Krátka a mierna zima bola pre nás určite vo väčšine prípadov vítaná. Nie však pre kapry, ktoré nemali dostatok času na odpočinok a rekonvalescenciu po utŕžených ranách z predchádzajúceho roka. Už pri mojich prvých vychádzkach bolo túto skutočnosť poznať na nie celkom vyliečených ranách v tlame a na tele chytených rýb. Vďaka enormnému tlaku na moju obľúbenú lokalitu bola pomaly každá druhá ryba nejako poranená alebo zjazvená.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 8
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Moja sezóna sa začala na konci marca, keď sa teploty pohybovali nad bodom mrazu. S teamovými kolegami, Honzom a Wildom sme zvolili jedno z našich obľúbených miest. Voda v danom úseku mala päť stupňov, do toho silný vietor nám neprial a dosť sťažoval umiestnenie montáží nahodením. Zavážanie bolo úplne nemožné a riskantné. Aj napriek tomu sa menší úspech dostavil. Podarilo sa nám urobiť niekoľko záberov a na háčikoch nám uviazlo pár rýb do 60-tich cm.
Výrobca mal dobrý nápad
Ďalšia výprava na seba nenechala dlho čakať. Túžba po ďalšom a väčšom úlovku bola silnejšia. Nasledujúci víkendový výjazd sme smerovali teda na to isté miesto ako naposledy. Na túto akciu sme sa vybavili novinkou, ktorá nás oslovila. Išlo o boilies Layerz Bloodworm. Podľa nás mal výrobca dobrý nápad, a to obaliť gule rozpúšťajúcou sa vrstvou, ktorá násobí atraktivitu samotného boilies.
Ďalej potom, samozrejme, boilies Signal, ktoré nesmú chýbať na žiadnej našej výprave. Teplota vody stúpla o 4 stupne vďaka atypickému počasiu, ktoré prevyšovalo dlhodobé priemery. Dúfali sme teda, že táto výprava bude úspešnejšia a bohatšia na úlovky. Zvolili sme taktiku rozvozu montáží do rôznych hĺbok, aby sme zistili, v ktorej sa ryba práve vyskytuje.
Vďaka miernemu vetru mieriacemu priamo proti nám sme dúfali v prilákanie rýb k našej strane. Jednu montáž som teda položil do metrovej hĺbky pod breh a druhú na staré koryto rieky. Nakoniec sa vyplatili hody do malej hĺbky, ktoré nám pripravili pravidelné zábery a posledná chytená ryba prekročila hranicu 10 kg. O to viac sme sa tešili na chystanú týždennú výpravu, ktorej dlhé, cez mesiac trvajúce prípravy, už vrcholili.
Nočná rozcvička ešte nikoho nezabila
Od kamaráta som dostal čln. Paráda! Bohužiaľ, jeho farba vôbec nekorešpondovala so štýlom rybačky, ktorú som preferoval - a to splynúť s prírodou. Červená farba naozaj nebola to pravé orechové. Rozhodol som sa teda upraviť si ho podľa mojich predstáv a „vyznania“. Dlhšiu dobu som hľadal farby, ktoré by spĺňali moje požiadavky stálosti a nižšej nákladovosti. Nakoniec zvíťazil kompromis a s výsledkom som nadmieru spokojný. Voľba padla na army farby v spreji. Do istej miery im chýba elasticita. Ak sa však čln starostlivo odmastí, farba lepšie priľne k povrchu a lúpe sa už minimálne. Mám stále v zásobe sprej pre prípadnú opravu odrenín, ktoré sa dajú veľmi rýchlo zamaskovať.
Nastal už deň D. S Honzom som teda vyrazil na deväťdennú výpravu. Zvolili sme lokalitu, na ktorej sme už v predchádzajúcich rokoch lovili, a ktorá sa nám postarala o nejedno prekvapenie. Odchod bol už za tmy okolo desiatej večer. O dve hodiny sme v úplne preplnenom aute boli takmer na mieste. Bohužiaľ, cesta k vode bola vo veľmi zlom stave, že nebolo možné prejsť bez toho, aby sme autu dostatočne neuľavili. No čo, nočná rozcvička ešte nikoho nezabila. Šup do teplej bielizne a hurá 300 m na miesto nalodenia.
