Snom každého rybára je chytiť si svoju vysnívanú rybu. A najlepšie, ak by to bolo na jeho obľúbenom revíri v blízkosti domova. Aspoň ja som tak vždy uvažoval. Síce je pekné, ak človek za rybami putuje a vidí kus sveta, niekto menší a niekto väčší, ale loviť krásne ryby v okolí domova má trocha iné čaro. Hlavne v tom, že sa to nepodarí každý deň.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2015
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Mám šťastie, že v blízkosti môjho bydliska tečie rieka Váh a v jej okolí je dosť menších vôd. Keď som začínal loviť na boilies, písal sa rok 1995. Už ani presne neviem kde som po prvý raz započul o nových "zázračných guľôčkach“. V rámci mojich vtedajších možností som si zaobstaral literatúru a začali sa prvé pokusy s rolovaním boilies. Prvé výsledky dopadli asi tak ako u väčšiny ľudí – ulepené cesto a ulepená celá kuchyňa. Po pár pokusoch dostali guľôčky tú správnu konzistenciu i tvar a mohol som vyraziť na "veľké kapry". Ešte tu bol ďalší problém, a to vytvoriť nadväzec, ale aj to som napokon zvládol. Nastalo u mňa asi dvojročné kúzelné obdobie, keď som na miestnej vode ulovil nespočetné množstvo kaprov takých veľkostí, o ktorých som dovtedy nechyroval. No všetko pekné sa raz končí. Kapry sa poučili a aj rybárov loviacich na boilies akosi pribudlo. Nastal čas na zmenu lokality.
To bola výzva!
Vlastne som si uvedomil, že celý môj prístup musím prekopať. Objavil som nové jazero, ktoré bolo asi z 3/4 zarastené a skoro nik tam nelovil. Raz som sa plavil na lodi a uvidel som tu nádherné kusy kaprov. To bola výzva! Túto vodu som si zamiloval na niekoľko ďalších rokov. Dovolila mi zoznámiť sa s nádhernými kaprami. V krištáľovej vode sme zvádzali súboje a ja som sa opájal ich krásou a silou. Tak isto som sa zdokonalil v lovení na zarastených vodách. Tejto miestnej vode som za posledných pár rokov venoval viac pozornosti. Je to tým, že je v okolí krásna príroda a zo začiatku sa mi tu podarilo uloviť pár pekných kaprov, z ktorých najväčší mal 18 kg. Niekde vnútri som tušil, že ak u nás pláva nejaký mohykán, mohlo by to byť práve tu. Tento rok som na jar absolvoval pár úspešných rybačiek, ale keď sa už naplno začala sezóna, zavalila ma práca na dome. Blížil sa koniec júna a ja som ešte nebol na rybách! Unavený fyzicky aj psychicky som si povedal dosť. Musím aspoň na dva dni vypadnúť k vode.
Pohodička pri vode a udice vo vode.
Nevadí, idem hlavne relaxovať
Popoludní som zbalil všetko potrebné a ráno vyrazil. Pôvodne som sa chystal na iné jazero, ale okolnosti zohrali svoju úlohu a v poslednej chvíli som auto nasmeroval na opačnú stranu ako pôvodne (chvalabohu). Po príchode som zistil, že pri jazere je len jeden rybár, ale akurát sedí na mojom obľúbenom mieste. Nevadí, hovoril som si, idem hlavne relaxovať. A keďže jazero som dobre poznal, nerobilo mi problém sadnúť si inam. Vybral som si opačný koniec. Nebol som tu už dlho, a tak aspoň uvidím, čo nového. Miesto som si rozkŕmil s boilies sardela a mušľa, ktoré som pár dní dopredu zalial all amino nutricom. Nadväzce do zarastených vôd volím skoro vždy čo najjednoduchšie. Aj teraz to nebolo inak. Cca 30 cm stuženej šnúrky a na konci Kurvshank č. 8 doplnený vlasovým rovnátkom. Variant na panáčika je rovnaký, použil som systém blowback. Na jednu udicu som nastražil panáčika s jednou guľôčkou 20 mm mušľa a jednou 14 mm fluoro pop‑up. Na druhú udicu putovalo balanced boilies nutric acid/ananas. Od nástrah som očakával, že ryby zareagujú buď na to, čo je v krmive, alebo si vyberú "bonbónik“ v podobe balancky. Zaviezol som udice, postavil tábor a vychutnával si kávičku. Odrazu prišla razantná jazda na balanced boilies. Cítil som, že na konci je pekná ryba. Mojou dlhšou absenciou a nedočkavosťou som chcel kapra dostať čím skôr z tráv a to sa mi vypomstilo. Kapor sa vypol. V duchu som si nadával, ale uvedomoval som si chybu a sľuboval si, že druhý raz budem pozornejší.
Veľký kapor z malej vody
Do večera sa už nič neudialo, čo ma trocha rozladilo. Večer som sa rozhodol previezť udice a masívnejšie nakŕmiť. Už bola tma a stále ani píp. Ležal som na ležadle a pozeral na hodinky s pocitom, že o chvíľu budem musieť stiahnuť udice a stále žiaden záber. V hlave sa mi neustále premietal ten premárnený záber. Z polospánku ma zobudil blikot môjho príposluchu. Zobral som opatrne udicu do rúk a sadol rýchlo do člna. Opatrne som sa blížil k rybe, ktorá bola zavŕtaná v trávach. Po očistení vlasca sa začal ten pravý boj. Kapor si bral nekompromisne z cievky. Moja 2,5 lb udica však pracovala spoľahlivo a o chvíľu som vo svetle čelovky zbadal telo ryby. Bol to krásny lysec, ktorého som odhadoval na 15 kg. Po ďalšej chvíli som ho už navádzal bezpečne do podberáka a vtom som zbadal, že to je ON! Môj vytúžený veľký kapor z malej vody. Chcelo sa mi zakričať z plných pľúc, ale skrotil som emócie a rýchlo plával ku brehu. Ešte vo vode som ho dal na podložku a vybral na breh. Už to bolo jasné, že môj sen sa splnil. Bol nádherný! Skoro koženáč, len pár obrovských šupín pri prsnej a chvostovej plutve. A tá farba! Ešte rýchlo váha, ktorá ukazovala 19,80 kg čistej hmotnosti. Super, dvacka to nebola, ale vôbec neľutujem. Nemohol som sa na neho vynadívať. Takéto pocity by som želal každému rybárovi. Na záver by som chcel poďakovať kamarátovi Jurkovi, ktorého som v noci vytrhol zo sna a neváhal mi pomôcť aj s fotkami. Teší ma, že v našich vodách ešte stále plávajú krásne ryby. Prosím, chovajte sa k nim s úctou, aj k tým menším, aby sme sa mohli tešiť z krásnych zážitkov a o pár rokov aj naše deti.
Junior zabral pri balení – lysec to začal aj ukončil.
Úspešná montáž – panáčik mušle s fluoro popkou.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
