Na konci júna som mal skvelú možnosť zúčastniť sa vynikajúcej akcie organizovanej výrobcami excelentného vybavenia pre prívlač, ktoré ma už niekoľko rokov sprevádza na svojich rybárskych výletoch po celom svete. Tento meeting bol usporiadaný firmami Illex a Pezon & Michel. Hlavným programom však nebol len lov rýb, ale predovšetkým diskusia a príprava nových nástrah a prívlačového vybavenia na rok 2015.
info
Kategória: Plávaná
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Na akciu sme vyrazili spoločne s Martinom Kubernátom zo spoločnosti Sensas Česko-Slovensko, ktorá zaisťuje distribúciu značiek Illex, Pezon & Michel (Gunki). V propozíciách bolo uvedené, že mimo pracovnej časti sa budeme zaoberať hlavne lovom dravcov na vodných kanáloch v Rotterdame a v jeho blízkom okolí. A to ako z brehu (tzv. Street fishing), tak z vody na belly boatoch. Vyhliadky teda viac než zaujímavé. Vždy rád prijímam nové výzvy, takže je sa razom na čo tešiť.
Čaká nás nielen množstvo práce, ale aj zábavy
Cesta prebehla úplne v pohode, len snáď s malým nedorozumením našich navigácií, takže razom máme za volantom asi o 200 km viac, ako by malo byť normálne. Berieme to s humorom nám vlastným a uťahujeme si z toho prakticky celý víkend v Holandsku. Celá akcia mala základňu v malom mestečku Zewenhuizen, len pár kilometrov od centra Rotterdamu. Ubytovali sme sa vo veľkom bungalove spoločne s tromi kolegami z Poľska. Bolo vidieť, že nás čaká nielen množstvo práce, ale aj zábavy, lebo Poliaci boli veľmi dobre naladení. Večer prebehlo vítanie s usporiadateľmi tejto akcie a diskusia sa pretiahla do neskorých nočných hodín.
Ráno sa začal meeting za účasti tých najlepších prívlačových špecialistov, ktorí spolupracujú s vyššie uvedenými firmami. Každý z účastníkov bol krátko predstavený, takže som konečne spoznal veľa ľudí známych len cez facebook. Hneď bolo jasné, že sa celá skupina rozdelí do menších skupín, podľa špecializácie. S poľskými kolegami sme boli v skupine klasickej sladkovodnej prívlače. Celé dopoludnie prebiehalo zoznamovanie s návrhmi a výrobou nových aj už zavedených nástrah a vybavenie. Bolo možné si všetky novinky ohmatať a vyskúšať. Výklad k ich vzniku bol zaujímavý. Bolo poznať, že vývojári vedia hľadať medzery na trhu, a nepotrebujú tak hľadať nápady u konkurencie. Prakticky každý z nás mal možnosť podieľať sa na vývoji nových nástrah, alebo zdokonaľovať nástrahy, už zavedené na trhu. Najväčší vývoj teraz dostávajú tvrdé aj mäkké nástrahy Gunki. Je tu ešte veľa možností na realizáciu nápadov, čo evidentne celý tím práve baví. Diskusia sa pomerne pretiahla a bolo jasné, že bude prebiehať aj naďalej pri vode.
Aha, takže ryby tu sú
Popoludní sme sa začali chystať na lov rýb na kanáloch v Rotterdame. Informácií sme pár získali a podľa toho sa pokúsili pripraviť. Už som sa tešil na zarastené ramená s leknami a trávou až do vody. Cesta do Rotterdamu bola veľmi rýchla a to asi hlavne vďaka výborne riešenému systému cestnej siete v Holandsku. Pre mňa, ako stavbára, je veľmi zaujímavé sledovať dopravnú infraštruktúru v iných krajinách a tu by určite dostali za jedna. S našou republikou sa to prakticky nedá porovnať.
Pri prechádzaní Rotterdamom sledujem množstvo malých i väčších kanálov. Na niektorých sú malé prístavy a plavebné komory, niekde je vodné rastlinstvo, inde len vysekaný trávnik až k vode. Vyzerá to všetko veľmi malebne. Keď prechádzame centrom, tak cesta vedie cez most a pod nami je veľký brakický kanál, široký možno aj pol kilometra. No tak snáď chytať ani nebudeme?
