V mesiaci jún som mal vo svojom „pretekárskom kalendári“ poznačené len jedny preteky, no nakoniec som sa zúčastnil aj jedných neplánovaných na Hejlove, na ktoré ma nahovoril kamarát Marián Brezovský. Tieto štvordňové preteky sme s Mariánom nakoniec aj vyhrali a ako bonus sa mi podarilo uloviť aj najväčšiu rybu Hejlov Carp Cupu.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2018
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 86
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.03.2019.
Po návrate z Hejlova som mal len päť dní na regeneráciu a prípravu na ďalšie preteky. Tieto boli už dlhodobo plánované a tešil som sa na nich v podstate celý rok. Odstavené rameno rieky Váh s názvom Konkoli mi učarovalo už minulý rok, kedy sa tam konal prvý ročník 6 dňových pretekov dvojíc. Rameno má dĺžku približne 3 km a je to miestna voda, ktorú obhospodaruje Mo SRZ Komárno. Rameno je typické množstvom prekážok a potopených stromov vo vode a trošku mi pripomína Malý Dunaj v niektorých úsekoch.
Príprava
S parťákom Jarom Janáčom sme sa vopred dohodli, kto čo zabezpečí a zoberie, aby sme mali všetko potrebné a naopak, niektoré veci, aby sme zbytočne nedupľovali, keďže sme mali ísť jedným autom. Ja som si zobral na starosť jednu z hlavných vecí, a to krmivo. Už pred Hejlovom som sa na poslednú chvíľu pustil do šúľania boilies. Mal som v pláne naváľať 3 druhy, a to: G2 krab‑ančovička‑asa, G7 Master krill a BigB broskyňa- black pepper. Neviem, akým spôsobom sa mi to stalo, ale pri miešaní prvého cesta som si zamenil zmesi a do broskyňového aminokompletu som omylom vysypal zmes Fanatica. Takže miesto červených a rýchlejšie rozpadajúcich sa guľôčok som spravil hnedé a tuhé BigB. Nedalo sa už nič robiť a do G7 som musel dať BigBéčkovú zmes. Posledný druh, teda G2, som už nemal ako „pokaziť“ a ten jediný bol taký, ako by mal byť. Vedel som, že obe zmesi sú perfektné, a preto som sa príliš neobával, že by mi tieto návnady ryby ignorovali. Výsledok z Hejlova ma dal nakoniec do absolútneho pokoja a svojím boilies som veril na 100%. Naroloval som 4 priemery: 16, 20, 24 a dumbells 20x16 mm. Deň pred odchodom na preteky som ešte navaril partikel pozostávajúci z kukurice, pšenice, repky a konope, plus 30 kg tigrieho orecha v sladkom náleve. Limit krmiva na týchto pretekoch bol 50 kg boilies a 50 kg partiklu.
Sektor smrti
29. júna, v deň mojich menín, som vyrazil pre Jara a od neho sme mierili rovnou cestou do dediny Kameničná, kde bol zraz pretekárov. Najskôr prebehla registrácia a váženie krmiva. Organizátori pripravili výborné občerstvenie v podobe pečeného prasiatka. O 16. h sa začalo žrebovanie. Každý, kto chodí na preteky vie, že samotné žrebovanie znamená veľa a vyžrebovať dobré miesto je základ úspechu. Rameno Konkoli bolo rozdelené na dva sektory, teda A a B. V sektore A bolo 11 stanovíšť a v Béčku 12. V prvom kole sa losoval sektor a každý si chcel vylosovať Béčko. Nielen preto, že v minulom roku bol B sektor úspešnejší a nachytali sa tam aj väčšie ryby, ale hlavne preto, že domáci rybári, ktorých bola na pretekoch väčšina, túto vodu dobre poznajú a vedia, že sa tam ryba viac zdržiava. Hneď po začiatku žrebovania sa Béčka začali ťahať oveľa častejšie a keď sme sa dostali na rad my, boli v osudí už len dve Áčka a jedno Béčko. Jaro vylosoval A, teda to, čo sme nechceli… Ja som išiel žrebovať už samotné miesto a vytiahol som číslo 11, čo bolo posledné miesto v sektore. Bolo to zároveň miesto, kde sa minulý rok nechytila ani jedna bodovaná ryba, teda takzvaný sektor smrti! Na svoje meniny som tajne očakával, že sa na nás trošku usmeje šťastena a budeme sedieť v B sektore, na niektorom z miest označených B3, B4 alebo B12. Tieto miesta som považoval za TOP už minulý rok. To sa aj potvrdilo, keď na B3 naši chalani vyhrali a ja s Tonym sme na B4 skončili na 2. mieste a mal som aj najväčšiu rybu pretekov.
