Hurá, je tu leto. Kraťasy pripravené, výdrž proti komárom tiež. Len neviem načo mi to bude, graf vodnej hladiny Dunaja sa tento rok viac podobá na zlé EKG ako na normálny tok. A to mi krásne spraví škrt cez rozpočet.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2016
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Jedna záplava za druhou, to už ryby na to pomaly ani nereagujú pozitívne. A aj keď áno, začiatok ďalšej sa začína už vtedy, keď sa fúzači ešte ani z lesa nestiahli. Takže vysoký stav spôsobuje, že spodná časť Váhu je tiež vysoká a čistá. S vodnou hladinou síce z času na čas pohnú turbíny na Kráľovej, ale to mne veľmi nepomáha.
Pre aktívneho lovca je toto obdobie podrezania si žíl. Mohol by som chytať, ale načo? Dlhé hodiny prehádzané na zubaté či fúzaté, ale minimálna aktivita. A v noci? To už ani nehovorím, svoje obľúbené miesta kontrolujem väčšinou len sonarom. A chuť začať loviť najnovším miestnym folklórom – trollingom, to už naozaj nie. A poobede tomu klesajúca voda kvôli regulácii tiež nepomáha, v noci sa bez prúdu na rieke loví dosť zle. Očividne, však aj na sonare sa ukazuje obrovské množstvo amurov a tolstolobikov. Tých je tu požehnane. Normálne sa čudujem, že práve lovcov týchto rýb ubúda, pričom ich je čoraz viac a viac. „Mal by som sa preorientovať?“ pýtam sa sám seba. Ale v momente túto otázku aj ruším, táto myšlienka je len skrz úpal.
Vysoké stavy boleňa na Váhu
Ale nenechávam sa vyviesť z miery! Však rieku Nitru mám tiež pod nosom. Nabalím si UL (pre mňa táto rieka znamená lov týmto spôsobom) a hor sa na ňu. Keď po príjazde uvidím rieku, som sklamaný. Je síce na nízkej hladine, ale v stave akoby mala hnačku. Jemne hnedá a troška aj zapáchajúca. Tento rok som sa dopočul, že vraj je tam vysoký výskyt olova, nuž podľa môjho názoru však komplet periodickej tabuľky. Skrz túto ďalšiu skúsenosť už neviem čo ďalej, balím veci a idem na Váh. Bolene, tie, ak môžem povedať, sú najväčším kamarátom prívlačiara na Váhu. Nie je taký žiadaný a lovený všetkými možnými spôsobmi ako sumec či zubáč, a tak ich stavy sú vysoké.
Takže hor sa na vodu, zložím čln a pálim benzín. Na toto je čas len cez víkend, ale aj to je niečo. Hlavne ak sa nič neudeje. V normálnom prípade sa človek zobudí pripravený, zabalí si posledné veci a ide. Pozná to asi každý, ale nie tento rok. Predpoveď počasia cez SHMU, radarové snímky Európy či to nebudem musieť v polovici dňa zabaliť a ísť domov kvôli zatopenej pivnici. A nakoniec to najdôležitejšie: stav vodnej hladiny riek! Keď to beriem poporiadku, Dunaj akurát po povodňovom stave, to znamená že Váh je tiež vysoký a pomaly tečúci, s tým sa dá žiť, na toto už mám riešenie. A aktivita na elektrárni nízka, možno z toho niečo aj bude.
Neskutočná bolenia hra
Na člne pridávam plnú paru, síce som sa troška omeškal ale veď 7.30 ráno je ešte vždy celkom skoro. Ešte pred doplavením na cieľ pozorujem penu na vode. Nedeľa ráno a už teraz púšťajú vodu? Však ani búrka nebola dva dni! Prichádzajúc po zázračný bod, odkiaľ som chcel začať splavovanie sa mi až zatmie pred očami. Pena úplne všade a už rýchla a kalná voda. Ale čo už, rybačka ma ešte vždy baví viac ako naháňanie Pokémonov v nejakej zabudnutej uličke. Vyťahujem hladinový vobler a hotovo. Však keď ma má šľak trafiť, tak už poriadne, dnes budem chytať len na hladine. Každý lovec boleňov pozná tie voblery na spôsob „walk the dog“. Títo krásavci mi už poskytli niekoľko zaujímavých akcií. Ale hlavným dôvodom, prečo ich veľmi rád chytám, je samotný záber. Žiaden úder do palice, či súvislý ťah, nie nie. Niekedy po zábere, keď sa boleň vypne, spadne na vodu a nasleduje ďalší brutálny útok. Hra, ktorú dokážu bolene spraviť s týmto kúskom umelej hmoty je neskutočná. Nič nemôžem stratiť, odkotvím čln a začnem hádzať všade kde sa mi to páči. Pod breh, či v strede víriacej hrany, všetko dokáže skryť nejakého toho boleníka. Ako vždy, prvý úlovok je nejaký vytŕčajúci konár, či kus vetvy. Nechce sa mi hneď priplaviť, tak skúšam nástrahu vytrhnúť prútom, vobler sa odhákne, letí ani nie meter, spadne na hladinu a prásk! Ani neviem odkiaľ, ale ryba tam visí, a dokonca dosť pekná.
