Lov tohto obrieho sumca sa začal viac ako pred siedmimi mesiacmi. V jedno pekné januárové dopoludnie som presvedčil manželku a nášho psa. Vybrali sme sa pozrieť, ako vyzerajú miesta, na ktorých lovím počas sezóny sumce. Hladina Domaše bola asi šesť metrov dole. Preto nebol problém urobiť si po zamrznutom dne niekoľkohodinovú exkurziu. Tu niekde sa začal úspešný lov, o ktorom budem teraz písať.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.03.2017.
Prvá trojdňová výprava na Domašu sa skončila úspešne. Začiatok nonstop lovu sme premenili v priebehu jeden a pol hodiny na dva pekné 160 cm a 200 cm dlhé sumce. Mňa osobne veľmi potešilo, že jeden záber prišiel z miesta, ktoré som si v zime vytypoval.
Fotenie na suchu je jednoduchšie.
Zažili sme aj silný vietor
Druhá rybačka sa začala komplikáciami. Kamarát z Talianska Mingo, ktorý mal so mnou na Domaši loviť, nedostal na naplánovaný termín voľno. K jedinému istému z partie, Maňasovi, som tak musel zohnať ďalších. Na dohodnuté štyri dni lovu sme sa nakoniec zišli piati. Mnohí sa možno pýtajú, načo sú potrební na ulovenie jedného sumca traja rybári. Už príprava a založenie lovného miesta dá zabrať. Pri šiestich prútoch treba prichystať asi 120 kg kameňa, zostrojiť šesť bójok, dostať po blate do vody ťažký čln a vyviezť všetky prúty. V našom prípade na 250 až 500 m. Pri bezvetrí by som to dokázal zvládnuť za deň aj sám. Už mierny vetrík však znamená, že v lodi musia byť dvaja zohratí rybári a na brehu to musí istiť ďalší, ktorý vie kedy treba šnúru povoliť, či dotiahnuť. Počas tejto rybačky sme zažili aj silný vietor. Pri vyvážaní prútov v takýchto podmienkach sme museli byť v člne traja. Prvú noc sa nám podarilo aj s pomocou priateľov Maroša a Stana vyviezť osem prútov. Pred pol ôsmou sme už mali všetko hotové. Oslepujúce blesky na horizonte svedčili o tom, že výstraha pred búrkami nebola vyhlásená len tak. Západné a stredné Slovensko bolo pod vodou a my sme čakali, čo sa udeje u nás. Tmavých búrkových mrakov okolo nás pribúdalo, no dážď nás zatiaľ obchádzal.
Adrenalín spôsobil naozajstné výkriky radosti
Z dlhoročných skúseností už viem, že takmer dve tretiny záberov na tejto priehrade prichádzajú v čase medzi 22. a 23. hodinou. Nebolo to inak ani dnes. Krátko po pol jedenástej sa ohol môj pravý krajný prút. Špička päťstogramového Garbolina išla k zemi, šnúra sa začala odvíjať. Ľubo, ktorý bol k nemu najbližšie, sekol. Spolu s Mirom a Ľubom sme sa v niekoľkých sekundách nalodili do člna. Z plynulého záberu a silného ťahu bolo isté, že ide o veľkú rybu. Asi po 15 minútach sme sa dotočili k sumcovi. Vo svetlách troch čeloviek sme v plytkej, ani nie meter a pol hlbokej vode zbadali siluetu obrovského sumca. Mali sme šťastie, že sa súboj odohrával práve v takejto hĺbke. Vždy, keď sa sumec chcel rozbehnúť, potiahnutím šnúry sme mu pridvihli hlavu, a tak sa sumec miesto výpadu smerom ku dnu dostával stále nad hladinu. Po čase zistil, odkiaľ mu hrozí nebezpečenstvo a začal útočiť na loď. Niekoľkokrát atakoval elektromotor. Dvakrát sa otočil oproti lodi a zahryzol do jej boku. Asi po desiatich minútach som ho už dokázal, rukou držiac šnúru, ukorigovať. Prút sme dali podržať Mirovi a spolu s Ľubom sme sumca dokázali vtiahnuť do lode. Prebytočný adrenalín spôsobil naozajstné výkriky radosti. Keď sme sa dostali ku brehu, pokúsili sme sa stočeného sumca približne odmerať. Zistili sme, že má určite viac ako dva a pol metra. Presné meranie a dokumentáciu úlovku sme si nechali na pondelkové popoludnie. Správa o ulovení veľkej ryby sa šírila rýchlo. Štáby našich dvoch najväčších komerčných televízií dorazili zhruba rovnako. Za účasti kamier sme sumca zmerali. Meral 264,5 cm, hmotnosť pri takejto stavbe tela som odhadol na 115 až 120 kg. Po zdokumentovaní úlovku začali prichádzať prví gratulanti. O dojmoch z ulovenia sumca sme sa podelili aj s oboma rybárskymi televíziami.
