Na prelome mesiacov apríl a máj som vyrazil na druhú výpravu tohto roku. Plánoval som zotrvať tri týždne na veľkom štátnom jazere a veril som, že sa nič nepredvídane nestane a nebudem musieť výpravu predčasne ukončiť. Mal som dostatok času na prípravu a doplnenie materiálu po predošlej výprave.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Na dlhú výpravu som vyrazil plný energie, psychicky a fyzicky nabitý. Išiel som loviť z člna a tam to je potrebné. V predošlých článkoch som už opisoval potrebný materiál, kotvenie člna a všetko spojené s pobytom na pomerne malom nafukovacom člne.
Macko na začiatok
Dôležitá časť nákladu v aute bolo krmivo pre kapry. Viezol som 35 kg boilies BIOSQUID, 35 kg boilies SUPRAFISH, 30 kg mix peliet SPECIAL a množstvo pop-up nástrah, boostrov, dipov atď.
Prvý deň po príchode k vode som pripravoval člny na lov, nosil do nich všetko potrebné, montoval, skrutkoval a pripevňoval. Všetko som chcel mať do večera pripravené, aby som mohol skoro ráno začať naostro. Loviť som začal na vstupe do zátok, kde prevažujú hlbšie časti jazera.
Už druhý deň sa mi podaril úlovok, po akom túžim na každej výprave. Z vody som dostal doposiaľ svojho najťažšieho kapra. Bol to mohutný lysec vážiaci 26,40 kg. V tom momente som sa tešil aj z pomyslenia, že som našiel správne miesto, kde sa momentálne vyskytujú kapry. Nebolo to práve tak, nasledujúci týždeň som už kapra neulovil aj keď som každý deň veril, že prídu aj ďalšie zábery.
Zábery prichádzali s pravidelnosťou, ale od veľkých sumcov. Zdolal som ich okolo tridsať, čo ma stálo dosť materiálu, ale čo nebolo na škodu, otestoval som pevnosť háčikov, šnúriek, uzlov a pod. Ani jeden sumec sa mi nevypol, ale radšej by som bol opaku. Mal by som menej práce s ich zdolávaním. Naviazané som mal háčiky SOUL-y RSH1000-ky a RSH 3000-ky. Súboje vydržal každý jeden háčik bez poškodenia. Každého sumca som musel zdolať, unaviť a následne pustiť, čo mi uberalo čas na lov kaprov.
Po týždni som zmenil miesto
Povedal som si, že týždeň vyskúšam na tomto mieste, ale keď ani po tomto čase sumčie zábery neustávali, sťahoval som sa. Sumce dosahovali dĺžku viac ako dva metre. Sumčiari by si prišli určite na svoje. Paradoxne sa na tomto jazere nikto lovu sumcov nevenuje. Po týždni, večer po ukončení lovu, som sa presunul do prístavu, kde som prečkal noc. Skoro ráno som začal loviť v blízkej zátoke. V tých miestach som ešte nikdy nechytal.
Zakotvil som v strede plytkej zátoky a prúty rozmiestnil na všetky strany. Tri som zaviezol priamo až do tŕstia a jeden na skúšku do stredu zátoky. Našiel som kúsok voľného miesta medzi rastlinami a práve tam položil montáž. Voda bola taká plytká a priezračná, že som nemusel používať ani sonar.
Na všetkých miestach nepresahovala hĺbka vody jeden meter. Tak, ako som po týždni zmenil miesto lovu, tak sa aj zmenilo počasie. Prvý týždeň boli horúce letné dni, aj keď fúkal silný vietor. Druhý týždeň bol bláznivý a počasie sa menilo viackrát počas dňa. Chvíľu svietilo slnko a o pár sekúnd už lialo a fúkal silný nárazový vietor. Ale toto asi začalo vyhovovať kaprom.
Šestnástka zo stredu zátoky
Prvý deň v zátoke som nespozoroval žiadneho kapra. Ku večeru som už aj premýšľal či sa na druhý deň vrátim do tej istej zátoky, alebo skúsim inú. Večer keď som sťahoval prúty a chystal sa na odchod zo zátoky (z člna je zakázaný nočný lov) tak jedna montáž ostala zakliesnená a nedala sa pritiahnuť. Tak som šiel s člnom k miestu, kde som zistil, že montáž nie je tam, kam som ju položil. Bola asi o dva metre vpravo. Určite som vedel, že tam bola ryba, ale počas celého dňa som nespozoroval záber... Čudné.
