DOMOV Magazín SEPTEMBER 2017 Svetový šampionát

Svetový šampionát

V májovom čísle Slovenského RYBÁRA sme vás informovali o tom, že sa náš tím vybral aj tento rok na svetový šampionát v love dravcov z lode - World Predator Classic 2017, ktorý sa konal od 21. 6. do 24. 6. 2017 v Holandsku. Zúčastnilo sa ho 42 lodí, 20 kajakov a 150 street fishingových pretekárov. Bolo to opäť veľmi zaujímavé a o prekvapenia nebolo núdza. Prinášame vám fotoseriál z týchto elitných pretekov.

nezadaný 30.08.2017 (9/2017)

info

Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo.

Pražské Nusle sme opúšťali týždeň pred začiatkom pretekov. Bolo veselo, lebo sme boli spokojní s novou loďou, mali sme pred sebou dlhých 6 dní na tréning a v rámci možností sme si mysleli, že vieme, do čoho ideme. Neskôr sa dozviete, že sme sa škaredo plietli.

Po ceste sme boli úplne v pohode. Okrem iného sme totiž zvládli celoročné prípravy, čo neznamenalo zďaleka len chystanie prútov, nástrah, máp, sonarov, lode a získavanie informácií a financií. Okrem iného sme sa s Martinom museli obaja po rokoch vrátiť do autoškoly. Naša jazdná súprava s vlekom s vysokou maximálnou nosnosťou a loďou totiž výrazne presiahla 3,5 tony, museli sme si rozšíriť vodičský preukaz o skupinu B + E a stráviť 10 hodín povinnými jazdami a ďalšie hodiny prípravami na teoretické skúšky. Na skúškach sme našťastie obaja zaskórovali. Martin si ešte k tomu musel urobiť medzinárodný preukaz vodcu rekreačného plavidla. Ja som našťastie osvedčenie na plavbu s plavidlom bez obmedzenia obsahu motora už mal z minulosti.

Prvú noc sme do Holandska dorazili o 3. ráno a prespali pri priehrade neďaleko zjazdu pre lode. Snívalo sa nám o obrovských rybách, ktoré tu tento rok nachytali naši priatelia (na fotke Nils Gabs). Pár ostatných rybárov nás v spánku videlo a od tej doby nám začali hovoriť „spiaci team“. Ráno sme si rozložili veci na polovici parkoviska, všetko preskladali, nazbrojili loď a mohol sa začať tvrdý tréning. Potom už sme toho veľa nenaspali.

Prvý deň tréningu sa javilo všetko relatívne v poriadku. Bolo síce teplo, aké sme tu nikdy nezažili, takmer bezvetrie a príliš nefungovalo najlepšie miesto z minulého roka, ale to sme vzhľadom na oveľa menší prúd rieky, ktorá priehradou preteká, trochu predpokladali. Napriek tomu sa nám podarilo na iných miestach dostať rýchle zábery a chytiť zubáčiky.

Zamerali sme sa na ďalšie miesta so zaujímavými zlomami, ktoré sme si vybrali podľa mapy a mne sa tu darí chytiť 45 cm ostrieža. Pekného pruháča sa pošťastilo chytiť aj Martinovi. Deň zakončujeme so 4 zubáčmi a 2 ostriežmi z kategórie 40+ cm. Full house (3 zubáče, 3 ostrieže a 1 šťuka) to síce nie je, ale vzhľadom na to, že sme mali veľa zariaďovaní v prístave aj v kempe a začali chytať až popoludní, to nebol zlý výsledok.

Druhý deň ráno je opäť horúco. Overujeme jedno vhodné miesto na lov zubáčov na zlome, kde dno padá z trávnatej plytčiny do 4 m hĺbky. S 10 cm ripperom na 13 g jigovej hlavičke Martin vyťahuje zubáča.

Zubáč sa tu darí vytiahnuť aj mne a to agresívnou technikou ostrého vytiahnutia gumy do stĺpca a následného kontrolovaného prepadu. Nie je navyše vôbec malý. Dúfame, že sme objavili „špajzu“ s väčšími zubáčmi, ktoré môžu mať v pretekoch nesmiernu cenu. Odchádzame odtiaľ, aby sme ryby nepopichali a vrátime sa sem až na potvrdenie miesta tesne pred pretekmi.

Následne siahame do najhlbšej priehradky na dne lode a prvýkrát vyťahujeme ultimátne zbrane na lov šťúk. Nechytáme ani pol hodiny, keď Martin prichádza o naozaj veľkú šťuku. Netrvá dlho a má na prúte ďalšie 2 šťuky, ktoré úspešne zdoláva. "Hechtplatz" v trávach kúsok od brehu bol práve objavený. Odchádzame odtiaľ a ideme pilovať lov ostriežov. Nevyťahujeme však následne žiadneho a lov predčasne ukončuje navečer veterná búrka. Prvýkrát tak skúšame lov v extrémnych podmienkach.