Ale opak je pravdou. Zastavujeme pod tým veľkým mostom a sledujem, ako tu už veľa členov meetingu nahadzuje svoje nástrahy. Voda je kalná, trochu aj nevábna, a hlavne neskutočne ženie. Jazdí tu snáď viac lodí, ako áut na ceste. No tak to som zvedavý, čo tu budem robiť? Tu snáď ani nebudú ryby... Lenže behom chvíľky vyťahuje jeden z rybárov tri malé zubáče a slušného ostrieža. Aha, takže ryby tu sú. Prakticky všetci nadväzujú drop-shot s koncovou záťažou okolo 20 g, čo, samozrejme, nemám. Ale ono to pôjde snáď aj s ľahšou záťažou. Nástrahy nemá nikto menšie ako 10 cm a väčšinou výrazné farby. Vedie fluo zelená a žltá a nasleduje ružová a oranžová. Na oporných múroch je vidieť, že je práve odliv a voda je zhruba o dva metre pod plným stavom.
Nedarí sa mi dostať jediný záber
Od kolegov zisťujeme, že ideálny čas ešte len nastane, až bude voda dosahovať vrchol. S prílivom sa do vody dostáva veľa potravy a ryby sú následne veľmi aktívne. No nezostáva mi než tomu veriť. Viac ako chytám, tak sa pozerám po ostatných a snažím sa okukať nejakú techniku. Lenže zatiaľ sa veľa rýb nechytá a prakticky nevidím nič, čo by mi prišlo odlišné od mojej techniky vedenia nástrah. Až teda na rozdielnu koncovú záťaž. Aj na takej veľkej vode sa dajú rozpoznať miesta, kde by sa ryba mala viac zdržiavať. Je tu pomerne dosť kamenných zásypov, výčnelkov, na múroch hrán, viazacích stĺpov a mostných pilierov. Avšak nedarí sa mi dostať jediný záber. Voda už začala stúpať a je vidieť, že všetkým sa celkom darí. Snažím sa chytať trochu inak a vôbec to nefunguje.
Prichádza správa, že sa presunieme na iné miesto. Pomerne to s Martinom vítame. Prechádzame most a razom sme v centre Rotterdamu pri kanáli, kde sú ukotvené mraky lodí. Veľmi malebné miesto. Úplne sa tu zmenil ráz okolia. Nefúka vietor, nie sú veľké vlny a nejazdia tu žiadne lode, pretože tieto sú vlastne obytnými hausbótmi. Od múrov mól ich oddeľujú uväzovacie stĺpy, a vzniká tak asi metrová medzera. Okamžite preväzujem a teším sa, ako tu budem vyťukávať ryby spod lodí a mól.
Nikto však nástrahy nemení a na hladinu s ohromným šplechnutím dopadajú rovnaké nástrahy ako na predchádzajúcom kanáli. Je to pre mňa nejako nepochopiteľné, ale ryby reagujú pomerne slušne. Ja sa snažím s malou hlavičkou a malou nástrahou drnčať okolo bokov lodí a stĺpov, ale prakticky bez kontaktu. Jediný záber sa končí odhryznutou šnúrou, najskôr od malej šťuky. Martin vzápätí zdoláva krásneho ostrieža okolo 40 cm. Začínam nebyť vo svojej koži. Street fishing asi nie je to, čo som zvyknutý chytať, ale predsa, na tom nemôže byť nič také ťažké.
Razom sa zo mňa stáva štatista
Vidím zdolávať ostrieže na veľké spinnerbaity a je mi už jasné, že jednoducho malé nástrahy nemajú šancu. Vo vode je síce veľa malého poteru, ale to dravca vôbec nezaujíma. Vzápätí voda vystúpila na maximum a zábery ustali, takže organizátori vyhlásili občerstvovaciu pauzu v jednej z mnohých reštaurácií priamo pri vode. Snažíme sa zistiť, čo vlastne robíme zle, ale naše otázky nikto príliš nechápe. Hlavne sa čudujú, prečo chceme chytať malé ryby na malé nástrahy. To je predsa nezaujímavé. Každý chce predsa chytiť veľkú rybu...
Voda sa už znižuje, a tak všetci vychádzame opäť chytať. Menší kanál sa opäť spája s hlavným tokom, je tu neskutočný prúd a moje nástrahy nestíhajú. Sledujem, ako v tento moment majú všetci nasadené spinnerbaity a vibračné voblery a prechytávajú za pomalej chôdze uväzovacie stĺpy a zvlnenú hranu nábrežného múru. Keď vidím, aké ryby sa tak chytajú, tak som skrátka v úžase. Nad hranou veľkého piliera vznikajú výplavy, kde sa voda pomerne dosť spomaľuje. Je mi jasné, že tu musia byť ryby.