Oslava narodenín
Po príchode na naše miesto nás čiastočne potešil pohľad na vodu. Mali sme pred sebou na protiľahlom brehu 4 spadnuté stromy, plus jeden strom vytŕčal z vody na ľavej strane nášho brehu. Nachádzali sme sa presne v strede ramena v oblúku, kde bolo rameno najužšie, so šírkou len okolo 70 m. Naši susedia mali vo svojich sektoroch podstatne menej prekážok, čo nám dávalo akú‑takú nádej, že by sa mohli ryby držať viac u nás. Začali sme sa rozkladať a chystať všetko potrebné na lov. Bolo povolené ísť člnom na vodu, rozhodiť bójky, prípadne zakŕmiť. Našli sme si štyri miesta, ktorým sme verili a ktoré sme zároveň aj zakŕmili. Samotné preteky začínali v sobotu ráno o 4. h tridsiateho júna, pre zmenu v deň mojich narodenín! Po pár hodinách sme mali prvý záber a o rybu sme aj prišli. Tak, ako začali tieto preteky, som si svoje narodeniny vôbec nepredstavoval. Dosiahli sme niekoľko záberov, ale ryby sa nám buď nechytili, alebo sme ich stratili v potopených stromoch. Po obede o 14. h konečne Jaro zdolal našu prvú bodovanú rybu, 4,4 kg lysca. Na oslavu prvej bodovanej ryby som vytiahol z chladničky orosené krémeše, ktoré sme si naozaj vychutnali. Po šestnástich hodinách lovu boli zverejnené priebežné výsledky, kde bolo jasne vidieť dominanciu B sektoru. My sme sa nachádzali na desiatom mieste s jednou ulovenou rybou. V tom momente aj Jaro uznal, čo som mu vravel na začiatku, že nemáme šancu súperiť s B sektorom a môžeme sa maximálne pokúsiť uhrať víťazstvo v našom sektore, prípadne to začať selektovať a pokúšať sa o ulovenie najväčšej ryby pretekov.
Krok za krokom
Veľa teamov malo udice umiestnené na vysokom brehu, odkiaľ im išli silóny do vody až ďaleko od brehu. Pri pohľade z boku to vyzeralo ako spleť pavučín. My sme si umiestnili udice čo najbližšie k vode a použili zadné olová. Svoje brolíčko s ležadlom som si dal meter od udíc, aby som vedel okamžite zareagovať na záber. V noci sa nám podarilo uloviť zopár rýb a v tabuľke sme poskočili na 6. miesto takmer s 19 kg. Na našom vlaňajšom mieste mal maďarský team ulovených už cez 60 kg a držal jednoznačné vedenie. Počas dňa sme pripísali len dve ryby a o ďalšie sme opäť prišli. Bol to riadny zaberák na psychiku. Nie som zvyknutý, že strácam ryby a na pretekoch už tobôž a určite nie v takomto pomere ako tu. Vedel som, že každá strata ryby nás môže na konci pretekov veľmi mrzieť a ihneď som si spomenul na aprílové preteky na Balatone, kedy nám tretie miesto utieklo len o 7 kilogramov, teda o jednu rybu! Pri večernom vážení rýb sme sa posunuli v tabuľke o ďalšie dve miesta smerom nahor. Všimli sme si, že dva teamy si pripísali takmer po 20 kg, ale vedúci maďarský team na B4 si pripísal už len jedného 5 kg kapra. Postupne sme prichádzali na to, ktoré miesta sú produktívne a ako hlboko do stromov môžeme ukladať naše montáže, aby sme boli schopní po zábere rybu odtiaľ ešte vydriapať. Darilo sa nám chytať ďalšie ryby a bod za bodom sme sa šplhali v tabuľke vyššie. Rybám začali chutiť naše návnady, kde dominovalo najmä BigB, čoho dôkazom boli plné saky nestrávených kúskov boilies a partiklu. Po 24 hodinách lovu sme mali v tabuľke cez 50 kg a stále si držali štvrté miesto.
Bod zlomu
Ďalšia noc bola pre nás zlomová. Na naše zakŕmené miesta sa začali ryby vracať čoraz pravidelnejšie a konečne sa ukázali aj krajšie kapry s hmotnosťou 7-8 kg. Po jednom zábere som ucítil, že mám na prúte naozaj slušnú rybu, ale keďže bolo treba držať rybu naozaj na pevno s dotiahnutou brzdou, skončilo to odlomeným háčikom. Brutálne zdolávanie bolo vždy 50:50, ale pokiaľ by sme rybám povolili čo i len kúsok, strata by bola takmer 100 %. Mrzelo ma to a vedel som, že táto ryba by nám dosť pomohla, nakoľko za ryby nad 10 kg boli aj bonusové body. Napriek niekoľkým ďalším strateným rybám sme si pripísali cenných 24 kg a vyskočili tak na druhé miesto. Strata na Maďarov bola už len 5,5 kg. Navyše sme videli, že si tento team od posledného váženia nepripísal ani gram a celý sektor B si taktiež prestával pripisovať ďalšie body. Prišiel útlm na celé rameno a ryba ostala letargická. Ulovilo sa len sporadicky zopár rýb aj to viac v našom sektore. Po ďalšom rannom vážení sme sa prepadli na tretie miesto, ale prvé štyri miesta boli také vyrovnané, že jedna ryba by opäť premiešala poradie.
