Použitie nástrahovej rybky ako základnej nástrahy na lov rytierov s ostnatou plutvou je stále fenomén, ktorého korene nemožno z mysle rybárskej populácie vymiesť zo dňa na deň. To chce čas. Niektorí ortodoxní vláčkari na umelé nástrahy sa o to snažia a doslova opovrhujú tými, ktorí prirodzenú nástrahu vôbec vezmú do ruky. Iste majú vo svojich argumentoch založených predovšetkým na poškodzovaní veľkého množstva týchto nádherných rýb, pravdu, však...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Hoci aj ja som jednoznačne zástancom lovu na umelé nástrahy, domnievam sa, že len v slepom zakázaní lovu na mŕtvu alebo živú rybku cesta nie je. Na to si jednoducho musí prísť každý sám, v tom, čo ho na love uspokojuje a ako vníma rybárčenie ako také. Osobne vidím možnosť zmeny prechodu k umelým nástrahám predovšetkým v osvete, medializácii účinnosti umelých nástrah, modernizácii športového rybolovu za účelom relaxácie, a hlavne v zmene osobného postoja a správania sa každého lovca k rybám, či už je to zubáč, ostriež alebo kapor. Tieto tvory nám nie sú rovné, ale mali by nám byť určite blízke. A už preto by nám ich osud nemal byť ľahostajný.
Možnosti nastraženia rybičky a jej vedenie
Je zrejmé, že rybka, pokiaľ nebude nastražená na nejakom systémiku s háčikom, či už je dômyselne prepracovaný alebo veľmi jednoduchý, nám sama o sebe zubáča do podberáka neprivedie. Zo základných princípov prívlače si pamätáme, že našu nástrahu musíme stále viesť na napnutom vlasci v periodických prískokoch pri dne. Aby sme toto predsavzatie mohli aj v prípade lovu s mŕtvou rybičkou dodržať, musíme vždy premýšľať o troch veciach.
Ako rybku správne zaťažiť, kam umiestniť háčik a ako s ňou správne pohybovať
Na úvod treba povedať, že je dôležité sa pri vedení rybky vyvarovať príliš vysokých a rýchlych skokov nad dnom. Zubáče to jednoducho nemajú príliš v obľube. Osobne sa tak snažím nemať vrchol oscilačnej krivky viac ako 0,5 m nad dnom. Menej je v tomto prípade naozaj určite viac.
Takzvaný dvojitý skok nad dno, keď po dopade rybky urobíme špičkou prúta dva krátke cuky po sebe, sa hodí skôr pre gumovú nástrahu a vo chvíli, keď sú dravce silne agresívne. V podstate tým len predlžujeme fázu klesania, nástraha nám ide ku dnu z väčšej výšky a silnejšie buchne o dno, akoby pri padaní po prvom nahodení.
Rozdielnosť v uchytení záťaže, umiestnení háčikov i vlastnom pohybe mŕtvej rybky pri dne bude asi najlepšie demonštrovať na dvoch základných systémoch. Žiadny z nich by som neoznačil za lepší ani horší. Každému proste môže vyhovovať iný a rôzne ich modifikácie:
Systémik Drachkovitch
Pravdepodobne dokonalý systém kĺbovej záťaže na cielené prehľadanie dna, bezprostredný zásek a uviaznutie v papuli zubáča bez možnosti jeho vypáčenia. Na druhej strane systém plný zložitosti, vhodný predovšetkým na lov z loďky a na väčších hĺbkach. Zatiaľ ma však naň nikto nenaučil chytať tak, aby ma o svojej výnimočnosti presvedčil.
Základná charakteristika:
- Vymeniteľná kĺbová záťaž umiestnená pred hlavou rybky, ktorá nie je pevne spojená s nástrahou a pri dopade rybky na dno ju odkláňa do strany.
- Spevnenie tela medeným drôtikom omotaným okolo hlavičky, oceľové pero vtlačené ústami dovnútra tela rybky a dva trojháčiky na oceľových drôtikoch či pletených šnúrkach, rozmiestnené na nástrahe.
Základný spôsob vedenia:
Po nahodení udržujeme prút v vzpriamenej polohe a necháme dopadnúť rybku so záťažou na dno. Potom ju šklbnutím prúta uvedieme do pohybu skokom mierne nad dno a následne sledujme jej pád prútom s vypnutým vlascom znovu na dno. Natočíme na navijak uvoľnený vlasec a proces opakujeme. Rybička vo fáze voľného vlasca leží nehybne na dne. V tejto chvíli máme možnosť doplniť pohyb rybky pri dne krátkymi zášklbmi zápästím a umocniť dojem jej umierania. Po opätovnom zdvihnutí rybky z dna nasleduje vďaka kĺbovej hlave ďalšie preklopenie rybky v kotrmelce.