Názory z dvoch táborov: pustiť, či nechať?
V priebehu nasledujúcich dvoch nocí sme mali ešte dva zábery. Vždy to bolo na ten istý prút. V prvom aj druhom prípade po odtrhnutí trhačky plával sumec smerom k nám. Po dotočení šnúry som už sekal len do prázdna. Dlho som rozmýšľal, čo sa udialo pred aj po ulovení ryby. Poukázal by som na dva pre mňa podstatné momenty. Prvý je, že sa mi vydaril experiment so zatraktívnením nástrahy a kŕmneho miesta. Počas dvoch rybačiek sme ulovili behom troch týždňov tri veľké sumce. Taktika s použitím kvalitných kŕmnych peliet, silného dipu a aromatizovaného obaľovacieho cesta sa ukázala na otvorenej voľnej ploche ako účinná. Tým druhým momentom bolo rozprúdenie diskusie s množstvom komentárov, čo máme alebo nemáme s ulovenou rybou urobiť. Dostalo sa nám pozornosti z dvoch táborov. Prvý bol radikálne za to, aby sa sumec v žiadnom prípade do vody nepustil. Ich najsilnejším argumentom bolo množstvo rýb, ktoré tento sumec skonzumuje počas svojho života. Tu by som uviedol jednoduchý príklad. Vo vodách Pádu a Ria Ebra pláva podstatne väčšie množstvo veľkých sumcov a verte, či nie, kaprári aj prívlačiari si tam vždy dokážu prísť na svoje. Druhý, a ako som si všimol aj agresívnejší tábor, bol za bezpodmienečné pustenie ulovenej ryby. Jeden z tých racionálnejších a pre mňa prijateľných argumentov bol, že pustením sumca môžeme dopriať aj ďalším rybárom radosť z úlovku. Tu som si však všimol, že v tomto tábore bolo primitivizmu a vulgarizmu podstatne viac. Z môjho pohľadu je prirodzené pre človeka ryby konzumovať. Samozrejme, je nenormálne zobrať a zjesť každú ulovenú rybu. Preto som sa rozhodol pre pokoj duše oboch táborov nezverejniť, ako sme s ulovenou rybou naložili. Verejnosť by sa mala naučiť akceptovať, že rybár si môže so svojím úlovkom v medziach zákona naložiť ako chce. A tak na záver krátke zhrnutie do štatistík. Sumec zabral 31. júla, krátko pred jedenástou večer na trhačku (trhací silón 0,45 mm). Ako nástraha bol použitý asi 30 cm dlhý karas. Zdolávaný bol na 2,4 m dlhý prút Garbolino s vrhacou záťažou 500 g, multiplikátor TLD30, 100 kg šnúra Indilyne, 189 kg obratlík Sasame, 150 kg nadväzcová šnúra Black Cat a trojháčik Owner 4/0. Jeho dĺžka bola 264,5 cm. Odhadovaná hmotnosť 115-120 kg. Zdolala ho trojica rybárov Miro Moško, Ľubo Nazarej a Erik Zbiňovský. Z brehu nám pomáhali Marián Ivan (Maňas) a Marián Juraško. Všetkým týmto priateľom naozaj ďakujem a verím, že sa nám pri spoločných rybačkách podarí uloviť ešte veľa pekných rýb. To isté prajem aj vám, milí čitatelia. Veď radosť z pekného úlovku a pokoj v duši nájdený na rybách sú zážitky, pre ktoré sa naozaj oplatí žiť.
Obdivovateľov sa našlo naozaj dosť.
Impozantná papuľa.
Zodvihnúť sumca z vody dalo zabrať.
Sumce z prvej výpravy.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
