Ťažké mraky sa pomaly prevaľujú v diaľke nad horami. Občas sa z nich dokonca aj zablysne. Oproti, na druhej strane, sa slnko ešte stále vznáša nad obzorom. Deň sa predčasne končí, zdá sa, že príde búrka. Akoby to aj príroda cítila a početné roje povstali z vody a vydali sa na svoj svadobný let. Teraz je tá správna chvíľa na lov. Nastal čas rojenia pakomárov...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.03.2017.
Pakomáre
Patria spolu s komármi do čeľade dvojkrídlovcov. Na rozdiel od komárov však majú zakrpatené ústne ústrojenstvo, takže sa ich vôbec nemusíme obávať – neštípu, lepšie povedané – nesajú krv. Dospelé pakomáre veľmi ľahko odlíšime od komárov. Pakomár má po dosadnutí zdvihnuté predné nožičky, komár zadné. Patria medzi hmyz s dokonalou premenou. To znamená, že vývoj prebieha cez larválne štádium, ďalej je to kukla, niekedy označovaná ako pupa a nakoniec dospelec – imágo. Azda najznámejšie pre rybárov sú larvy pakomára pernatého – patentky. Žijú väčšinou v bahnitých nánosoch a sú nápadné svojou ostro červenou farbou. Môžu mať veľkosť až do cca 2 cm. Okrem „patentiek“ sa však na Slovensku vyskytuje oveľa viac druhov pakomárov a predstavujú tak najpočetnejšiu čeľaď vodného hmyzu. Sú veľmi dôležitou zložkou potravy rýb v stojatých vodách.
Pár základných vzorov pakomárov.
Jeden z mojich obľúbených vzorov s oranžovým spúšťačom.
Obľúbená potrava pstruhov
Pstruhy ich tiež veľmi obľubujú. Predovšetkým voľne plávajúce larvy a ku hladine stúpajúce, prípadne pod vodnou povrchovou blankou, podvesené „pupy“. Samozrejme, pstruh nepohrdne ani dospelcom. Pstruhy môžeme ľahko pozorovať pri ich zbere. Niekedy doslova brázdia hladinu, alebo robia len úplne malé krúžky. A to aj pomerne veľké ryby. Pstruhy ich zbierajú veľmi intenzívne, aby sa dokázali týmto drobným hmyzom zasýtiť. Pre rybárov je to veľká výhoda, a sú preto vynikajúcou nástrahou. Naopak, ich najväčšou nevýhodou je to, že sa musíme presne trafiť do veľkosti, farby, vývojového štádia pakomára a nástrahu musíme aj správne ponúknuť. Veľmi dôležité je vedenie pakomára, či skôr len pridržiavanie, alebo tzv. driftovanie. Aj ten najlepší vzor ponúknutý nesprávnym spôsobom vzbudí nedôveru a odmietnutie rýb.
Šesťdesiatpäťka duhák na kanáli vyrovnávačky.
Radosť a či prekliatie muškárov?
Nakoniec zostáva už len nájsť správne miesto a spoliehať na to, či si mini nástrahu pstruh všimne. Ideálne je preto, pokiaľ môžeme pozorovať zbierajúce ryby a nástrahu im ponúknuť takpovediac „do cesty“. Tu si môžeme trochu pomôcť tzv. spúšťačom – výraznejšou farbou, alebo väčšou veľkosťou napodobeniny oproti prirodzeným pakomárom. No niekedy môže byť „spúšťač“ nie tým, čo ryby priláka, ale skôr odradí. Na prvý pohľad možno lov na pakomáre predstavuje celú vedu a netvrdím, že nie je náročný. Jazerné muškárenie môže byť aj pre skúseného rybára doslova prekliatím, pokiaľ sa nemôže trafiť do toho správneho vzoru. Veď niekedy rozhoduje len odtieň farby. Ale pokiaľ zvolíme ten správny vzor, dokážeme prekabátiť všetky, aj tie najväčšie pstruhy…
Výstroj
Ani tu by sme nemali nič podceniť. Základom je kvalitný prút dĺžky aspoň 2,9 m, aby sme mohli dostatočne ďaleko nahadzovať. Dlhší prút je dôležitý aj preto, že pri love na pakomáre používame väčšinou veľmi dlhý nadväzec. V čistej priezračnej vode a tam, kde sú pstruhy veľmi opatrné, môže mať nadväzec štyri až šesť metrov. Väčšinou si vystačíme s plávajúcou šnúrou, kategórie 5 – 6, výhodná je aj intermediálna. Tá sa vznáša vo vodnom stĺpci, a mušky tak môžeme viesť v určitej hĺbke. Niekedy pôsobí na ryby menej rušivo ako plávajúca. Navijak bežný, kde dáme okrem šnúry aj dostatočné množstvo „backingu“. Možno sa to, vzhľadom na veľkosť nástrah nezdá, ale na pakomáre lovíme často aj skutočne veľké pstruhy, preto sú veľmi dôležité pevné, kvalitné háčiky. Väčšinou používam bez protihrotu. Všetky nadväzce v hrúbke aspoň 0,16, lepšie 0,18 mm až 0,20 mm. Hrubší silón a dostatočnú zásobu podkladovej šnúry oceníme najmä vtedy, keď očakávame skutočne trofejné ryby, alebo sa v lokalite vyskytuje slušná obsádka kapra.