Na mieste som sa snažil prútom uvoľniť šokový vlasec, ale nešlo to, tak som ho začal poťahovať rukou a vtom povolil. Hneď potom som pocítil ťah ryby, ktorá sa rozbehla do neznáma. Prekvapilo ma, že tam ešte bola. Zakrátko nato som podobral krátku 16-ku. Bolo to na mieste v strede zátoky, ktorému som dával najmenej šancí na záber. Nakoniec to bol aj jediný záber odtiaľ za celý čas.
Rýchlo sa stmievalo. Tak som urobil zopár snímok s kaprom a ťahal do prístavu. Ráno som sa plný očakávania vrátil do zátoky. Zakotvil som v tíšine (neustále fúkal silný vietor) a zaviezol prúty. Kotvil som od tŕstia vo vzdialenosti asi 30-40 metrov, čo považujem za krátku vzdialenosť pri love z člna. Vysvetlím prečo. Celý deň na jednom mieste v nepriestrannom člne sa nedá zaobísť bez nejakého šramotu. Aj keď mám na podlahe člna koberec, aby sa tlmili dotyky rôznych vecí o dno, vŕzgajúce časti mám obalené molitanom, aj tak svojím pohybom vydám nejaké nechcené zvuky a to môže vyplašiť kapry. Ale aj tak som presvedčený, že ak im miesto vyhovuje pre rôzne príčiny a samy sa presvedčia, že to, čo robím nie je pre nich hrozba, tak zotrvajú na danom mieste.
Tak som to chcel
Rozhodol som sa loviť len na jednu stranu zátoky, čo bola asi správna voľba. Veď práve odtiaľ mi začali brať kapry. Montáže som kládol, pokiaľ sa dalo, až do húštiny tŕstia. Každú položenú montáž som ešte pohľadom cez priezračnú vodu skontroloval, či nástraha nie je zachytená v drobnej tráve medzi tŕstím a či sa vznáša tesne nad trávou. Tak som to chcel.
Nástrahy som používal pop-up SIGNAL, pop-up DUMBLES a zakrmoval boilies a peletami. Každý záber bol ako cez kopirák. Záber, ťah 5-8 metrov, po ktorom kapry zastali až v hustom poraste šachoriny často preštrikované sprava doľava a späť. Ja som po každom zábere sadol do zavážaco-zdolávacieho člna, s ktorým som čo najrýchlejšie dorazil k okraju tŕstia a začal zdolávať. Raz to bolo ťažšie, inokedy ľahšie. Zdolával som prútom, ale aj rukami a jednoducho držal šokáč a snažil sa pritiahnuť kapra do podberáka.
Každú chvíľu som musel vyskočiť z člna a ísť za kaprom po smere šokáča (šokový nadväzec) a doslova rukami vybrať kapra zo šariny a vložiť do podberáka. Po prvých záberoch som mal obavy či nebudem ryby strácať, kým sa k nim dostanem. Šokový nadväzec bol neraz niekoľkokrát omotaný, prepletený cez tŕstie. Často som sa divil akú „pavučinu“ dokáže kapor za pár sekúnd vyrobiť. Používal som šokáč CARP SPIRIT DRESSEN-X 0,60 mm, ktorý určite na dlho ostane môj no 1. Takto som zdolal množstvo kaprov. Dostal som sa cez silné, výbušné, desať-, dvanásťkilové kapry k pätnásť-, sedemnásť-, osemnásťkilovým lyscom až k ďalšiemu vytúženému lyscovi s hmotnosťou 22 kg.
Aj fotenie úlovku na člne je náročné
Tak ako je náročný samotný lov z člna, tak je náročné aj fotenie úlovku na člne. Dala by sa tomu venovať samostatná kapitola a možno aj seriál. V krátkosti len toľko. Malý priestor na člnoch (na jednom statív s fotoaparátom, na druhom ja s úlovkom) a v tom čase silný vietor, prehánky a striedanie oblačnosti (kto fotí, vie, o čom hovorím), a hlavne pre krátky čas na fotenie a pre skorý návrat kaprov do vody.
