Lovu rýb už venujem slušne dlhý časový úsek môjho doterajšieho života. Už pri mojom narodení cvakali peány a háčik som mal zapichnutý v prste, ryby a všetko s nimi spojené sú proste môj osud. Zažil som už všeličo možné aj nemožné, ale v poslednej dobe sa tu rozmohol fenomén zvláštneho oceňovania kaprov podľa nejakej stupnice náročnosti ich lovu atď. Podľa mňa je cena pri love kaprov a, samozrejme, aj ostatných rýb, niekde úplne inde...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Reči, hádky, znevažovanie a búchanie sa do pŕs...
Takto by som mohol charakterizovať niektoré rozhovory, ktorých som bol osobne svedkom, konverzácie na internete a podobne. Všetko sa, prirodzene, točí okolo kaprov a ich takzvanej cene. Kdekoľvek, akokoľvek, sám či s kamarátmi uloví rybár kapra (je jedno či to je firemný jazdec, alebo človek sám za seba) a pochváli sa jeho uverejnením, nájde sa niekto, alebo niektorí nadkaprári, ktorí to patrične okomentujú a stanovia kaprovi hodnotu podľa toho kde, na čo a za akého počasia bola ryba ulovená!
Pochopiteľne, popri tom sú vyzdvihnuté kapry, ktoré ulovili len oni za určitých podmienok a na určitom mieste a tieto majú tú najvyššiu cenu. Pomaly už bude rybár musieť uloviť kapra niekde v brutálnej divočine (najlepšie v inej galaxii) podotýkam, že úplne sám, obklopený nejakými bájnymi bytosťami, ktoré mu, ako ináč, chcú ublížiť a, samozrejme, do toho musí hrať hrozne zlé počasie. Do úplnosti, kapor musí spĺňať určitú hmotnostnú kategóriu, najlepšie dvadsať plus...
Trofejné kapry lovíme tam kde sú
Možno nadnesený začiatok s fantazijnými prvkami, ale realita je, bohužiaľ, taká. Ak chceme niečo riešiť, treba pochopiť zopár faktorov, ktoré samotný lov kaprov, a hlavne lov trofejných kaprov, sprevádzajú. Hlavný je asi ten, že trofejné kapry musíme hľadať a loviť tam kde sú a to v dostatočnom množstve.
Ohľadom tohto si každý musí zvážiť koľko času a, pravdaže, aj financií dokáže obetovať, aby dosiahol ulovenie toho naj... Tu sa hneď vynorí otázka: sú naše zväzové a miestne vody to pravé miesto na trofejnú rybu? Áno sú, ale koľko času tam treba stráviť, čo to bude stáť a bude pri nás stáť to povestné šťastie, aby sme mali na rukách akože najvyššie ceneného kapra? Reči o úlovkoch na maďarskej, francúzskej a neviem akej zahraničnej zväzovke ma už unavujú, zakrývame tým len fakt, že vo svete je prístup k vodám a ich zarybneniu diametrálne odlišný ako u nás a máme strach, že znovu nejaký nadkaprár zhaní náš úlovok, lebo vonku sú samé kaprodromy a také kapry sa tam chytajú ľahšie.
Je to totálna blbosť, verte, že aj renomovaní kaprári takpovediac „zbrechli“ na zahraničných či už súkromných, alebo štátnych vodách a to už majú na svojich kontách ulovené slušné množstvo fakt ťažkých kaprov. Ďalej je to určite technická vybavenosť, fyzická pripravenosť a psychická odolnosť, ktoré sú potrebné na lov v zahraničí a to hlavne v extrémnych podmienkach. Znovu sa opýtam, má na to každý? Určite nie a pritom tam chodia chalani na vody (aj súkromné) kde je naozaj slušné množstvo trofejných kaprov, ale ich lov je veľmi náročný. Sú odtiaľ menej cenné kapry?
Zatracované súkromáky
Všetko sa mi nedá opisovať úplne dopodrobna, to by mi museli dať v Slovenskom RYBÁROVI priestor na celý časopis a aj to by bolo asi málo. Celkove sú ohľadom trofejných rýb zaznávané súkromné revíry - „súkromáky“ - či už na Slovensku, alebo v zahraničí. Pýtam sa prečo? Ulovenie naozaj ťažkého kapra na takejto vode, ktorá je pod stálym rybárskym tlakom, nie je vôbec jednoduché.
Aká je cena kaprov na takýchto vodách? Podľa nadkaprárov veľmi nízka. Firemní jazdci sú už vopred zatracovaní len pri návšteve takéhoto revíru, ale treba si uvedomiť, že každý jeden má na sebe nejaké to tričko, reprezentuje nejakého výrobcu nástrah a návnad a či chce, alebo nechce, je naňho vyvinutý tlak, lebo práve on by mal uloviť toho najťažšieho a nechytať len klasický priemer revíru, aby dobre prezentoval výrobky tej, alebo onej firmy.
