Mohutný prúd vodnej masy nás previezol až pod most a Anti s očami na stopkách sliedi po novom vhodnom úseku. Každý však máme inú predstavu o lovnom mieste. Tvárim sa síce, že premýšľam a hľadám miesto, no presne viem, kam by som šiel.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 88
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
A nezbadal. Ani nevie ako a už si to šinieme k miestu, ktoré o chvíľu „náhodne” objavím. Príjazd k lodiarniam je brutálny, sumce besniace na hladine naháňajú bielu rybu a pri sledovaní tohto divadla aj zabúdame, na čo sme to vlastne prišli. Skoro každú minútu počujeme až dve-tri cmuknutia na hladine. Veľké čierne vejáre všade okolo nás, neuveriteľný pohľad. Nie sú to až také veľryby, ale komu to vadí?
Okolo nás žijúca voda, brutálne bomby na hladine a vyskakujúce pleskáče a mulety... Skúsil som opísať neopísateľné. Na tomto úseku sa nazhromaždilo niekoľko desiatok sumcov a teraz lovia v húfoch. Takto nejako vyzerá sumčiarske nebo, kde svätý Peter rozdáva povolenky. Srdce mám v hrdle, toto je najkrajší pohľad, čo som doteraz zažil. Vizuálny aj sluchový zážitok však násilne premáha silnejšia túžba po love. Dokumentárne filmy môžeme predsa sledovať aj v obývačke.
Našťastie iba tzv. nástrahovka
Máme prichystané umelé nástrahy a sme plní energie... Jáj, vlastne nie, to bolo tak pred piatimi dňami, teraz nám zostali už len nástrahy. Posledné rána vstávam akoby som mal 80 rokov, a to ešte musím budiť Antiho, lebo je v horšom stave ako ja. Svojho prvého obra oslávil asi až príliš a odvtedy sa nás únava drží ako kliešť. Lenže my sme tvrdí ako Tarzanova päta, nevzdáme to a vyťahujeme „jedi meče“. Testovať a testovať, to je môj údel. A tak opäť šnúra FIN na cievke prototypu navijaka a ide sa na vec. Výsledný produkt musí byť skrátka dokonalý!
Anti ešte nad niečím špekuluje, no pre istotu zapína kameru. Trvá to len pár sekúnd a dostávam bombu do prvého hodu, pár metrov od nás zaloví ďalšia ryba, počas zdolávačky je to hra na moje nervy. Prihováram sa rybe, ktorá chňapla hneď po prvom hode, však neblázni, cítim sa na 80 a ešte nie som rozcvičený! Zjavne však na to neberie žiadny ohľad a šantí si vo vode plná energie, kým mňa bolí každý pohyb. Našťastie je to len tzv. nástrahovka, ktorá je o chvíľu v člne. Pre dnešok sme zvolili jednoduchý spôsob - čo najviac hodov a trpezlivo navíjať. Záber by na seba nemal dlho čakať. Prežívame parádne dve hodinky zdolávaním krásnych rýb, všetko tak do cca 160 cm.
Moja montáž
Pred dokončením tohto príbehu by som rád opísal moju montáž a niektoré veci aj zdôvodnil. Nemusí so mnou každý súhlasiť, no sú to veci, ktoré mám overené, plne im dôverujem. Rád by som sa vám - čitateľom - takto prihováral pravidelne a zakaždým niečo odhalil.
Prívlačovú koncovú montáž používam vždy čo najjednoduchšiu. Hlavná šnúra, „not a knot“ a do toho naviažem šnúru, dnes mám FIN Catfish Durable 220 lbs. Nasleduje vobler, či gumená rybka a opäť dávam ďalší „not a knot“. Je to najlepší spôsobom na uchytenie nástrahy, aj keď hrubá šnúra dokáže trochu zhoršiť pohyb voblera.
Žiadna karabínka či obratlík, takáto maličkosť nám môže urobiť srdcovú zástavu, keď po dlhej zdolávačke karabínka povolí. Dôvodom hrubej šnúry je možnosť, že nám sumec nabehne na vobler zozadu a zhltne ho hlbšie, alebo v prípade, že lovíme na hladine a zaútočí, keď máme voľnejšiu šnúru. A takáto ryba už má dosť veľké a ostré zúbky na to, aby aj tú najhrubšiu šnúru, s ktorou ešte dokážeme vláčiť, prerezala.