Prišlo aj na mrholenie, pridali sme na tempe
O druhej ráno bolo všetko naložené v člne, ktorý v tej chvíli skôr pripomínal tanker. Miesto bolo vzdialené cca len 400 m, ale cestu nám sťažil silný vietor. Našťastie loď vydržala, my tiež a v pohode sme sa dostali do cieľa. Vo veľmi pokročilej hodine sa už začala prejavovať značná únava. Ale ešte hromada práce pred nami. Pomocníci - káva v termoske a energy drinky - nám pomáhali zvládať prípravy.
Počasie sa začalo čoraz viac zhoršovať, prišlo aj na mrholenie, pridali sme teda na tempe. Je to zvláštne, ale takéto počasie na rybách mi úplne vyhovuje. Stavanie bivakov v teréne, ktorý skôr pripomínal výbeh pre kamzíky, išlo prekvapivo dobre. Všetko bolo pripravené a montáže už mohli letieť do vody. Zvolili sme pre dva prúty spoločne kŕmené miesto boilies Signal, zvyšnými dvoma prútmi budeme skúšať hĺbky a nerovnosti pod vodou. K týmto prútom sme prihodili pár guľôčok boilies Layerz Bloodworm. K montáži sme ešte pridali PVA pančuchu naplnenú rozpolenými boilies a namočené v dipe rovnakej príchute. Tento dip obsahuje celé patentky, a preto sme dúfali, že čo najskôr priláka prvé nenásytné kapry.
„Slušný začiatok“ - a podal som Honzovi ruku
Bolo šesť ráno, prúty spočívali vo vode a nastal čas si oddýchnuť po prebdenej a pracovnej noci. Musíme nabrať sily. Čo keby sa na háčik chytil niektorý z tunajších mohykánov. Po čom, pochopiteľne, sme tiež túžili. Neprešli ani tri hodiny a Honzovi sa rozbehol prút zo spoločného kŕmneho miesta. Honza na nič nečakal a opatrne pribehol k prútu (terén bol naozaj vražedný, nerád by som nakoniec lovil z vody namiesto kapra jeho). Ťah ryby nevyzeral vôbec zle, boli sme napnutí, čo sa objaví na druhom konci prúta.
Po desiatich minútach súboja som podobral Honzovi krásneho šupináča s hmotnosťou 12,2 kg. „Slušný začiatok“ - a podal som Honzovi ruku. Skúška ostrosti háčikov a montáž letela späť.
Cez deň panoval relatívny pokoj. O potešenie sa nám postaralo pár menších kapríkov do päťdesiatich centimetrov. Tým sa vďaka malému priemeru používaného boilies nedalo vyhnúť. Ale nám to našťastie vrásky nerobilo. O polnoci sme stiahli prúty a dali si nútenú pauzu. O štvrtej leteli montáže späť do vody a zanedlho nám nadelili pekný úlovok. Po hodine sa mi rozbehol prút, opäť zo spoločného fleku. Ryba ťahala nekompromisne proti prúdu. V tomto revíri sú ryby silné a bojovné, preto je to vždy zážitok.
Veľmi príjemné ráno
Úspešne zdolaná ryba už ležala na podložke a váha ukazovala 11,8 kg. Hodinu potom sa na Honzov prút chytil deväťkilový šupináč, ktorý však bojoval veľmi urputne do poslednej chvíle pred vytiahnutím z vody. Veľmi príjemné ráno. Na rad prišli raňajky, káva a volanie prírody. V tom „najlepšom“ z brehu som začul, ako sa mi rozbieha prút odvezený ku brehu. Neváhal som, príroda počká, a bežal v ústrety novej výzve.
Mierne som prisekol a už zo začiatku mi bolo jasné, že nejde o žiadneho dorastenca. Volal som Honzu, skočili sme do člna a vydali sa stretnúť s miestnym kaprím velikánom. Ryba sa mi nechcela odovzdať zadarmo, chvíľu mala dokonca navrch, ale s každou pribúdajúcou minútou strácala sily a ja som sa blížil k zdarnému zdolaniu.
