Kanárske ostrovy sú súostrovie sopečného pôvodu, ktoré leží v strednom Atlantickom oceáne asi 100 km severozápadne od pobrežia Afriky. Súostrovie pozostáva z 13-tich ostrovov, z toho 6 je neobývaných. Ostrovy patria pod Španielsko, ktoré ich v minulosti kolonizovalo.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Ostrov Gran Canaria, kde som mal možnosť muškáriť, je tretí najväčší z Kanárskych ostrovov. Nachádza sa južne od ostrova Tenerife a západne od ostrova Fuerteventura.
Rozloha je 1 560 km², ostrov má okrúhly tvar s priemerom asi 50 km. Niekedy cez zimu som dostal pracovnú ponuku ísť fotografovať jeden projekt na Kanárske ostrovy. Odlet začiatkom júna a pár dní som si mohol vyhradiť iba pre seba. Čo viac som si mohol priať! Ešte v ten deň som začal hľadať na internete možnosti muškárenia na týchto ostrovoch. Informácií bolo žalostne málo, ale presvedčil som sa, že svet je ešte menší, ako som si myslel. Priamo na ostrove žije fanatický muškár a sprievodca zo Slovenska - Marek.
Skontaktovali sme sa cez sociálnu sieť, keďže sme mali viacero spoločných priateľov nebol to žiadny problém. Začali sme spolu plánovať, ako naplno využiť moje 3 voľné dni vyhradené lovu rýb na muškárku.
Na ryby sa vstáva oveľa ľahšie, ako do práce
Blížil sa deň odletu a stúpala aj nervozita, ako celá táto mini expedícia dopadne. Predsa nikto nechce letieť cez pol sveta a nechytiť ani šupinu, alebo niečo čo by stálo aspoň za fotografiu. Marek ma však uisťoval, že ryby sú v tomto období aktívne a pokiaľ nám lov nepokazí piesočná búrka, mali by sme byť úspešní!
Cesta bola náročná. Spoločnosť mi robila moja priateľka Janka a 25 kg batožiny, z čoho fototechnika mala 10 kg, zvyšok bola muškárska výbava, dva prúty v aftme #4 a #8, navijaky a kopa drobností, bez ktorých to proste nejde.
Večerným letom odlietame z Bratislavy do Londýna. Skoro ráno letíme z Londýna na ostrov Fuerteventura a poobedňajším letom na Gran Canariu, kde nás už čakal Marek. Cesta trvala viac ako 24 hodín a sme totálne zničení. Pri výbornej zeleninovej polievke, ktorú nám Marek pripravil, plánujeme výpravu na ďalší deň. Skorý ranný budík ruší náš krátky spánok, ktorý nám ani zďaleka nedodal energiu, ktorú by sme potrebovali, ale na ryby sa mi vždy vstáva oveľa ľahšie, ako do práce, určite to poznáte.
Pri východe slnka sadáme do auta, cestou vyzdvihneme miestneho muškára Javiera a mierime do vnútrozemia! Áno, naším cieľom nie sú morské príšery, ale divoké kapry a black bassy z tunajších jazier!
Cesta trvá približne hodinu hornatou, drsnou krajinou. Vyzerá to tu ako na Marse. Nikde nič, sem tam kaktus, alebo v údoliach palma. Prichádzame k jazeru a hneď vidíme ryby, ktoré hľadajú potravu v plytkej vode a pobrežných, vodných rastlinách. Nachádzajú sa tu prevažne kapry, lysce, riadkače a niekedy sa chytí aj šupináč, alebo koi kapor. Z dravých rýb sú tu black bassy. Naším cieľom je uloviť kapra na chlebové muchy. Používame dva druhy múch a dva spôsoby lovu. Chlebová mucha z husto naviazanej jelenej srsti slúži na lov na sucho na hladine, a druhá CDC mucha na lov vo vodnom stĺpci na mokro. Pri tomto štýle volíme malý signalizátor záberu cca
30-60 cm nad samotnou muchou. Zábery kapra sú veľmi jemné a bez signalizátora by sme nasatie mokrej muchy vo väčšine prípadov ani nespozorovali.
A je tam!