Dostávam niekoľko záberov, ale nie som schopný ich premeniť. Dochádza skupina ostatných rybárov a razom sa zo mňa stáva štatista. Ich skúsenosti a vhodne zvolená záťaž jigovej hlavičky sa okamžite menia v zábery. Okolo mňa vylovujú zubáče vo veľkosti 50-65 cm a ostrieže okolo 40 cm. Zábery však boli len po dobu asi 20-tich minút, takže ako som poriadne zareagoval, bolo po všetkom.
Výjazd na vodu na belly boatoch
Pomaly prichádza tma, skoro o dve hodiny neskôr ako u nás. Balíme a odchádzame do kempu. Dnes budem potrebovať tých panáčikov trochu viac, aby som sa spamätal. Musím nájsť chybu, ktorú som robil. Našťastie mi s tým pár nových priateľov trochu pomohlo a je jasné, že ráno to bude chcieť dosť silnú kávu.
Ďalší deň je celé dopoludnie opäť vyplnené programom na vývoj vybavenia a spolupráca jednotlivých sekcií. Mal som možnosť sa zoznámiť s novým náhľadom webových stránok, ktorý bude v blízkej dobe spustený. Ich možnosti budú na veľmi vysokej úrovni, plné návodov, fotografií a inštruktážnych videí. Následne sme mali individuálnu schôdzku s hlavným dizajnérom. Pomerne dlho sme debatovali o možných inováciách. Odchádzal som s veľmi dobrým pocitom a teším sa, až dostanem do rúk ďalšie novinky...
Popoludní je v pláne výjazd na vodu na belly boatoch. Boli sme vyslaní na lokalitu pomerne ďaleko od Rotterdamu. Bohužiaľ, tu vial naozaj silný vietor a zdvíhal ohromné vlny, tak sme od zámeru museli upustiť a vrátili sa do kempu. Okolo neho pretekal tiež menší kanál, tak nám bolo ľúto nevyraziť a nalodili sme sa tu. Martin mal na boate premiéru, ale bolo vidieť, že si s boatom bude hneď rozumieť. Voda prakticky neprúdila a hĺbka tu bola okolo 1-1,5 m. Brehy boli zarastené trstinou. Trochu mi chýbali leknové polia, ale už nebol čas si vyberať inú lokalitu.
Je potrebné navodiť tú správnu pohodu
Najskôr sme kačkali asi kilometer proti vode. Tu nás zastavila malá plavebná komora. Okolo nej stálo niekoľko malých chatiek s udržiavanou zeleňou až k vode a ukážkový veterný mlyn, ktorý neustále hral tichú melódiu vo vetre. Každý sme si obsadili jednu stranu a postupne sme začali prechytávať pobrežné partie. Začiatok bol veľmi vydarený. Martinovi zabrala tesne pri boate šťuka okolo 65 cm na malý Squirell. Bola to jeho prvá ryba z boatu. Nadšenie bolo veľké. Následne som aj ja dostal záber na veľmi krátku vzdialenosť, ale moja šťuka po niekoľkých výpadoch spadla. Občas sa ukazuje malý ostriež, ale to nie je ryba, ktorú by som chcel uloviť. Martin dostáva druhý záber, tentoraz má šťuka rovných 80 cm. Opäť si začínam pripadať ako štatista. Je vidieť, že rýb tu veľa nie je. Zaujímajú ich len malé nástrahy. Prakticky všetky miesta sa snažím prehádzať hladinovou Hedorou, ale neprichádza jediný útok. Martin opäť zasekáva, ale na prekvapenie ide o pleskáča cez 50 cm za chvostovú plutvu. To je na dlhú dobu zo záberov všetko. Nakoniec skúšam aspoň chytať malé ostriežiky a tie sú pri chuti. Ale moja spokojnosť tým naplnená nie je.