Systémik s priebežným olovkom (šúľaná mŕtva rybka):
Základná charakteristika:
- Na kmeňový vlasec navlečené olovko najlepšie tvaru slzy, ktoré umožní dlhšie hody, sa voľne pohybuje po vlasci či tenkej pletenke až k obratlíku, ktorý je krytý korálikom za účelom tlmenia nárazov olovka. Na obratlík je z druhej strany priviazaný nadväzec z monofilu alebo silnejšieho fluorocarbonu, s nosnosťou však vždy menšou, ako je kmeňový vlasec.
- Rybička je nastražená len na jednoháčik, ktorého veľkosť sa odvíja od veľkosti použitej rybky. Háčik je vedený zospodu skrz oba pysky, prípadne cez oči, pokiaľ nie je rybka príliš čerstvá a je napríklad vybratá ako nasolená z mrazničky.
Základný spôsob vedenia:
Opäť sa ako v predchádzajúcom prípade snažíme docieliť dráždivé preklopenie rybičky vo vrcholovej fáze popotiahnutia, keď špička nášho prúta smeruje k oblohe. Rovnako tak pozvoľné klesanie rybky ku dnu na napnutom vlasci či pletenej šnúrke, ktorá však predsa len kladie potápajúcej sa rybke väčší odpor. To, ako to bude vo výsledku celé vyzerať a aké bude rybka robiť pod vodou kreácie, závisí predovšetkým od dĺžky nadväzca a hmotnosti predradného olovka, ktoré spoločnou vzájomnou symbiózou vytvárajú tzv. amplitúdu zlomu. Dôležité je si uvedomiť, že olovko dopadá na dno vždy o niečo skôr ako ľahká, ničím nezaťažená rybka, ktorá v podstate za olovkom povieva.
Dĺžka nadväzca
Čím je nadväzec dlhší a olovko ľahšie, tým je dlhšia nielen fáza klesania rybky, ale tiež krivka jej pohybu na dne je podstatne, ako by som to nazval - sploštenejšia. S nadväzcami dlhými viac ako 50 cm je tak vhodné loviť len na malých hĺbkach, v čistejšej vode a takisto keď zubáče berú len veľmi opatrne.
V prípade krátkeho nadväzca 15-20 cm a ťažšieho olovka v podstate napodobňujeme pri dne skoky ripera, len s tým rozdielom, že aj v tomto prípade má rybka za padajúcim olovkom určité oneskorenie. V podstate ide o akési ladné zlomenie a preklopenie rybky smerom ku dnu, kde zostane chvíľu nehybne ležať. Teda ak s ňou nebudeme mierne šklbať, akoby v kŕči, keď dovíjame vlasec na navijak. Domnievam sa, že práve fáza ostrejšieho preklopenia, keď rybka poskočí nahor, na chvíľu sa zastaví a potom je strhnutá späť ku dnu za padajúcim olovkom, je impulzom pre zubáčov útok.
Dva základné varianty vedenia šúľanej mŕtvej rybky:
1) len pomocou navijaka ide v podstate len o ťahanie rybky pri dne v obláčikoch zvíreného sedimentu návinom na navijak. Prút udržujeme v polohe „o 10 min. 12 h“ (na ciferníku hodín) a medzi jednotlivými návinmi vlasca na navijak robíme 5-10 sekúnd.
2) za pomoci striedania polôh nášho prúta- „o 5 min. ¾ a o 5 min. 12 h“.
Po nahodení a dopade rybky aj olovka na dno zdvihneme špicu prúta nad hladinu čo najkolmejšie a prstami druhej ruky sledujeme padanie olovka a za ním voľne vlajúcej rybky späť ku dnu. Potom navinieme prebytočný vlasec, necháme rybku na dne 5-10 sek. ležať a proces opakujeme.
To, že aj niektoré zdanlivé maličkosti môžu mať svoj význam, dokladá môj príbeh...
Po niekoľkotýždňovej pauze som znovu zobral do ruky „zubáčobijku“ a pre zmenu zvolil revír, kde som kedysi so zubáčmi začínal. Mal som na rybačku asi len 1,5 h času a so sebou 5 rybičiek štandardnej veľkosti okolo 7 cm a jednu asi 13 cm ploticu. Veľká rybka, veľký zubáč, nie?
Prvýkrát som nahodil
Pomaly som postupoval po brehu a prechytával plytčinu, miesto vedľa miesta. Do konca môjho vymedzeného času zostala necelá štvrťhodina a ja som mal už len dve rybičky. Jednu malú a potom tú veľkú kočku. Bolo mi ju ľúto zabiť, ale čo keby...
