Každý z nás vie ako to v kaprárine chodí, raz sa zdarí inokedy nie. Robíme rôzne ústupky aby sme mohli naplniť náš život zážitkami, na ktoré sa s odstupom času tak dobre spomína. Za šupinatými monštrami sme schopní prejsť nemalé vzdialenosti, túžba po ulovení vysnívanej ryby, adrenalínový zažitok pri zdolávaní, spoznávanie nových revírov. To všetko robím pre jeden neopísateľný pocit...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Moja kaprárska vášeň zaviedla mňa a môjho parťáka na jedno štrkovisko neďaleko slovinských hraníc. Pár stovák kilometrov za nami, dve povinné pauzy a konečne nám ranné lúče jarného slnka ukázali trblietavú hladinu 16-hektárovej vodnej plochy. Po zakúpení povoleniek nás čakal týždeň plný prekvapení.
Kto to zažil, vie o čom píšem
Samotná príprava tábora a lovných miest nám dala poriadne zabrať, ale okolo obeda sme mali konečne všetko pripravené. Čistá, priam krištáľová voda s viditeľnosťou až do 4 metrov nás prinútila upraviť naše montáže; fluorocarbon je na také situácie ako stvorený. Ja som použil zhruba 10 metrov s pevným klipom a kombinovaný nadväzec som sem-tam zamenil za stuženú šnúrku a menil ju podľa typu dna. Prvé 2 dni sme spravili iba pár záberov od menších rýb a postupne to slablo. Rozhodli sme sa preto pre zmenu miesta, a tak všetko ešte raz odznova, bivaky, tábor... kto to zažil, vie o čom tu teraz píšem...
Nové lovné miesta sme mali od seba vzdialené približne 100 metrov, malá plošina s jemným bahnom v hĺbke 4,2 metra a pár väčších oblúkov na sonare mi dala jasnú voľbu môjho nového „fleku“. Jozef to vsadil na protiľahlú stranu, kde našiel lavicu v cca 2 metroch a odtiaľ strmá hrana na 5metrov, skvelé miesto...
Najkrajší zvuk pre kaprára
Pri výbere gúľ pred výpravou som si nebol celkom istý, ale po krátkom rozhovore s naším šéfkuchárom Karolom som sa poistil ešte pár kilami guľôčok najvyššieho radu, ktoré vedia rybu podržať na mieste, zabezpečiť jej vysoko kvalitnú potravu (X-Trim-FatBoy), a preto sú vhodné do extrémnych podmienok, napr. na prechytané vody ako je táto. Iný by použili túto guľôčku skôr v prehriatej vode ako v jarnej, chladnejšej, ale ja som jej veril hneď od prvej chvíle a vyplatilo sa.
Opatrné veslovanie nad novým miestom, cielené kŕmenie a malá PVA pančucha s panáčikom sa ponárala do priezračnej vody. Pri ukladaní tretieho prúta ma prerušil hlas môjho príposluchu. Píp... píííp... Najkrajší zvuk pre kaprára. Na rýchlu jazdu som bleskovo zareagoval, plynulý ťah do strany dával tušiť väčšiu rybu, a tak som hneď naskočil do člna.
Zhruba 15-minútový boj mi priniesol krásneho šupináča v perfektnej kondícii. Zmena sa vyplatila a nás to trošku nakoplo po neúspešných predošlých dňoch.
Zábery z tohto miesta chodili v 3-hodinovom odstupe, ale podaril sa raz aj krásny double, bolo vidieť, že rybám guľôčky zachutili, a tak som trošku pritvrdil. Dokrmoval som kobrou zhruba 2 kilá denne a priemery som zvýšil na 20 mm, čo sa ukázalo ako trefa do čierneho.
Guľôčky FatBoy krásne držali
Bolo zaujímavé vysledovať, že ryba sa kŕmila na novom fleku len cez deň, v noci zábery urobil len Jozef a ja som si teda aspoň trochu oddýchol. S nástupom rána som mal však záber na každom prúte položenom ešte od večera. Guľôčky FatBoy aj po zdolávaní krásne držali na montáži, čo bolo v danej situácii kľúčové.
Zábery mi stále chodili do obeda a potom sa to opäť začalo okolo štvrtej poobede, razantná jazda, krásna zdolávačka z člna a ďalšia ryba nad 10 kg v podložke. Takto sa mi podarilo zdolať zopár rýb za sebou, v niektorých situáciách som rybu nevedel odlepiť z dna a neraz som bol presvedčený, že ryba na druhom konci je oveľa väčšia ako v skutočnosti.
Jozefovi sa to tiež krásne rozbehlo, pri presnom položení mal jazdu do hodiny. Ryby sa mu ukazovali nad miestom v plnej paráde. Tak isto sa mu podaril double a zdolal krásneho mohutného šupíka, ktorý ho potrápil vyše 15-minútovým zdolávaním.
Ten ruch sa nedal prehliadnuť
Po zdolávačke nás prišli navštíviť aj susediaci rybári z Čiech, ten ruch na našom brehu sa jednoducho nedal prehliadnuť. Zábery od rýb chodili v rovnakých intervaloch ako v predošlých dňoch až do zmeny počasia, ktorá prišla v predposledný deň našej spoločnej výpravy. Kaprov to trošku pribrzdilo v intenzite záberov, ale keď to píplo, tak od väčšej ryby.
Posledná noc bola pred nami a so silnejúcim vetrom pomaly začalo aj poprchávať. Zmenu som pocítil aj ja v premenených prvých nočných záberoch, ale len od menších rýb, naopak, Jozefovi sa poslednú noc zadarilo viac a vytiahol pár krásnych rýb.
Po doslova prebdenej noci nás čakalo to, čo nikto z nás nemá rád. Balenie všetkých vecí! Bodku za výpravou dal Jozefov krajný prút. Pomalú jazdu ihneď prisekol a razantný ťah kapra cez cievku v rýchlosti tlmil už z člna na vode... Po dlhšom zdolávaní priniesol na podložku krásneho supináča, ktorý nemal ďaleko od 15 kíl, nádherná zdravá ryba, ktorá ukončila našu úspešnú výpravu.
Po zhrnutí sme sa nakoniec prechytali k 19 rybám nad 10 kilogramov, z toho najväčšia ryba mala 18,50 kg. Veľkú zásluhu na tom majú aj naši noví kolegovia Libor a Patrik. Chalani, ešte raz, ďakujeme... Kaprárina je krásna, dáva nám nezabudnuteľné zážitky, možnosť spoznávať prírodu, učíme sa novým veciam, ale takisto otvára dvere priateľstvám, ako to bolo aj v našom prípade.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