Späť však k lovu
Keď ste na dlhšej výprave, asi to poznáte aj sami, ste takí nabudení na lov, že každý zvuk, pohyb konára, prasknutie PET fľaše, či vtáky v kríkoch okamžite znamenajú sumca. Sumca už vidím naozaj všade, fatamorgána v podobe vejára na hladine a už chystám ruky a nohy na súboj. Nič z toho, a tak sa posúvame z jedného bodu na druhý, keď si všimneme veľké množstvo statnejších muletov pri hladine (Mugil cephalus, ryba známa aj pod menom „čefalo“, vyskytuje sa o.i. v južnej a juhozápadnej Európe, pozn. red.). Kde je žrádlo, tam sú fúzatí a hotovo. Rovnica, ktorá musí sedieť. Hádžeme a hádžeme, no druhá polovica rovnice nie a nie prísť.
Melanchólia z poslednej dvojhodinovky je ubíjajúca. Ako to už býva, práve v čase najväčšej zúfalosti prichádza rana. Tentokrát však nebola smrteľná a Antimu sa už prevaľuje fúzač na hladine. Mramorom zdobený dvojmetrový kráľ hlbín sa rozhodol si to s nami rozdať. Takéto rozhodnutia sú na palube vítané výkrikmi, revom ba aj potleskom.
Sumec ako svoje prvé číslo vyťahuje podplávanie lode a začína nás točiť. Lenže tvrdá ruka kolegu ho drží nakrátko. Akurát spravil otočku a čakáme čo príde, keď vtom náčinie povolí a Anti skoro spadne na zadok. Nechápavo sa pozeráme jeden na druhého, no sumec je preč.
Sakra, toto ani nemôže byť pravda, hovorím si v duchu. Mohla to byť veľká ryba do malého pamätníčka fúzačov. Mierne meníme smer do vôd, ktoré nepoznáme, no pozdávajú sa nám.
Je to golem, príšera hlbín
A to bolo ono! Najbrutálnejší záber, čo som doteraz prežil. V prvej sekunde som ledva stál na nohách, takže rýchlo sa opieram do boku člna. Sumec sa celým telom prevaľuje na vode a obidvaja sme nesmierne šokovaní. Je to golem, príšera hlbín. Studený pot už mám aj v gatiach, a ruku vystretú. Nedokážem udicu držať v normálnom uhle, keď nás začína ťahať. V plytkej vode vodu rozlieva na všetky strany a naberá na rýchlosti.
Toto nevyzerá dobre, čo ak sa mi tam zakvačila ruská jadrová ponorka? Narýchlo tento kolos mení smer a vyberá sa k prekliatym konárom, čo máme priamo pred sebou. Revem na Antiho „Ťahaj nás odtiaľto rýchlo preč, lebo bude problém“! Elektromotor dostáva pecky. Je to ryba vs. stroj. Ja už revem od bolesti v rukách, brzdu mám natiahnutú skoro na fest... Rybárska idylka v strede ničoho. Po necelej minútke sme už dosť ďaleko od problémového úseku a ryba sa dostáva pod čln.
Fúzatá ponorka stiahla len približne 10 metrov šnúry, takže je stále vidieť ju pod hladinou. Ja už čupím na prednej časti lode a modlím sa k sv. Petrovi nech ťahá so mnou. Ťahal dedko repu nadobúda reálne kontúry, ibaže dedkom som tu ja a ryba sa teda nehrá na krotkú zeleninu. Nevládze, dvíham už nohou... Z podrepu sa staviam, a tak opakovaním dosiahnem pumpovanie ryby smerom hore, staviam sa a takto vypumpujem sumca na hladinu niekoľkokrát.
S Antim sme po krk od slizu
Vobler ledva vidno, takže sa nemám čoho báť. Po čase našťastie rybe dochádza palivo a už sa len slabo motá okolo člna, kde ju Anti klepe opatrne veslom. Rýchlo nasadil rukavice a šup tú repu do člna. Ja vreštím od radosti ako pavián! Anti ma však prehluší - chytro ber rukavice, nevládzem ju a nevidno jej koniec!
Do člna rybu dávame len dvojitou silou, a hneď aj sedíme na zadku. Rozmery sú obrovské, dĺžkovo ho máme problém naštelovať na fotku. Meter sa odvíja, odvíja, odvíja... a nakoniec končí na hranici 251 cm! Už druhá ryba výpravy, ktorá prešla cez hranicu 240 cm, a to za 24 hodín. V rukách cítim fyzický koniec, a silu mám už len na lov belíc bičom... asi by som mal zmeniť kubatúru na menšie kusy. Sumca - obra po fotení a meraní púšťame späť do vody.
Obidvaja s Antim sme po krk od slizu a smrdiac od rybaciny si sadáme na terasu po náročnom dni. Nevládzeme ani rozprávať... Absurdný dnešok plný zážitkov dopĺňa už len páv, ktorý sa tu špacíruje okolo nás... Veď počkaj, zajtra ideš ťahať s nami...
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
