Pôvodne som o tejto výprave nechcel nič písať, ale vzhľadom na atypické podmienky, nové skúsenosti, som sa predsa odhodlal. Mnohí z vás sa do tejto škandinávskej krajiny chystáte a možno sa vám naše skúsenosti hodia. Tretíkrát v údolí rieky Vindenllaven, to už z nás robí odborníkov pre túto oblasť severného Švédska.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Očakávania boli veľké. Po predchádzajúcich skúsenostiach sme verili, že už nás nič nemôže prekvapiť a výprava mala byť vrcholom nášho doterajšieho pôsobenia v údolí Vindelu. Ako sme sa však mýlili. Všetko bolo inak. Ale poďme na to postupne.
Ako sme cestovali
Na spôsobe dopravy do centra oblasti dedinky Ammarnas sme v podstate nezmenili nič, akurát sme piati rybári cestovali na dvoch autách, oproti minulosti, keď sme vždy šli jedným autom, i keď dodávkou. Dve autá boli super, na mieste sme sa mohli podľa záujmu vždy rozdeliť minimálne na dve lokality. To šetrilo náš čas, nevznikali stresy a vždy sme mali správne informácie aj z iného lovného miesta. Ale cesta z Banskej Bystrice až do Ammarnas predstavuje neskutočných
2 800 km za volantom, na sedadle spolujazdca, čo je naozaj náročné. Celkovo sme nabehali viac ako 7 000 km počas celej výpravy. Slušné nie? Pri takomto počte rybárov jednoznačne odporúčam. Pri troch ľuďoch na oktávii to vyšlo cca 270 € na jedného (doprava). Kompletne aj s trajektom.
Cestu tam sme absolvovali po diaľniciach od Trelleborgu až pred Umeu a odtiaľ ešte 500 kilákov údolím rieky. Chceli sme čím skôr chytať. Nazad sme sa vracali stredom Švédska po ceste prvej triedy, aby sme videli čo najviac z krajiny. Cesta stredom v noci je dosť nebezpečná vzhľadom na množstvo zveri. Losy, soby, líšky, jazvece - to všetko bežne uvidíte. Nehovorím o tetrovoch, divých husiach. Kvalita však zodpovedá kvalite diaľnic, naozaj sme nevideli jediný výtlk, dokonca aj šotolinové cesty mimo hlavných ťahov boli bez výtlkov.
Len si prihrieval polievočku
Po nekonečných hodinách, keď deň striedal noc a znovu deň, sme konečne dorazili. Vo Fiske centre (rybárskom centre) nás privítali ako starých známych, Ulf pospomínal na Mira Žubora, ešte na ceste pri rieke sme stretli mladého rybostrážcu a správcu revíru, ktorý nás ubezpečil, že rýb je dostatok a úlovky ako vždy, rekordné. Tu musím podotknúť, že si len prihrieval polievočku, ako sme zistili, nebolo to celkom tak.
Ráno o ôsmej sme už stepovali pred kanceláriou a zároveň malým príručným obchodíkom po povolenky. A ako prvé sme nazreli do úlovkovej knihy a tu sme ostali prekvapení prvýkrát. Zapisované ryby boli už od 42 cm, čo sa predtým nikto neunúval písať. Úlovky nad 50 cm sporadicky a nad 55 sme ani nevideli. To rozhodlo. Trojdňová povolenka na miestny revír stačí. Neskôr uvidíme.
A ešte tu bol zásadný extrém. Počasie. Týždeň pred naším príchodom a počas neho denné teploty vystupovali ku 30 stupňom Celzia, nočné sa pár dní držali na 20. Hneď sme vytvorili dve skupiny, česko-moravská partia vyrazili na riečku Tjulán, slovenská grupa na dolný Vindel. Výška hladiny bola ideálna, obloha jasná, tak sme tam vleteli plní očakávaní. Druhé nahodenie a už som vodil prvého lipňa, dobrá 48-ička to bola. Super ,,starý dobrý Vindel“. A to bol skvelý začiatok, ale zároveň aj smutný koniec. V ten deň som už o rybu, myslím nad 40 cm, nezavadil. Prešiel som takmer celý úsek, s chuťou a elánom som prehadzoval predminuloročné úspešné fleky, zbytočne.
Ťažké sklamanie
Niečo nie je v poriadku. Ivo s Ďurim síce chytili dokopy 13 rýb v tých najlepších prúdoch, ale cez 48 cm sa nedostali a rok predtým tam každý chytil do dvadsať rýb a tri roky predtým ešte viac. Poobedňajšie a večerné krúžkovanie a nočné mľaskance úplne absentovali. Na dlhých tichých pláňach, kde sme si v minulosti mohli podľa zbierajúcich rýb nastaviť hodinky, sme nevideli jeden jediný krúžok. To bolo ťažké sklamanie.