Útok na prvé miesto
Ihneď po rannom vážení, ako odišli rozhodcovia z nášho sektoru, sme vyrážali na vodu pre ďalšiu rybu. Susedia z ľavej strany mali od začiatku pretekov ulovenú len jednu rybu a z pravej strany dve bodované ryby. Trošku sme sa čudovali ich taktike. Od začiatku pretekov sypali do vody množstvo krmiva a zdalo sa nám, že čím ďalej kŕmia viac a viac. My sme po každej rybe prihodili k montáži len za hrsť partiklu, za hrsť boilies a zopár guľôčok sme rozhadzovali na širšiu plochu. Pri útlme, ktorý nastal na celej vode, sme sa držali hesla: menej znamená viac. Pred večerným vážením sme zdolali ďalšiu bodovanú rybu a dostali sa do tesného vedenia. Po prvýkrát sa na prvom mieste objavil názov nášho teamu Mikbaits‑Parys.sk. B sektor zostal doslova vypnutý a my sme zacítili šancu, ktorú sme už nemienili pustiť z rúk!
Rozhodujúca noc
Mali sme už vypozorované, ktoré miesta sú plodnejšie v noci a kde ryby viac žerú cez deň. Podľa toho sme ukladali naše montáže na rôzne miesta a vychádzalo nám to. Na predposlednú noc sme sa teda pripravili a povyvážali udice do tých správnych miest. Po zotmení prišiel razantný záber na Jarovu udicu. Brzda bola dotiahnutá skoro na krv a udica po zábere takmer vyletela z vidličiek. Keďže som sedel meter od prútov, včas som stihol zareagovať. Vedel som, že rybe nesmiem pustiť ani meter, inak skončí v stromoch. Po pár sekundách ťah povolil. Nepomohla nám ani výmena háčika za iný druh a tentokrát to skončilo vyrovnaným háčikom. Do rána som nezažmúril oko a napriek ešte jednej stratenej rybe sme už ďalších šesť záberov úspešne premenili. Boli sme zvedaví, akú mali noc v B sektore, keď sa nám tak darilo. Béčko zostalo na naše šťastie naďalej „vypnuté“ a vedenie sme poistili pripísaním 30,4 kg. Po rannom vážení a zverejnení posledných výsledkov bolo uvalené embargo a o výsledkoch sa už do konca pretekov neinformovalo.
Zaslúžené víťazstvo
Zostávalo posledných 24 hodín a boli sme si istí, že za daných podmienok sa už nič vážne nemôže stať. Ohroziť nás mohli už len 3 teamy, ale keďže sektor B stále nič neťahal, boli sme už prekvapivo pokojní. Priniesli nám posledný obed a ja som sa vzdialil od prútov. Takmer 80 % celkového času som sa zdržiaval na krok od udíc a, samozrejme ako naschvál, prišiel záber v momente, keď som tam nestál. Ryba sa rozbehla aj cez utiahnutú brzdu a po zdvihnutí udice som pocítil ťah, aký som na Konkoli doteraz nemal. Rukou som zadržal cievku na navijaku, ale po pár sekundách ťah povolil. Keď tretí druh háčiku už konečne vydržal, povolila pre zmenu ryba. Na týchto pretekoch nám jednoducho nebolo súdené vybrať kapriu big mamu. Do rána sme si na konto pripísali posledné 3 ryby a naše skóre sa zastavilo na hodnote 146,6 kg a 28 ks bodovaných rýb s náskokom takmer 40 kilogramov nad Maďarským teamom. Mali sme okrem toho 4 nebodované ryby a približne 15 rýb sme stratili. Ani raz sme neodtrhli montáž, takže žiadna ryba nepláva s našim háčikom v papuli. Skŕmili sme približne 40 kg partiklu a 15 kg boilies. Na konci pretekov som si spomenul na Karla Nikla, ako na WCC po vyžrebovaní nechceného miesta prehlásil, že: „Vyhrát z TOP fleku je téměř povinností, ale mnohem cennejší je vítězství ze žumpičky.“
Pre Jara to bolo prvé víťazstvo na kaprárskych pretekoch, pre mňa osobne ďalšie dosť vysoko cenené na to, o akú vodu sa jedná a z akého miesta sme to dokázali uhrať. Na záver veľké poďakovanie sponzorom za pekné ceny, súperom, organizátorom za super preteky + chutné pohostenie, parťákovi Jarovi, firme Mikbaits a Parys.sk za podporu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
