diviny. Takto pri večeri nám porozprávali nezvyčajný príbeh, ktorý na Domaši zažili. V zátoke v Zajačej debre sa boli s rodinami kúpať. Chlapi boli na chate a deti pri vode. Večer deti dobehli s veľkým krikom, že pri brehu je veľká ryba.
Chytiť sumca z brehu bola nová výzva
Chlapi zišli k vode a naozaj, blízko brehu sa prevaľoval veľký sumec. Otáčal sa hore bruchom. Obaja vošli do vody a pokúsili sa sumca chytiť. Sumec prudko vyštartoval. Chvostom udrel jedného z nich po hlave tak, že vo vode spravil kotrmelec a následne ušiel. Ráno dobehli deti s krikom, že ryba je tam zas. Tentoraz bol už sumec hore bruchom a mŕtvy. Chlapi ho vyniesli na breh. Ako poľovníci mali v chate váhu. Zdochnutého sumca zvážili. Mal niečo cez 70 kg.
Niekoľko rokov nato mi známy, ktorý tam mal chatu a chodieval v tejto oblasti na huby tvrdil, že z vysokého brehu často vídava obrovské ryby. Raz dokonca videl vyhrievať sa dva veľké sumce pod hladinou. Preto, keď prišla ponuka od Ľuba ísť si zachytať do Zajačej debry na trhačky, neváhal som. Samozrejme, pred tými viac ako desiatimi rokmi sme tu ulovili niekoľko sumcov, no všetky na vábničku. Chytiť sumca z brehu bola pre mňa nová výzva.
Blížil sa víkend. Ľubo spolu so svojím otcom a kamarátom Jožkom pripravili miesto. Na strmom svahu trocha upravili terén a postavili bivak. Ich úlohou bolo aj nachytať nástrahové ryby. Po príjazde k vode nás čakalo komplikované spustenie člna, naloženie vecí a presun na miesto.
Pred vyvezením prútov som si ešte dôkladne HDS-kou prešiel dno, nad ktorým sme mali chytať. Okolo kŕmnej bójky, kde sa lovili pleskáče, som objavil veľký kŕdeľ rýb. Do vody sme nasypali niekoľko kíl halibut peliet. Potom sme postupne jednu po druhej povyvážali šesť udíc. Päť sme umiestnili za hranu svahu, ktorý sa tu zvažoval z 11 na 18 m. Šiestu sme vyviezli popri brehu blízko k potopenému obrovskému dubu.
Ryby sme nastražili rôzne. Tri išli tesne na dno, dve boli asi v polovici stĺpca a jedna tesne pod hladinou.
To, že na Domaši máte vyvezené trhačky neznamená, že už máte pokoj. Kvôli veľkej premávke rôznych člnov a jácht musíte ostať celý čas v strehu. Ľubo tu už má na konte zdolanú jednu jachtu a niekoľko motorových člnov.
Je mi jasné, čo ma čaká
Podvečer konečne sedíme v kreslách. Jožko hádže svoje prúty na zubáče a prorokuje, že ak má prísť záber, tak to bude o pol jedenástej. Večer za nami prichádza ešte Vlado. Jeho sumčiarku vyvážame k poslednej bóji. Vietor, ktorý fúkal celý deň, konečne ustáva. Zvončeky na prútoch pomaly tíchnu. Ochladzuje sa. Práve, keď sa chcem prezliecť z kraťasov do nohavíc, počujem krátke zazvonenie.
Vybieham von z prístrešku. Registrujem, že moja ľavá udica je ohnutá takmer vo vodorovnej polohe. S gaťami na pol zadku utekám k prútu a sekám. Už zo záberu mi je jasné, čo ma čaká. Na druhom konci je určite veľký sumec. Visím na prúte a pokúšam sa s rybou niečo spraviť. Ťah je naozaj silný, no akýsi príliš statický. Môj pravý prút reaguje na každý pohyb ryby. Z toho je zrejmé, že sumec je nejakým spôsobom zachytený aj v ňom. Volám Ľuba nech zoberie nôž. Naskakujeme do člna. Pomaly sa priťahujem k rybe. Na mieste záberu zisťujem, že sumec zrejme zašiel za ďalšiu bójku. Lopta z nej je takmer celá pod vodou.
Opieram sa do udice a pomaly dostávam sumca hore. Výdatne mi pomáha aj Ľubo, ktorý ťahá šnúru z druhej udice rukou. Dostávame sa k trhačke, ktorú okamžite prerezávame. Keď sa mi darí dostať sumca asi tri metre pod čln, v svetle čelovky vidím, že pleskáč z druhého prúta je zapichnutý v chrbte bojujúcej ryby. Podávam Ľubovi nôž a prerezávame napnutú šnúru. Konečne sa môžem do bojujúceho sumca oprieť. Asi päť minút vodím majestátnu rybu pod člnom. V čistej vode sa uisťujem, že háčik sedí pevne. Je zachytený v ľavom kútiku papule.
Sumca nechcem dlho trápiť, a tak pri prvom vytiahnutí a jeho pomalej reakcie ho chytám za papuľu. Za pomoci Ľuba ho vťahujem do člna. V lodi ešte ukazuje, že má v sebe dostatok síl. Odnáša si to hlavne taška od 3D sondy. Sumcovými kliešťami mu vyberám hák. Konečne si môžeme podať ruky. Je dobojované. Počas jazdy k brehu Ľubo sumca približne meria. Hlási dĺžku okolo 230 cm. Na brehu už čaká uvítací výbor.
Domaša znova vydala jedného z obrov
Keď Jožko zbadá o akú veľkú rybu ide, od radosti začne objímať Ľubovho otca. Sumca dávame na lano a púšťame ho do vody. Keďže to nie je môj prvý veľký sumec, viem, že to príjemnejšie je už za nami. Sme celí od slizu. Musíme sa prezliecť. Pozerám sa na hodinky. Je jedenásť hodín. Jožkovo proroctvo o čase záberu asi vyšlo.
Prichádzajú prví gratulanti. Do obeda sa ozývajú aj médiá. Rybu chceme odfotiť a natočiť. Preto ju musíme preniesť do plytkej vody. Obrovský vak plníme vodou a ukladáme do neho sumca. Po krátkom zdokumentovaní je sumec opäť v Domaši. Meria 231 cm. Hmotnosť odhadujeme asi na 80 kg. S Ľubom sa dohadujeme, čo s ním. Zhodneme sa, že ho pustíme.
Domaša znova vydala jedného zo svojich sumčích obrov. Zrejme môžem ďakovať tým hore, že ani nie po štyroch hodinách od vyvezenia, som si mohol zdolať tohto krásneho sumca.
Hranica 100 kg a 2,5 m tu bola už niekoľkokrát prekonaná. Čo sa dá ešte v blízkej budúcnosti očakávať? Som o tom úprimne presvedčený, že v našej najlepšej sumcovej priehrade plávajú aj trojmetrové ryby. A mne ostáva len veriť, že s takýmto obrom sa tu raz stretnem. Nech mi v tom sv. Peter pomáha.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