Bolo dobojované a Honza mi podobral neuveriteľne dlhú rybu. Neodvažoval som si tipnúť, koľko meria. Až na podložke sa ukázalo, že pri 15 kg meria úctyhodných 100 cm. Prekrásny riečny šupináč s ohromnou chvostovou plutvou. Pár fotiek a rybu som hrdo vracal do jej živlu. „Vďaka za úžasnú chvíľku a pošli dedka“. To sme však, bohužiaľ, netušili, že to bude na dlho naša posledná ryba. Počasie sa rapídne menilo - oteplilo sa. Zvyšok dňa bol úplne bez záberu a na hladine nebolo ani vidieť nejakú rybiu aktivitu. Takúto nečinnosť sme vydržali do rána. Bolo na čase ísť skúsiť šťastie inam. Teplota vody naznačovala, že by ryby mohli ísť do trenia. Kamaráti chytajúci v inej časti revíru nám našu teóriu potvrdzovali, pretože boli taktiež bez záberu.
Tretie a posledné miesto
Naša cesta smerovala do tej časti lokality, kde je menšia hĺbka. Nové miesto sa nám páčilo predovšetkým vďaka nerovnému terénu pod vodou, kde bude možné rozmiestniť naše montáže. Sťahovanie a výber nového miesta nám zabralo celý deň, teda večer, po zavezení montáží sme boli radi, že sme radi. Ale, žiaľ, bez záberu. O dvanástej v noci sme stiahli montáže a išli si na štyri hodiny odpočinúť. Vždy na novom mieste sme opäť plní nádeje a vzrušenia, čo nám prinesú zajtrajšky. O to lepšie sa nám o štvrtej ráno prebúdza.
Opäť sme zaviezli a montáže už vo vode čakali na rybu. Márne. Po troch dňoch bez akéhokoľvek kontaktu s rybou, keď sme sa pokúšali navnadiť kapry na možné aj nemožné montáže, triky a iné vychytávky sme sa rozhodli pre tretie a posledné miesto. Ešte sme tým rybám chceli dať šancu.
Zvolili sme si najužšiu časť revíru s hĺbkou do šiestich metrov. Už pri príchode na nami vybrané miesto sme spozorovali väčšiu aktivitu rýb pri hladine. Snáď to bude ono. S nakladaním a vykladaním vecí z člna máme už takú prax, že nám išlo všetko automaticky a ľahko. Je až neuveriteľné, ako bolo všetko rýchlo pripravené na lov. Ideálne miesto. Ihneď sme aj využili malý, jemne zurčiaci potôčik, ktorý sa okolo nás krútil, k vychladeniu basy zlatistého moku.
Pustili sme sa teda do prípravy. Honza vyviezol na druhý breh do metrovej hĺbky, 2 m od potopeného kríka. Druhý prút, rovnako ako ja, do 6 m hĺbky, kde je koryto starej rieky. Svoj druhý prút som nasmeroval do 3 m hĺbky pod breh. „Je čas obeda“, ako som to vôbec stačil dopovedať, rozbehol sa Honzov prút z protiľahlej strany od kríka. Super! Bol to kapor a aj slušný bojovník. Onedlho spočinula ryba v podberáku. Fotka a kaprík putoval do vody. Pri znovu zavážaní nás však prepadla búrka, akú sme dlho nezažili, čo sa intenzity týka.
Okamžite sme sa vrátili a zavreli do bivaku. Krúpy nám bubnovali nad hlavou. V okamihu sa z mierneho potôčika stala druhá rieka. Dúfali sme, že v tomto povstaní počasia nepríde záber. Búrka našťastie začala mierne poľavovať a v tú ranu sa mi rozbehol pravý prút z metrovej hĺbky. Ťah ryby naznačoval, že nepôjde o žiadneho „násaďáka“.
Rybu sme sa vydali zdolať na vodu, po krátkom zápolení som ju naviedol Honzovi do podberáka a neskôr jej nameral krásnych 75 cm. Do večera sa nám podarilo chytiť ešte pár rýb. Ráno nás čakalo balenie a odchod do každodennej všednosti. Pri skladaní vecí do člna mi urobil na rozlúčku radosť ešte 10,5 kg šupináč a Honzovi dva krásne vysoké kapry. Ani sa nám nechcelo preč...
Z tejto výpravy sme si odviezli veľa nových skúseností, krásnych zážitkov a vymodlených úlovkov. Opäť si potvrdzujeme, že kaprárina je veľmi atraktívna a nevyspytateľná záležitosť a je to niečo, čo nás napĺňa.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
