S piatimi otázkami sme v tomto čísle oslovili Dr. Rudolfa BOROŠA, prezidenta Slovenského rybárskeho zväzu. Predstaví sa vám nielen ako náš najvyšší funkcionár, ale najmä ako človek-rybár.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2017
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.09.2017.
Rybári vás majú zafixovaného ako "úradníka" v obleku. Kedy ste sa stali rybárom?
Máte určite pravdu, s funkcionármi a členmi SRZ sa stretávam hlavne na oficiálnych akciách, či sú to rôzne výročia, oslavy, členské schôdze, výstavy, zasadnutia Prezídia či Rady SRZ a tam som v obleku. Ak to čas dovolí, tak rád oblek vymením za „maskáče“, nájdem si miesto na brehu rieky či rybníka a oddám sa určite jednému z najkrajších športov. Odkedy som sa stal aktívnym rybárom? Detské roky som prežil v obci Bušince a Žihľava. Tak ako iné deti, i ja som voľný čas trávil pri vode či na ihrisku. V Bušinciach to bolo pri Ipli, v Žihľave pri Starej rieke. Vody tam obsahovali množstvo rýb čo do druhu, tak i do množstva (nebolo toľko chémie ani elektrární), bola radosť pozorovať ich ako si užívajú čisté vody a lovia potravu. V tej dobe nebola možnosť výstroja akým teraz rybári disponujú. Chlapci chytali tak, že na prút z liesky sa uviazala silnejšia niť, zahol sa špendlík, na to kúsok kôrky či dážďovku. Tí odvážnejší a šikovnejší potichu vkĺzli do vody a rukami spod koreňov vyťahovali svoje trofeje. Žiaľ, potom sme sa presťahovali do mesta a ja som sa začal venovať iným športom. K aktívnemu rybárstvu som sa dostal až v r. 1989, keď sa vydala dcéra Liana. Jej manžel Igor bol už vtedy vášnivý rybár. Auto nemali, tak som sa rád ponúkol, že s ním pôjdem ja. S úžasom som ho pozoroval, bol pedantný, presný, k rybám sa správal úctivo, vždy im dal šancu na férový súboj. Ani neviem na koho podnet, ale povedali sme si, že budeme súťažiť. Ľavá udica bude akože moja, pravá jeho. Samozrejme, že prvý záber bol na ľavú – teda „moju“ udicu, zasekol som a v nádhernom súboji zdolal kapra‑šupináča, ktorý mal 71 cm. Hrdo som oznámil Igorovi, chytil som kapra! V tom momente som netušil ako som sa mýlil: kapor chytil mňa. Na druhý deň som zašiel za miestnym predsedom MO SRZ a požiadal o členstvo a vykonanie rybárskych skúšok. Tak som sa stal aktívny rybár! Pasovaným rybárom som sa stal 19. 10. 2015 v Golianove pri výlove rýb z chovného rybníka, pasoval ma známy praktik a teoretik Ing. Košťan.
Ak vám to dovolí váš plný pracovný diár, kde sa najradšej vyberiete na ryby?
Pracovný diár je naozaj plný, napriek tomu mojou filozofiou je, že každý by si mal nájsť priestor i na chvíľu pre seba a tobôž, keď ide o šport a koníček, ktorý je úzko spojený s prírodou. Kde najradšej? Sú to nádherné vody Slovenska. Dostal som nie raz ponuku ísť do zahraničia – poďakoval som, až vtedy keď spoznám čaro našich vôd. Na rybačke si chcem hlavne oddýchnuť a nabrať ďalšiu energiu. Je to môj názor, ktorý vychádza z rozprávania účastníkov zahraničných rybačiek, ale tieto rybačky sa mi zdajú príliš komerčné. Nie, že by ma nepotešil záber veľkej, trofejnej ryby. Nie je to však cieľ mojej rybačky. Ťažko konkretizovať určitú vodu ale na VN Sklabiná mám chatu, postavili sme ju práve preto, že táto voda je úžasná, výbor sa o ňu stará, má svoje prirodzené čaro. Najväčšieho kapra som chytil na VN Teplý vrch (cca 10 kg), nádherné chvíle som prežil na rieke Poprad, kde hospodári MO SRZ Orlov, rieke Hron kde som sa stretol i s funkcionármi MO SRZ Podbrezová, VN Palcmanská Maša, VN Zemplínska šírava, kde pracujú jedni z najaktívnejších funkcionárov. Svojimi aktivitami môžu byť príkladom pre mnohé MO, hlavne práca s mládežou, ale i perfektne pripravené medzinárodné preteky Zemplínsky kapor. Nie je priestor menovať všetky vody, ktoré poznám, a to väčšinu ešte nepoznám.