Niekoľko rokov v tejto časti ostrova nepršalo a voda v jazere klesla minimálne o 30 %, takže sa prechádzame popri brehoch a kapry vyhľadávame v plytkej vode. Keď zazrieme siluetu ryby, tmavý tieň, alebo rozvírenú, kalnú vodu pri vodných rastlinách, je to jasné znamenie, že tam kapor aktívne vyhľadáva potravu. Nahadzujem CDC muchu na mokro, snažím sa ju ponúknuť kaprovi priamo pred hlavou. Pre kapra je najlákavejšie, keď mucha voľne prepadáva vodou. Signalizátor sa ponorí, sekám a nasleduje jazda, akú som ešte nezažil. Používam 8-kový prút, no rybu nemám šancu zastaviť… odchádza šnúra a za ňou mizne aj 50-70 metrov backingu. Prvý kapor na palici! Tak predsa sa to podarilo! Zdolávanie trvá približne 15 minút, kapor robí nádherné výpady. Marek mi počas zdolávania dáva cenné rady, ako čo najskôr rybu dostať do podberáka. A je tam! Nemôžem tomu uveriť, nádherná ryba a môj prvý kapor na muchu nielen na ostrove, ale v živote! Prichádza na rad fotenie a ja zisťujem, že takú veľkú a ťažkú rybu neviem ani poriadne chytiť do rúk. Chýba mi tréning. Som mega šťastný a v podstate úloha je splnená, chytiť si aspoň jednu fotogenickú rybu. Tento kapor mal cca 10 kg. To som ešte nevedel, čo nás čaká…
Doobeda sa mi darí chytiť ešte jedného menšieho kapra, pridáva sa k nám ďalší domáci muškár Anibal a o krátku chvíľu sa mu darí uloviť dva kapry a ja zapínam ešte jedného, menšieho lysca. Marek mi robil sprievodcu, takže je bez ryby a Javierovi sa jedna ryba odopla pri zdolávaní.
Už to naozaj chce pauzu
Slnko začína nemilosrdne pražiť a my sa ideme najesť do blízkej dedinky. Tu turisti bežne nechodia, takže tá krčmička vyzerá ako u nás štvrtá cenová skupina, no domáca pani nám pripravila úžasné, lokálne jedlá z domácich surovín. Po výbornom obede sa presúvame do odľahlejšej časti jazera, je viac členité a je tu veľa zátok a špicov.
V jednej zátoke pozorujeme viacero pekných kaprov a chlapci mi prenechávajú toto miesto… vidím 5 - 6 kaprov a doslova si vyberám, ktorému ponúknem muchu, záber nenechá na seba dlho čakať a kapra sa snažím čo najskôr dostať preč zo zátoky. Opakuje sa situácia a 50 metrov backingu ide von… zdolávam asi 8 kg lysca a Marek z toho istého miesta hneď po mne zapína krásneho šupináča.
Začína ma bolieť celé telo a mám toho zdolávania celkom dosť. V duchu si hovorím, že si musím dať pauzu, ale ďalší tieň vo vode mi nedal pokoja a už moja mucha letí spať do vody. Ťahám ďalšieho, v duchu si nadávam „prečo si ho zase zapol?!“
Chytáme nádherné, bojovné kapry, ktoré sa tu prirodzene rozmnožujú, žiadne násady odchované na granuliach. Lovené ryby majú od 6 do 12 kg a človek sa pri tom naozaj narobí!
Už to naozaj chce pauzu, a tak odkladám prút, beriem do rúk foťák a kameru a robím chlapcom nejaké zábery zo zdolávania. S rybou manipulujeme výhradne vo vode, čo najšetrnejšie a najrýchlejšie ich púšťame späť do vody. Chyť a pusť je na jazere Chira samozrejmosťou, a práve preto sa tu rybám tak výborne darí.
Takmer každý hod máme záber
V posledných lúčoch slnka chytám ďalšieho nádherného lysca, no ani po západe rybám neprestáva chutiť. Každý si pripisujeme ešte pár rýb a lovíme až do úplnej tmy.