A kolegovia na Tjuláne - v podstate ani záber a to už bol ťažký šok. Myslím, že Vítek Misař je veľmi dobrý lovec a proste nič. Druhý deň sme sa vymenili. Oni Vindel, my Tjulán. Poctivo od vrchu nadol, len miesta, kde som vždy ryby nachytal. A opakovala sa situácia z predchádzajúceho dňa, dlho bez záberu a keď mi to konečne zobral lipeň, tak mal ledva 35 cm a celú papuľku zapálenú od predchádzajúcich vpichov. Na sklonku dňa som konečne zdolal lipňa 46 cm, ale tiež s opichanou a zapálenou papuľkou.
Ďuri si v teň deň na normálnu rybu ani nesiahol, ak nerátam pár pstružích dorastencov. Vítkovi sa podarila 51-ka a ešte mu aj väčšia ryba ušla, tak bol relatívne spokojný. Ostaní sme však neskrývali rozčarovanie. Čo tu budeme dva týždne robiť, ryby tu nie sú, skrátka trúsili sme takéto reči. Potom sme zobrali kalkulačku a rátali a rátali. Počty každoročne stúpajúcich zahraničných výprav, ktoré Ammarnas pravidelne navštevujú, počty rýb, ktoré sa od vody môžu odniesť, rieka je vlastne čo sa týka zarybňovania odkázaná sama na seba, stále klesajúca tendencia veľkosti a počtu ulovených rýb a čo nám asi vyšlo? Sláva Ammarnasu sa skončila a pokiaľ sa v miestnom rybárskom centre nezamyslia ako to riešiť, ostanú im len oči pre plač. Ale to bola len naša teória. Všetci domáci nás ubezpečovali, že rýb je dostatok, všetkému je na vine len vysoká teplota vody a atypické aktuálne počasie.
Svätý Peter sa asi zľutoval
Riešenie pre nás bolo nájsť v dostupnej vzdialenosti iný zaujímavý revír. A tak sme jeden deň obetovali prieskumu. Na nete sa neskutočnými slovami opisuje riečka Delikalven, najlepšia na lipne v severnom Švédsku a iné krásne prirovnania. Vzdialenosť od nás cca 150 km. Tak sme vyrazili, v oblastnom stredisku Sorselle sme kúpili povolenky, keď nás zodpovedný pracovník ubezpečil, že platia pre celú danú oblasť.
Tu upozorňujem, pokiaľ nemáte podrobnú mapu, veľmi podrobnú, tak nenájdete nič. Podľa navigácie mestečká, ktoré sme zadávali sa vyskytovali vo Švédsku minimálne na 10 až 20 miestach a nájsť to správne pri Delikalven sme nemali šancu. Pol dňa sme sa túlali po šotolinových cestách a do riečky Delikalven sme muchy vôbec nenamočili. Dostali sme sa síce do jej blízkosti, zhruba na 40 minút ostrej chôdze, ale rybári v náhodne objavenom kempe nás ubezpečili, že žiadne lipne, skôr by sme tam našli pstruha a povolenka, ktorú máme, platí len na úsek rieky, kde bežný muškár nemá šancu nahodiť. Síce sme skúsili, výsledok si viete domyslieť.
Na spiatočnej ceste bola nálada na bode mrazu, a vtedy nastal zlom. Možno sa svätý Peter zľutoval, nemohol sa už dívať na naše otrávené ksichty a malým zázrakom nás doviedol k nenápadnej drevenej tabuli označujúcej muškársky revír na rieke Vindel, len 20 km od nášho bývania, v oblasti Krandsele. Po nenápadnom chodníčku sme sa dostali k rieke a scenéria nám vyrazila dych. Rieka sa asi na 1,5 km úseku zmenila na sen každého muškára. Rozlievala sa do šírky, vytvárala ťažné prúdy, prúdiky, hlbočiny, pár plání, pieskové pláže, balvany vo vode a ako prídavok aj malý ostrov s laponským típí (Lavvu). Na pohľad úžasné miesto. A ryby? Nemohli sme sa dočkať rána.