Bolo rozhodnuté
Rýchlo som sa ponáhľal k miestu, kde veľký gaštan prekrýval svojimi vetvami torzo pôvodného piliera starej lávky, ktorá tam však už roky nie je. Po oboch stranách až tesne nad vodu čneli vetvy. Drevený koláč trčal asi 30 cm nad hladinu a od kolmého vysutého brehu bol vzdialený cca 1,5 m. Jeho priemer však nepresahoval 25 cm, a bol tak akurát pre obe moje spodné laby. Teda, v prípade, keď budú veľmi pri sebe a ja sa naň dlhým krokom zo strmého brehu vôbec trafím.
Stačil chybný došľap a...
Riziko, že sa namočím a do práce pôjdem len v trenírkach, bolo 50:50. Prudko som sa odrazil rukami od kmeňa a stúpil. Podarilo sa. Zrovnal som si myšlienky pre nahodenie. Plotica prvýkrát plesla o vodu a ja som hneď vedel, že to nie je ono. Tu 5 g olovko a dlhý nadväzec k tomu fungovať nebude. S vypätím všetkých síl, v polohe stojaceho strelca na jednej nohe a „ešte k tomu nie na svojej“ som olovko vymenil za ťažšie a tiež skrátil nadväzec len na cca 15 cm, aby rybka aj cez svoje rozmery mohla robiť pod vodou to čo má. Skrátka kotrmelce.
Klep. Vetvička alebo čo?
Ďalšie potiahnutie a znovu ťuk. Tentoraz dôraznejší. To už som vedel, že moju mega ploticu pri dne niečo atakuje. Tipoval som na šťuku, ale už prvý pohyb ryby na dne po záseku a prudké potrasenie hlavou, ma rýchlo vrátili do reality. Zubáč.
To je určite zubáč a ak vzal také monštrum, tak to 60-ka nebude. Ryba opustila tieň stromov a prešla mi v 1,5 m hĺbke priamo pod nohami. Len tak tak, som stačil pravú ruku s prútom predpažiť, opísať vo vzduchu polkružnicu a následne napodobniť rozbehnutý parník okolo mňa na opačnú stranu, než odkiaľ prišiel záber.
Balansoval som na pni ako akrobat
Zuby veľmi dobre vedel, čo má v tej chvíli urobiť. Namieril si to tak priamo pod ďalší ker medzi potopené časti stromov a konáre spadnuté do vody. Oprel som sa do prúta čo to šlo a snažil sa rebela silou otočiť. Buď pôjde na hladinu on alebo ja pod ňu. Hladina sa rozstrekla a veľká chvostová plutva na okamih ukázala s kým mám tú česť.
Lenže čo teraz
Krásne stavaný zubáč mi rozšíril zreničky, ako kocúrovi zo Shreka. V okamihu sa preklenula fáza boja do fázy vylovenia a času na úvahu naozaj nebolo veľa. Zubáč sa položil na hladinu, ale bol som si istý, že len čo sa ho dotknem rukou, znovu vyrazí. Klasický úhybný manéver.
Nezostalo, než pokľaknúť
Nie k modlitbe, aj keď aj tá by bola v tú chvíľu silne potrebná, ale na pravé koleno. Opäť som zariskoval a zostal fixovaný v polodrepe a v polokľaku. Telo vyklonené nad vodu a pod sebou 25 cm opornej plochy. Inak len sakramentsky mokrá voda.
Risk alebo strata všetkého
Znovu sa rozbehol do kríkov. To nie. Zabral som a otočil ho znova ku hladine. Ostré zášklby hlavou zo strany na stranu na seba nedali dlho čakať. Z vriacej vodnej triešte vyletela švihom našťastie len rozmašírovaná plotica a pomaly o kus ďalej klesla niekde ku dnu. Ani som jej nestačil poďakovať.
Sakra, to nepôjde
Mal som iné starosti. Meter pod nohami som mal zviera bojujúce o život a nesmel mu povoliť ani o piaď. Bolo jasné, že na jeho zdolanie mám len pár metrov štvorcových. Zúfalo som sa snažil dostať dlhý prút do záklonu za chrbát a natiahnuť si tak rybu viac k polenu. Príliš to však nešlo. Previsnuté vetvy mi vôbec nepomáhali a ja som mal strach, že sa mi do nich zapletie vlasec, ktorý potom už nevypruží.
Hop alebo trop
Do nohy sa mi začal vkrádať kŕč. Doslova som mávol po zubáčovi podberákom, ktorý doteraz stál opretý za chrbtom o pilier, ako po motýľovi niekde na kvete a snáď v tej chvíli beznádeje zavrel aj oči.
Uf, uf...
Šťastena tentoraz stála pri mne. Bol to naozaj krásny pocit za takých podmienok zvíťaziť a pokochať sa 75 cm „vlkom“ z malej vody...
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