Večer mi to nedá a dohováram sa s Martinom na zajtrajší rybolov v Rotterdame. Nie je predsa možné, aby som si tiež niečo nechytil. Ráno ide väčšina tímu na preteky do Amsterdamu v štýle street fishing (lov na ulici, pozn. red.). Tento štýl rybolovu je tu veľmi populárny a ja sa tomu pomaly prestávam čudovať. Výrobcovia majú celé série vybavenia určené pre street fishing. Zbieram ešte pár rád a chystám si veci na zajtrajší deň. My prichádzame priamo do centra a ja si okamžite na dnešný deň začínam veriť.
Nadväzujem jigovú hlavičku s prívesným rotačným krídelkom a nasadzujem 7 cm dlhého Grubby Frog. Vo vode má neskutočný pohyb. Po pár minútach dostávam prvý záber pri boku lode a zdolávam prvého ostrieža okolo 35 cm. Nástrahu má úplné zažratú, vrátane krídelka. Aha, začínam tomu rozumieť. Ostriež do mňa vlial nový náboj a prechádzam veľký kus brehu a už aj s úspechmi. Netrvá to však dlho, voda išla na minimum a ryby prestali úplne reagovať. Keďže sa nemá nič preháňať, tak vyrážame na ľahký obedík s vínkom. Je potrebné navodiť tú správnu pohodu.
Nádherný tučko
Keďže sedíme priamo pri kanáli a vidíme, ako lode pomaly vyliezajú nad hranu prístavných múrov, tak opäť vyrážame na lov. Ryby znova začali brať. Zdolávame niekoľko ostriežov do 40 cm. Zrazu sa okolo mňa mihnú ryby, ktoré mi pripomínajú naše jalce. Okamžite preväzujem na menší vobler a prináša to úspech. Zavesil som niekoľko jalcov medzi 40-50 cm, avšak vytiahnuť ich na breh bez podberáka je veľký problém (stále som si nadával, že som ho nezobral). Občas je možné zliezť k vode po rebríku, ale tie nie sú všade. Ďalším problémom je prekonať hustú sieť viazacích lán a káblov. Prichádzam skoro o všetky ryby pri zdvihnutí za šnúru a to ani nehovorím o porezaní. V závere sa tak pripravujem o ostrieža spod lávky, ktorý mal dobrých 45 cm, nádherný tučko. Avšak zdvihnúť sa naozaj nedal...
Zrazu voda dosiahla maximum a bolo po braní. Všetko trvalo asi 45 minút. Opäť vysvitlo, že je nutné byť v správnom čase na správnom mieste a navyše to ešte robiť správne.
Pochopil som, že malé nástrahy tu naozaj nemajú cenu. Čím väčšie, farebnejšie a pohybovo živšie, tým väčší úspech môžem mať. Páčilo sa nám chytať s vibrujúcimi voblermi na vertikálnu prívlač. Ich pohyb je naozaj jedinečný. Myslel som si, že taký spôsoby lovu u nás nemá príliš veľký význam, ale dnes si to už nemyslím. Je potrebné opustiť ulitu a začať chytať úplne inak. Doba si to zrejme žiada. Opúšťame kanál a vyrážame do reštaurácie na niečo dobré. Krevety na záver dnešného dňa boli naozajstnými cukríkmi.
Večer sme pri sledovaní MS vo futbale usúdili, že sme síce čakali niečo úplne iné, ale aj tak sa nám to veľmi páčilo. Získal som nové skúsenosti, ktoré sa mi budú hodiť aj na iných vodách. Len je potrebné byť na lov tu inak pripravený a vykašľať sa na lov malých rýb. Naozaj to nie je nutné, tých máme u nás dosť. Kolektív špičkových ľudí dokáže v človeku zanechať aj veľa nových skúsenosti, ktoré ja určite budem čerpať. Škoda len, že nebolo viac času, určite by som ďalší deň venoval veľkému kanálu a pokúšal sa uloviť zubáče, ktorých je tu zrejme slušný počet. Len im prísť do správnych chutí. Týmto dúfam, že sa sem čoskoro vypravím znova, aj keď napríklad na iné vody. Budem však určite lepšie pripravený.
Pri lúčení s ostatnými som musel uznať, že ich možnosti lovu sú proti tým našim naozaj neobmedzené. Vody a rýb je tu dosť a oni si to náležite užívajú. Správajú sa k rybám veľmi slušne, lebo aj oni veria, že za rok bude zase o kus väčšia. Ak mi to čas dovolí, tak na jeseň som v Holandsku späť a užijem si to ešte lepšie.
Prajem všetkým prívlačiarom veľa šťastia pri vode.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