Muškársky sen sa začal napĺňať
Povolenka sa dala kúpiť aj vo Fiske centre, bola lacnejšia, čo nám dorovnalo náklady na prepravu. Naša enkláva začala na spomínanom úseku, českí bratři skúsili úsek nad naším, ktorému dominoval dlhý tiahly prúd natekajúci do jazera. Tiež pekné miesto. A začala sa muškárska lambada. My traja sme sa bleskovo rozišli, každý si našiel to svoje miestečko a poviem to takto: muškársky sen sa začal napĺňať od prvého okamihu od prvého nahodenia. Boli sme v muškárskom raji. Chytali sme lipne od 35 do 48 cm, bojovné, divoké neochytané. Keď sme sa konečne stretli, prekrikovali sme sa jeden cez druhého, kde, akého veľkého, koľko a každému žiarili oči spokojnosťou.
Takto utešene to pokračovalo ešte zo dva dni, potom zákonite nastal útlm, ryby sa rýchlo poučili, začali byť opatrnejšie a záberov ubúdalo. Lenže extrémne teplo spôsobilo, že hladina rieky stále výrazne klesala a zrazu nastala historická situácia, náhodou sme objavili prvý brod. V tú chvíľu sme mohli chytať v strede rieky, na druhej strane, na 100 rokov nedostupných miestach pre bežného rybára za normálneho stavu vody. Lipne boli všade a kapitálne.
Uvediem príklad: pri poobedňajšej rybačke chytil Ďuri, okrem iného, 6 lipňov nad 50 cm, na sucho 53 cm. Chytali sme na etapy, dvakrát za 24 hodín, ráno poobede, alebo v noci a poobede a plnili sme si rybárske sny. Zdolávať ryby okolo 50 cm o 1 hodine v noci, keď v podstate bolo absolútne svetlo, bol neskutočný zážitok. A postupne brodov pribúdalo, už nebolo treba šliapať v muškárskej zbroji asi kilometrový úsek, dalo sa prebrodiť oveľa skôr.
Otrávení Nemci
Kým my sme si takto užívali, v Ammarnas, kvôli teplote vody, obmedzili rybolov len na nočné hodiny. Preto sa stalo, že na naše miesto občas zablúdila aj iná výprava, ale nik neobjavil potenciál nášho úseku. Otrávení Nemci odchádzajúci z nášho parkoviska len sucho skonštatovali všade opakovaný nezmysel, že voda je teplá a ryby nežerú. Keby tak tušili ako im chutí. My sme však rozvážne mlčali, nanajvýš sme slušne prikývli na súhlas. Raz sa však na hornom parkovisku Vítek pred nórskou skupinou, práve si pripravujúcou večeru, preriekol o našom mieste a aké ryby chytáme. Čo nasledovalo, silne pripomínalo americkú zrýchlenú nemú grotesku. Mladí rybári, kým sa Vítek vsunul do auta, mali zbalené, z parkoviska štartovali ako prví a keď Peťo s Vítkom dorazili na naše parkovisko, oni už nedočkavo s naviazanými udicami bežali k vode. Práve som chcel prebrodiť rieku, keď s dupotom dorazili za môj chrbát a behom zabrodili, jeden kúsok nado mňa, druhý kúsok nižšie. Nedal som sa rušiť a o chvíľku som už vodil 56 cm krásavca. Samozrejme, vydával som rôzne zvuky šťastia a radosti, volal som Ďuriho, nech mi ho príde vyfotiť. To ich neskutočne nabudilo, ale úprimne, zďaleka nemali naše muchy, francúza nepoznali a s tým typickým mokrým štýlom nemali šancu.
Šťuky - spríjemnenie rybačky
A ešte jedno prekvapenie nám príroda pripravila. Šťuky. V prudko tečúcej vode poukrývané za mohutnými balvanmi nám bez ostychu kradli ryby priam spod nôh. V podstate to bolo spríjemnenie rybačky, niekedy sa šťuka tak tvrdohlavo držala lipňa, až skončila ako spestrenie nášho jedálnička. A strímer ich tiež nenechával ľahostajné. Vrcholom bolo, keď sa do Ivanovho lipňa zahryzli naraz dve a nechali sa doslova vytiahnuť z vody. Pre zaujímavosť, dĺžka 77 cm.
Napriek tejto nádhernej skúsenosti by som cestu na Ammarnas určite dlho zvažoval. Je tam podstatne menej rýb ako pred pár rokmi. Tlak na vodu je obrovský. Každé parkovisko pri vode je permanentne obsadené. Poznávacie značky áut z celej Europy. Podľa mňa sa umelo nezarybňuje a rieka to už sama nezvláda. To, že sme si tak úspešne zachytali, nebude pravidlo. Skôr to bola šťastná súhra náhod, od extrémne teplého počasia, po nízke hladiny riek a zabudnutý muškársky úsek. Určite je takýchto zaujímavých miest vo Švédsku nespočetne, ale už sa o nich tak nehovorí a nepíše možno preto, aby sa neopakoval smutný scenár Ammarnas.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