Takto prešiel ďalší týždeň a ja som sa rozhodol skúsiť loviť v ďalšej zátoke. Dodnes neviem, prečo som dostal impulz zmeniť toto úspešné miesto. Veď každý deň som dosiahol dva až štyri zábery. Prvý deň v ďalšej zátoke ma znova presvedčil, že ak je kapor na danom mieste, tak netrvá dlho a zaberie (písal som o tom aj samostatný článok). Ráno po zavezení štvrtého prúta som začal pripínať na šnúry back leady; v momente, keď som pripínal tretí, rozbehla sa cievka navijaka. Záber a 16-ka v podberáku. Na druhý deň sa to zopakovalo len s desaťminútovým rozdielom. Pripol som všetky back leady, sadol si a po chvíli nastal záber. Bol to menší kapor.
To už plynul tretí týždeň a na posledné tri dni som sa presunul do ďalšej zátoky, v ktorej som vedel, že aj ukončím lov. Počasie sa zlepšovalo, vietor slabol a slnko sa predieralo cez ojedinelé mraky. Spôsob lovu som preferoval taký istý ako v ostatných zátokách. Montáže som kládol čo najhlbšie do tŕstia. Tam sa mi podarilo uloviť zopár pekných kaprov 10-17 kg. Jeden mi však dvihol adrenalín na maximum.
Bol to krátky razantný ťah
Predposledný deň končiacej výpravy som už bol pomaly mysľou doma. Okolo obeda som dosiahol záber zo stredu zátoky, z nezvyčajného miesta. Často, ak mám možnosť loviť na viac prútov, tak jeden umiestňujem tam, kde by som pravdepodobne nikdy nelovil. Bol to krátky razantný ťah. Kapor to však nebol, bol to sumec.
Po zdolaní ryby som montáž už nepoložil na to isté miesto, ale o pár metrov ďalej vpravo. Hĺbka sa však nezmenila. Po dvoch hodinách ma z driemot prebral zvuk cievky na tom istom prúte. Hneď som si pomyslel, že som znova trafil sumce. Počas celého zdolávania som sa nevedel dočkať, čo sa vynorí. Po dlhej chvíli sa mi mihlo pred člnom telo kapra, šupináča. Potešilo ma, že to nie je sumec, ešte viac, že to je šupináč, ktorých je v tom jazere veľmi málo.
Kamarát, ktorý lovil kúsok ďalej, to všetko spozoroval a prišiel ako na zavolanie a všetko nahrával na kameru. Takže po dlhých rokoch budem mať video aj z pohľadu druhého a nie len z môjho. Fúkal silný vietor, neustále ma odfukovalo a vzďaľoval som sa od kapra. Kamoš bol vždy bližšie ku kaprovi a len mi hlásil „to nebude taky malej, vole“ o chvíľu hlásil „kolem dvacky je“, onedlho zase „ty bláho, tak to je, hochu, tak to je jiný dělo, kámo“, ale keď zahlásil „ten je vobrovskej, ten má 25, ti říkám“...
Tak som znervóznel ešte viac keď som videl ako so zapnutým motorom manévruje pár centimetrov pri mojom šokáči. Našťastie som ho po chvíli už podobral. Bol som veľmi zvedavý či mal dobrý odhad a hneď som ho prevalil v podberáku, aby som očami premeral jeho telo. Bolo mohutné. Určite bude mať viac ako dvadsať kilogramov, povedal som si v tom momente.
Vážil 24 kg a zabral na moje najobľúbenejšie boilies BIOSQUID, na ktoré lovím už trinástu sezónu a ulovil som aj vďaka nemu značnú časť mojich obrov. Na člne som sa s ním rýchlo odfotil a pustil ho späť do vody. Bol to jeden z mojich posledných kaprov tejto výpravy.
Nasledujúci a zároveň posledný deň som chytil desať minút pred koncom lovu kapra odhadom 10 kg. To už bol naozaj posledný úlovok, vytiahol som udice a presunul sa do prístavu pobaliť svoje náčinie. Tešil som sa na cestu domov a na film zo zážitkov z vydarenej výpravy, ktorý si pustím v hlave počas cestovania.
Stiahnuť článok v PDF formáte.