Kvôli relatívne plytkej vode trasie hlavou na mieste. Zaujímavé je, že toto robia bolene len vtedy, keď ich chytíme na plytkej vode. O chvíľku si to však rozmyslí a vyráža ku mne pod čln. Dlho to netrvá a už leží v podberáku. Krásny tučný jedinec a dosť pažravý, veď mu vobler ledva z papule trčí. Na začiatok nie zlé, len aby im chuť ostala. Spoza jedného kríka ďalšia šupa a už trieli pod breh. Tá nová šnúra sa správa dosť dobre, síce je extrémne jemná, ale rybu dokážem otočiť. Toto znamená ďalšiu fotku do albumu. Ani nie polhodinka a začína sa to zbierať. A ja som hneď nadával.
Púšťam im nástrahu pod nos a je tam ďalší
Na jednej pláži, kde sa nachádza hrana je očividne fiesta, alebo gastro meeting boleňov. Hneď môj prvý hod zaujme decentného fešáka. Po zdolaní sa rozhodnem vyjsť na chvíľku na breh a tam ho fotiť. Hádam nikomu nebude vadiť, že tam kotvím. Počas týchto myšlienok im púšťam nástrahu pod nos a je tam ďalší. Prekrásny double v rukách, fotím a púšťam. Miesto si však treba zapamätať, sem nechodím tak často, tak aby som takýto očividne top flek nabudúce nevynechal. Na mieste starej kompy je malý spätný točák, ticho pred búrkou. Ale skúsené oči si všimnú neďaleko sa víriacu vodu. Tam si skúsim niečo lapiť! Boleň (lebo tu sú asi len bolene) už má pod sebou dostatočné množstvo vody, čo znamená, že prestal špliechať na hladine. Však bodaj by nie, od začiatku lovu Váh vystúpil vyše pol metra a nevyzerá na to, že to má konca. Ale vráťme sa k rybe. Nuž tá je natočená na tento bod, kde sa láme prúd a čaká na to, či sa tam niečo nehne. Ale pohne sa, 10 cm dlhý vobler. A on sa tie 3 metre teleportuje, keď ho ako divý ťahám k sebe. Krásne hrubo stavaný jedinec, takéto mám rád, tieto už majú aj silu a troška vytrvalosti.
Na západe nič nového
Boleniáda pokračuje až do príchodu temných mrakov a silného vetra, takže nakoniec mi zase niečo skazí víkend! Veštiac z farby oblakov to zabalím a rýchlo sa vzdávam. Na západe nič nového, toto leto asi berie lieky. Cestou k autu mi ešte vietor strháva čiapku z hlavy a rieka si ju berie na pamiatku. Takže jej ostáva ďalší kus zo mňa, to už je životná láska. Ale nevzdávam to, len sa stiahnem z dnešnej bitky. Rybačka nie je o tom, že to vzdávame, ale že hľadáme ďalšie riešenie. A, samozrejme, čakáme. Čakáme na to, kým aj ostávajúcich 90 % rybárov príde na to, že živá ryba v prírode je väčší klenot ako 5 € v kapse za ňu. Pravdu povediac, keby sme čítali a videli krásne veľké ryby, ich fotky a zaujímavé príbehy, naša mládež by možno namiesto naháňania Pokémonov naháňala práve kapitálne ryby. A to len pre niekoľko obrázkov v mobile, tak ako aj pri tej svetoznámej hre.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