Takže pre tohto kaprára má naozaj trofejný kapor veľkú cenu, ale, žiaľ, nadkaprári ho dajú dole, lebo je to zo súkromáku, kde nachytá každý blbec. Hm, je to celé zlé... Zoberme si ďalej situáciu, že na takýto revír príde obyčajný rybár zo svojím synom, práve za účelom chytenia pekného kapra, lebo trebárs nemá naozaj čas vysedieť ho na miestnej, alebo zväzovej vode a chce, aby takúto rybu dostal na udicu čo v najkratšom časovom úseku, a hlavne v spoločnosti svojho syna. No a keďže čert nikdy nespí a Svätý Peter má práve dovolenku, chlapík aj so svojím potomkom nechytia nič, alebo len pár naozaj malých rýb. Vážení, pre toho rybára by mal ten trofejný kapor obrovskú a vami nikdy nepochopiteľnú cenu! Akú? Úplne obyčajnú ľudskú, kde sa o tom môže so svojím synom ešte dlho rozprávať a spomínať, môže to trebárs napraviť ich pokazený vzťah a podobné „srandy“.
Ešte horší je však prípad, keď takýto rybár skutočne dobre zachytá a povyťahuje z vody niekoľko takýchto kaprov, s čím sa, samozrejme, chce pochváliť a jeho synátor určite tiež. V tomto momente však nastupujú nám známi nadkaprári a túto dvojicu dajú dole takým spôsobom, že je to smutné a nikto si vôbec neuvedomí to, čo som napísal vyššie.
Moja cena...
Mohol by som o tejto problematike písať fakt oveľa podrobnejšie, ale ešte niečo o mojej cene kaprov, rýb a ich lovu. Na prelome mesiacov máj a jún tohto roku som bol na jednom firemnom školení v Bratislave, ktoré vcelku trvalo štyri týždne. Bol som preč od rodiny, zavretý v učebni od rána do neskorého poobedia, tak trochu psychiatria. V čase, keď bola sezóna na začiatku a predpoklad pekných úlovkov bol značne vysoký, sa začal na mne prejavovať deficit vychádzok k vode zvýšenou nevrlosťou voči môjmu okoliu, agresivitou a nespavosťou. Proste som nemohol zniesť pocit, že som zavretý niekde, kde nechcem byť a udice zapadajú prachom.
Aby som to celé skrátil. Na mojich krátkych prechádzkach som hneď na začiatku objavil, že na dosah mám malé jazero priamo v bratislavskej časti Devínska Nová Ves – Devínske jazero. Keďže na unimobunke pri vode bolo telefónne číslo na terajšieho správcu vody, skontaktoval som sa s ním a na moju obrovskú radosť som tam mohol prísť loviť. Po dvoch týždňoch môjho nedobrovoľného pobytu v BA som sa predvečerom stretol s Andrejom, ktorý má túto parádnu vodičku v prenájme, vysvetlil mi ako to tam funguje, kde je podľa neho najproduktívnejšie miesto a podobne. Čo to tu budem naťahovať, zachytal som si kráľovsky!
Andy so mnou ostal do neskorej noci, pričom sme sa fakt normálne porozprávali o rybách, lebo aj on je zažratý a trafený podobne ako väčšina z nás, popritom zdolávačky a nejaké tie fotografie. Skončil som okolo pol štvrtej ráno, viac som nevydržal, kvôli komárom a musel som sa aj tak vrátiť, aby som stihol načas moje zamestnanie. Pochytal som nádherné ryby, hoci žiadne dvacky, ale niečo cez desať kilogramov som cvakol.
O nejaké parametre však vôbec nejde, zostávajúce dva týždne som bol v pohode a vydržal to tam bez nervov. Takže toto bola moja cena ulovených kaprov, úplne pohodová rybačka, kde som sa totálne zresetoval. Nikde som o tom nenapísal ani čiarku a fotografie sú v mojom archíve. Túto spomienku si naozaj nedám pokaziť žiadnymi rečami. Andy, ďakujem!
Takto by to asi malo byť
Záverom poviem iba toľko. Východ a západ slnka je krásny na každej vode, či je to súkromák, zväzovka, zahraničie, alebo miestna voda. Oklamať a zdolať z vody každého kapra je vzrušujúci zážitok bez ohľadu na jeho hmotnosť, podmienky, alebo miesto, kde sme ho chytili. Mali by sme si to vážiť, lebo to je tá pravá cena, ktorú si veľakrát ani neuvedomujeme, ulovenie živého tvora vlastnými silami a vlastným rozumom. Tá atmosféra a príroda to len zvýrazní a umocní naše spomienky. Nenechajme si to pokaziť hlúpymi rečami a podporujme sa navzájom, každý chce mať predsa radosť z úlovku a to chválenie k nám rybárom predsa len patrí....
Do skorého pípnutia a brutálnej jazdy, priatelia.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