Dúhak sa na udici bráni vysokými skokmi.
Nástrahy
Tu sa dostávame k „vysokej škole muškárenia“. Je neskutočné množstvo vzorov, ich prezentácie a kombinácií na nadväzci. Skoro vždy lovíme na tri mušky. Na neznámej vode, alebo pokiaľ neviem čo ryby konkrétne zbierajú, začínam s obľúbenou kombináciou. Ako koncovú dávam červenú epoxidovú patentku, ktorá celú zostavu zaťaží a potopí do určitej hĺbky. Na prvý príves naviažem o málo menší vzor, väčšinou zelenú pupu. A na horný príves čierneho, alebo hnedého, najmenšieho „podvesenca“. Vzdialenosť medzi muchami je niečo cez meter, prívesy sú dlhé okolo pätnásť centimetrov. Zostavu nahadzujem väčšinou mierne proti vetru, patentku nechám postupne klesať, prakticky až ku dnu. Keď sa vlnky začínajú opierať do šnúry, tak mušky začínajú samovoľne pomaly stúpať ku hladine, zároveň sa približujú ku brehu. Šnúru prakticky vôbec neťahám, len vyrovnávam. Až tesne pri brehu začínam postupne zrýchľovať a šnúru kúsok stiahnem pred ďalším hodom. Pokiaľ je bezvetrie, tak sa snažím šnúru tiež len vyrovnávať a udržiavať kontakt s muškami. V hlbokej vode, napríklad v blízkosti hrádze, alebo ráno, keď sú ryby ešte v hĺbke, tak použijem patentku so zaťaženou hlavičkou. Pokiaľ nemám do pol hodiny záber, mením odtieň prívesov, neskôr aj patentku, zmenšujem veľkosť, experimentujem. No nikdy nezabúdam na azda najdôležitejšiu vec – sledovať okolie, vodu. Všímam si zvlečené schránky liahnucich sa pakomárov na hladine, ich farbu, veľkosť. Pokiaľ mám záber, previažem na všetky prívesy vzor, ktorý ryby berú. Väčšinou však dávam ako koncového trochu väčšieho, stredný príves skutočnú veľkosť a na prvý príves trochu menšieho pakomára.
Záber
Zábery pri love na pakomáre môžu byť veľmi rôzne. Niekedy je to len takmer neznateľné, akoby pozastavenie šnúry. To býva vtedy, keď sa pstruh snaží pakomára opatrne nasať. Keď sú ryby pri chuti, tak to môže byť doslova šklbnutie do šnúry, že nám ju pstruh často aj vytrhne z ruky. Nasleduje prudký rozbeh a vysoké skoky. Zdolávanie na jemnom muškárskom náčiní býva skutočným zážitkom. Pri návšteve svojej obľúbenej „Bešeňovskej vyrovnávačky“ ma niekedy prekvapia výkriky našich susedov z Česka. „To je jízda, pánové…, to je jízda…“ Pstruh letí vzduchom a muškár, ktorému z vody trčí takmer len hlava, vysoko dvíha prút do výšky. Brzda navijaka kvíli až sa ozve typické prásk a ďalší opiercingovaný pstruh mizne vo vlnách. „Do píp, píp, píp a píp, píp, píp“. Skutočne, nad tichou hladinou sa zvuky nesú ďaleko, a tak je človek často svedkom víťazstiev i prehier rybárov i samotných rýb. Ešte raz opakujem. Na pakomáre berú niekedy až prekvapivo veľké pstruhy, preto netreba nič podceniť.
Krása jazerného muškárenia
Kým som aspoň trochu prenikol do tajov jazerného muškárenia, odhádzal som nespočet hodov a strávil pri vode množstvo hodín. Veľakrát som si už začal namýšľať, že presne viem čo ryby zbierajú a skutočne som ťahal, doslova rybu za rybou. No na druhý deň som na tie isté mušky nemal ani „ťuk“. Inokedy stačilo zmeniť breh nádrže za náveterný, a okamžite sa dostavili zábery. Po vytrvalom vetre sa pakomáre nahromadili len na jednej strane, alebo v zátoke a tu ryby zbierali celkom pod nohami, možno len pol metra od brehu. Boli časy, keď sa Čierny Váh, Dedinky, alebo vyrovnávačka v Bešeňovej stali doslova mojim druhým domovom, keď som pešo za rybami obišiel aj celú nádrž. Dnes už skôr čakám, že ryby prídu na miesto, kde lovím. A pokiaľ neprídu? Vôbec nevadí. Sledujem západ slnka, pakomáre, čo sa roja, alebo okolie, hory… Pri vode je vždy prekrásne…
Začína rojenie pakomárov.
Menší pstruh potočný na pakomára.
Na vyrovnávačke v Bešeňovej ma prekvapil úlovok lipňa.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
