Druhú tohtoročnú zahraničnú výpravu, tentokrát s manželkou Luckou, som si naplánoval už v jarných mesiacoch. V pláne bolo veľa zahraničných revírov. Voľba nakoniec padla, rovnako ako minulý rok, na Chorvátsko.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2016
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.03.2017.
Balkánske jazerá som v minulosti už niekoľkokrát navštívil a vždy to bolo parádne. Tentoraz som chcel navštíviť jazero, ktoré sa nachádza len pár kilometrov od legendárnych Plitvických jazier, známych vďaka filmu Poklad na striebornom jazere. Potrebných informácií som mal dosť, a to od priateľa Mirka a s ostatným mi pomohol môj dlhoročný chorvátsky kamarát. Po dlhej nočnej ceste som v ranných hodinách dorazil na vysnívané jazero. Môj pocit z jazera bol skvelý. Bolo to jazero s krásnou blankytne modrou vodou vsadené do lesa a mokrade. Zakúpili sme povolenky a išli hľadať miesto na lov. Orientovali sme sa podľa mapky, ale všetky označené dobré miesta boli obsadené. Po chvíli jazdenia okolo jazera sme sa rozhodli pre voľné miesto, ktoré môjmu srdcu šepkalo: „Zostaň“. Pre manželku to ideálne miesto nebolo, pretože sa nachádzalo v blízkosti mokrade a obľubovali ho aj miestne komáre, ale bolo rozhodnuté.
Bola to dobrá voľba
Vybalili sme veci, vybudovali dočasné bydlisko na brehu jazera. Potom som z chladničky vytiahol orosenú Plzeň a kráčal s ňou k susedným rybárom povyzvedať čo to o dianí na jazere. Pretože som už párkrát v Chorvátsku chytal, s rečou nebol žiadny problém a po hodinovej debate o kaproch a všetkom možnom som sa dozvedel, že môj sused tu loví už týždeň a chytil len dva menšie kapry a pár sumcov, a vraj aj okolití rybári nemajú žiadne extra výsledky. Zrejme je veľmi teplo a aj voda je príliš teplá. Len čo to dopovedal, mal nádhernú jazdu a na konci súboja som mu vzápätí fotil 20 kg amura.
Nabudený krásnym amurom som sa vydal chystať svoju výbavu. Odmeral som teplotu vody a tá mala 30 stupňov, čo nie je pre rybolov veľmi ideálne. Zobral som prút a pomocou markera začal pod hladinou hľadať miesto, kam by som poslal svoje montáže. Po dlhom hádzaní na vytypované miesta vo vzdialenosti asi 40-50 m od brehu som zistil, že všade na dne je hlboký íl a olovo doňho zapadne ako do masla, čo ma veľmi neuspokojovalo. Hodil som preto ďalej na voľnú vodu. Bola to dobrá voľba.
Konečne som našiel asi 80 m od brehu tvrdé dno v hĺbke 2,5-3,5 m. Vtom prišiel sused, pozrel na môj marker a povedal, že to je blízko. Na jazere sa chytá ďalej. Usmial som sa a odvetil: „kapry plávajú všade“. Zobral som zakrmovaciu raketu a ako prvú kŕmnu dávku som zvolil 15 kg boilies Kleopatra – korenistá oliheň od Imothepu a 15 kg kukurice s repkou. Bola to makačka nahádzať to do vody. Pripravil som prúty a montáže a poslal som jeden prút do stredu kŕmneho miesta a ďalšie dva na jeho okraje. Konečne som mal hotovo a šiel Lucke pomôcť s obedom. Po obede som sa vydal na prieskum okolo jazera. Do večera sa nič nedialo, a tak som na noc ešte trochu prikŕmil. Po vyčerpávajúcej nočnej ceste a teplom dni na slnku som padol do postele. Mohlo byť okolo 21. hodiny.
Obaja sme zostali v šoku!
O polnoci ma budí Lucka s tým, že mi raz pípol hlásič. Vôbec som to neregistroval a spal som ďalej. Po 10 minútach Lucka so mnou trasie so slovami: „Miláčik, ty to nepočuješ? Máš jazdu!“ Zmätený, bez topánok a čelovky som dobehol k prútu a zdvihol ho. Volal som na Lucku: „ Je tam! Podaj mi čelovku a topánky!“ Po prvých asi 20 minútach zdolávania som si myslel, že mám tu česť s pekným sumcom. Medzitým Lucka pripravila všetko na fotenie a netrpezlivo čakala, čo bude ležať na podložke. Súboj s rybou stále trval, a to už viac ako 30 minút. Pod svetlom čelovky sa mi objavilo telo kapra, ale ten opäť zmizol v hlbinách jazera. Nervozita začala stúpať. Už som vedel, že to nie je sumec, ale veľký kapor. Nekonečný súboj pokračoval a takmer po hodine Lucka podobrala. Zvíťazil som a kapor skončil v podberáku. Ani teraz som ešte nevedel, s kým mám tu česť. Nohy sa mi klepali radosťou z prvej ryby, a to som ho videl zatiaľ len v podberáku. Odpojil som ramená podberáka a pokúšal sa kapra zdvihnúť a vytiahnuť na podložku. Vtom som zistil, že sám z vody kapra na podložku nedostanem a musí mi prísť pomôcť manželka. Až na podložke som ho prvý raz poriadne uvidel. Obaja sme zostali v šoku! Nikdy som také kaprie monštrum nevidel.
„Ten je tvoj, láska“
Vtom mi po tvári začali tiecť slzy radosti a šťastia. „Je to tam“ – kričal som radostne do tmy. Po šetrnom zvážení a odpočítaní vážiaceho saku sa hmotnosť zastavila na neskutočnom čísle 36,35 kg. Po nafotení a rozlúčení sa so životným kaprom som padol do kresla a plný adrenalínu fajčil víťaznú cigaru a prezeral si fotky, ktoré sa Lucke podarili. Zvyšok noci som sedel vonku v kresle a v hlave sa mi premietal môj dlhý 35-ročný rybársky život a jeden splnený rybársky sen. Ráno od susedov som prijímal gratulácie a dozvedel sa, že som chytil tretiu najťažšiu rybu jazera za posledných pár rokov. Mal som úsmev na tvári a v duchu si predstavoval, ako asi vyzerá ešte väčší kapor. V priebehu zvyšku výpravy som spravil ešte dva zábery. Jedna ryba skončila v prekážke a druhého kapra som po zaseknutí podával Lucke so slovami: „Ten je tvoj, láska“. Preťahovanie netrvalo dlho a tentoraz som podoberal kapra ja pre ňu. Bol to opäť krásny lysec, okolo 12 kg. Prebehlo rýchle fotenie a šup s ním naspäť. Životná výprava tak utiekla ako voda v rieke a začalo sa balenie a dlhá cesta domov. Bola to úspešná a krásna výprava, ktorú nám narušovali len mračná komárov z neďalekej mokrade. Ďakujem Lucke za podporu, pomoc a výdrž so mnou na rybách. A prajem všetkým slušným rybárom rovnako splnený sen.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