Summa summarum prvý deň na jazere Chira: mám na konte 8 kaprov, môj sprievodca Marek 6, Javier 7 a Anibal 3 – ten však chytal iba pár hodín. Nemôžem tomu uveriť, za celú moju rybársku kariéru som toľko ťažkých rýb ako v tento deň nechytil!
Na druhý deň dospávame spánkový deficit. Marek má nejaké povinnosti, tak na ryby ideme až poobede. Vďaka Bohu.
Pre zmenu ideme na severnejšiu časť ostrova chytať Black Bassy. V hlavnom meste Las Palmas vyzdvihujeme Javiera a cez kľukatú cestu smerujeme do hôr. Za kopcom sa úplne zmenila krajina. Zrazu je všade zeleň, palmy, kvety, kaktusy, nádhera. Lovíme na menšom jazierku, Javier sa venuje kaprom, karasom a červeným rybám a my s Marekom začíname strímrami prechytávať jazierko. Zo začiatku sa nám príliš nedarí, meníme stratégiu a začíname loviť na popre. Žblnkot na hladine prilákal bassy a nastáva situácia, že takmer každý hod máme záber.
Chytám na #4 prút a hoci ryby nie sú extra veľké, od 20 do 35 cm, lov na hladine má svoje nezabudnuteľné čaro. Chytáme až do úplnej tmy. Posledné zábery rýb registrujem už len za pomoci zvuku pri zábere. Každý máme na konte minimálne 25 bassov.
Tretí a zároveň posledný deň sme si s Marekom opäť vybrali jazero Chira, keďže večer odlietame s Jankou späť na Fuertevenuru, chytať plánujeme iba do 15. hodiny. Hneď zrána začíname opäť s lovom bassov na popre, chytáme každý cca 5 rýb a po hodinke sa presúvame do členitejšej časti jazera, kde sa nám prvý deň tak darilo.
Kapry sú opäť na hladine, takže skúšam pre zmenu suchú muchu… pár záberov sekám do prázdna. Prvú pol hodinu sa mi nedarí zaseknúť rybu. Trochu ma to zneisťuje, ale Marek trvá na tom, aby som skúšal naďalej suchú chlebovku. Hádžem pár metrov pred kapry a snažím sa im s muchou skrížiť cestu. Vtom sa spraví vlna na hladine, kapor nasal muchu, sekám a šnúra mi mizne pomedzi prsty, uvedomujem si na prstoch prvú spáleninu od šnúry, ale to už mizne backing z navijaka. Tie jazdy sú neskutočné. O pár minút ďalší kapor na sucho! Opäť rovnaký kolotoč: 15 minút zdolávanie, podobrať, odfotiť, pustiť.
Som v muškársko-kaprárskom raji!
Po dlhšej odmlke preväzujem na mokro a šialenstvo pokračuje, často máme s Marekom dve ryby naraz. Prichádza k nám skupinka Nemcov a nechápavo krútia hlavami, kde sme sa tu vzali, kde sa tu vzali také ryby a natáčajú si nás na smartfóny.
Pri zdolávaní jedného kapra sa mi stala zvláštna vec. Počas zdolávania sa k nemu pridal ďalší kapor a telo na telo s nim chodil až pod moje nohy. Kapra na háčiku som odopol, ihneď odplával, no jeho kolega mi zostal ešte chvíľu stáť pri nohách, keď som ho pohladil po chrbte odplával preč. Počul som už o podobnom prípade s našimi hlavátkami, ale vysvetliť si to neviem.
O 15. hodine sme mali naplánovaný odjazd, aby sme v pohode stihli transfér na letisko, ale to ešte naháňame kapríkov. Ešte jedného na rozlúčku! Zapínam posledného kapra, dávam mu pusu na rozlúčku a ďakujem mu za tie nádherné zážitky, čo som s jeho slizkými kamošmi prežil!
Vďaka patrí aj guidovi Marekovi, bez jeho nadšenia by sa tento výlet nikdy neuskutočnil, domácim ostrovanom za ich prístup k prírode a praktikovanie „chyť a pusť” a nakoniec najväčšia vďaka patrí mojej snúbenici Janke, za jej neskutočnú podporu a pochopenie!
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