Je tu tretí deň. Pri spätnej analýze si uvedomujem, že vtedy sme mali naposledy tréning aspoň čiastočne pod kontrolou. Rozhodujeme sa, že sa budeme sústrediť len na lov ostriežov, pri ktorých chytaní sa tu dá nachytať aj veľa „náhodných“ zubáčov. Chytáme preto metódou „kilometers“, keď dlhými, rýchlymi, predným motorom usmerňovanými driftami, prechytávame trávami pekelne zarastené plytčiny 0,5-2,5 m. Fúka len málo a voda je priezračná, vyťahujeme krásneho ostrieža 48 cm a k tomu 2 zubáče a zdá sa nám to málo.

Martinov zubáč vytiahnutý asi pol hodiny po mojom ostriežovi mal veľmi pekné rozmery. Prišiel z rozhrania medzi koncom tráv a piesčitej hrany potom, čo sa trochu zdvihol vietor. Z nástrah sme používali malé voblery, gumy na jigovej hlavičke aj Texas a Carolina Rig, spinnerbaity a ďalšie. Okolo priehrady chodia fámy, že možno veľa ostriežov bolo vybitých rybármi so sieťami.

Štvrtý deň je opäť obloha bez mráčikov, takmer bezvetrie. Ostrieží drift chceme začať od miesta, kde sme včera chytili veľkého ostrieža, ale stretávame tam vlaňajšieho víťaza WPC z Fínska - Markku Tiusanena na krásnom Trackere. Vzájomne sa fotíme, rozprávame a ako správni pokeroví hráči mu nehovoríme o význame tohto miesta. Možnože ho sám pozná. Prechádzame a začíname drift asi o 2 km ďalej. Ostrieže drvíme dlhé hodiny, skúšame aj oveľa zrýchľovať drifty až na 2,5 km/h, ale do popoludnia nemáme jedinú rybu. Potom sa rozhodujeme zmeniť taktiku.

Uvedomujeme si, že ryby momentálne v rybárskom raji extrémne neberú. Správne predpokladáme, že nebude v pretekoch potrebné každý deň chytať full house, ale ulovenie 3 zubáčov, ktoré tu inak bývajú najľahšie uloviteľnou rybou a 1 ryby k tomu po všetky pretekárske dni, môže stačiť na víťazstvo. Rozhodujeme sa preto skvele napilovať lov zubáčov s tým, že vieme ako chytať šťuky a 1-2 ostrieže k tomu by sa tiež mohli podariť. Do večera drvíme zubáče na tých najlepších miestach. Dokonca dostávame geniálny nápad, že v týchto trópoch budú určite brať na rieke, kde voda prúdi a trávime tam 4 hodiny. Vyťahujeme len jedného zubáča, čo nás prekvapuje. Na fotke vidíte, ako veľmi zahalení sme kvôli slniečku chytali.

Piaty deň je opäť bezvetrie, horúčava. Mozog už máme vyvarený z hlavy. Teplota vody v plytčinách má 25 °C. To sú na holandský jún veľké trópy. Opäť chytáme len zubáče. Skúšame ich v rôznych hĺbkach rôznymi technikami. Nakoniec však končíme opäť v ultra plytčinách v trávach. Ryby na hĺbkach sú totiž pasívne, zo stĺpca sa nám ich chytať nedarí a čistá voda v plytčinách nám odhaľuje, že trávy sú plné rybičiek a vôbec života. Ten, kto absolvoval dlhé hodiny lovu metódou „kilometers“ v takých podmienkach vie, že to zaváňa sebatrýznením a vyžaduje to veľkú disciplínu. Zvlášť keď máte len dva zábery od zubáča za deň. Pritom vlani tu nebolo problém nachytať 10-20 zubáčov denne.

Chvíľu skúšame lov šťúk. Zisťujeme, že tu je všetko v poriadku. Driftujeme na dohodenie od brehu v trávach. Zásadne zväčšujeme nástrahy. Počas chvíle máme obaja šťuku na prúte. Aspoň že niečo funguje tak, ako má. Trénujeme 12-14 hodín denne, už sme veľmi unavení, ale aj tento deň doťahujeme do konca. Mimochodom, máme správy aj od ostatných tímov. Vieme, že sa nám, na rozdiel od ostatných, ešte celkom darí. Veľa lodí sa vracia úplne bez ryby.

Bol tu posledný deň tréningu. Dnes musíme na zubáče niečo vymyslieť. Skúšame hádzať voblery na väčších hĺbkach, Pelagic sharpshooting a ďalšie bežnejšie techniky. Do večera sme bez ryby. Hodinu pred tým než musíme ísť na oficiálnu otváraciu večeru, prichádzame na prúdne miesto, kde skúšame v hĺbke 12-14 m vertikálnu prívlač. Počas chvíľky mám zubáča ja i Martin! Máme tu aj ďalšie zábery. Veríme preto, že sme na to možno prišli.

Nasledujúci deň je vyhradený na registráciu do pretekov a slávnostnému ceremoniálu. Ten si patrične užívame. Oproti vlaňajšku je krásne počasie, takže je atmosféra priamo fantastická. Ceremoniál zakončuje paľba z historického kanónu. Tešíme sa na zajtrajšie preteky. Niektoré tímy dorazili až na ne a zrejme vôbec nevedia, aký ťažký lov ich v rybárskom raji čaká. O tom však až nabudúce.