Ktorá technika vám najviac učarovala? Predchádzal tomu nejaký vývoj?
Nepatrím k rybárom, ktorí majú vyhranenú techniku. Keď idem na ryby, tak väčšinou o tom, ako budem chytať, rozhoduje moja nálada, čas i voda, kde sa nachádzam. Ak si chcem oddýchnuť, porozmýšľať, nahodím na „ťažko“, mám čas na pokochanie sa okolitou prírodou, vôbec mi nevadí, že moje hlásiče akosi onemeli. Ak chcem byť aktívnejší, zoberiem jednu udicu, podberák a do vaku všetko potrebné na lov. K tomu cca 1 kg kukurice, na háčik sladkú kukuricu. Nahodím na plávanú, po krátkom čase sa ozvú menšie a neskoršie i väčšie ryby. Nestáva sa, že by som si dobre nezarybárčil. Ak si chcem doslova zašportovať, idem na prívlač. Niekedy mám i to povestné „šťastíčko“ a nejakého dravca sa mi podarí vyprovokovať aby zaútočil.
Vrátime sa trochu k vašej práci. V akom štádiu sa nachádza možnosť nákupu elektronickej povolenky? Dosť veľa ľudí po tejto možnosti volalo.
Po zvolení do funkcií sme si tajomníkom SRZ Ing. Ľubošom Javorom dali okrem iného jednu z úloh: elektronizáciu SRZ, kde budú členovia mať možnosť nákupu i povolenky cez internet. Cieľom elektronizácie je hlavne zjednodušenie komunikácie medzi centrálou v Žiline a jej organizačnými zložkami, rovnako aj bezproblémový prístup ku všetkým potrebným informáciám ohľadne členskej základne, revírov, úlovkov, povolení… V súčasnosti sa uskutočňuje výberové konanie dodávateľa týchto služieb, potom už nebude nič stáť v ceste zmodernizovaniu práce ústredia i MO SRZ.
Pochváľte sa nejakým pekným úlovkom, alebo príbehom, ktorý úlovku predchádzal.
Tak teda príbeh, a k tomu aj môj najhodnotnejší úlovok. Stalo sa to, keď rok 2015 kráčal do svojich posledných dní. Počasie ako na začiatku jesene, slniečko zohrievalo vzduch i pôdu. Milovníci prírody si užívali jej krásu. Nádhernú paletu farieb, ktorú poskytuje len toto ročné obdobie. V tom čase mi zavolal predseda Moravského rybárskeho zväzu, Ing. Rudolf Milerski, CSc., že on s tajomníkom, Ing. Václavom Habánom a ďalšími funkcionármi budú v čase od 5. 11. do 10. 11. 2015 na love hlavátky na Orlove. Navrhol stretnutie, ktoré som rád prijal. Tak sme sa stretli v „rybárskej chalupe“ Ľubomíra Húžvika, čestného občana obce Orlov i MO SRZ Orlov. Výmena skúseností i dohoda o ďalšej spolupráci bola v priateľskej atmosfére. V diskusii sme sa nevyhli ani otázke samotného lovu kráľovnej vôd – hlavátky. Oproti mne to boli „borci“, veď každý z nich mal už svoju trofej. Na lov hlavátky už chodia na Slovensko vyše 20 rokov. Ja som bol „novic“ a každý postreh, či radu som si ukladal do pamäte. Tešil som sa na ranné rybárčenie, nasávajúc ranný vzduch a atmosféru so zvýšenou hladinou adrenalínu. Zákon schválnosti, hlavátku sa podarilo chytiť len mne. Mala 79 cm a bola vrátená do vôd Popradu. Potvrdzujem to i po dvoch rokoch, že to bol nezameniteľný pocit víťazstva a radosti, prežívaný prostredníctvom úcty ku kráľovnej vôd. Prežil som neopakovateľné duševné ale i telesné povznesenie. Orlov i rieka Poprad mi takto navždy ostanú zapísané v mojej pamäti.
Ďakujeme vám za rozhovor a prajeme veľa zdravia, chuti do práce a všetko najlepšie v osobnom aj pracovnom živote.
Nádherný pocit. Je znovu vo svojom živle - rieke Poprad.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
