Dva pruhované dravce. Dve zježené plutvy, dva odlišné spôsoby života, dve obľúbené ryby a jeden spoločný rod. Zamerať sa na nočný lov, alebo sa vydať na dlhú cestu člnom po ich stopách?
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2018
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.03.2019.
Ostriež vs. zubáč
Pred časom som napísal článok, kde som predstavil boleňa a zubáča. Lepšie povedané, postavil som ich proti sebe. Vydal som sa na ich lov a sledoval, ako reagujú tieto dva úplne odlišné dravce. Koncept rivality dvoch rýb sa mi zapáčil natoľko, že som sa rozhodol pre druhý článok tejto série. Tentoraz to však zubáč také jednoduché mať nebude. Proti nemu stojí ryba jemu podobná. Ostriež! Ostriež žije síce v tieni slávy zubáča, ktorého rod nesie práve jeho meno. Avšak pruhovaný ježko je až nečakane silný súper. Zubáčovi patrí nepochybne noc, tieto predátori sú zahalené tajomstvom. Ostrieža uvidíme skôr, avšak majestátne jedince sa nám, rybárom, pomerne úspešne vyhýbajú a vystopovať ich chce ozaj dávku poznatkov, ale aj šťastia. Dajú sa tieto ryby takto porovnávať, ak sú si podobné? Určite áno! A táto výprava bude zameraná výlučne na ne.
Vyberám sa na vodu
Z hry tentokrát vypadáva šťuka a boleň. Lov si rozdelím na dve etapy a porovnám výsledky. Tvrdé a dlhšie prúty preto nechávam doma, tam sa rozhodujem rýchlo. Pri nástrahách už začínam špekulovať. Budem loviť na stojatej vode, priehrade, a tak drvivú väčšinu zásob budú tvoriť gumy, no starostlivo vyberám aj teoreticky vhodné voblery. Poobede je už všetko nachystané, a tak ostáva už len načapovať naftu, šliapnuť na plyn a ešte vždy rozpálenú betónovú džungľu nechávam za sebou. Vymieňam ju za pokoj, ticho a vôňu prírody. Podvečerný les má neskutočné čaro. Pohľad na pokojnú hladinu jazera, na ktorej sa kolíše v rytme vlniek môj druhý domov – čln, je nádherný. Vydávam sa ešte v ten večer na vodu. Mám vytypované lokality, kde očakávam nájazdy vlkov. Idem na istotu. Buď tam budú, alebo budem musieť už dnešný koniec dňa venovať hľadaniu miest a lovísk.
Citlivá zostava
Pripravené mám dva prúty na zubáča. Jeden na klasické gumy a druhý vertikálnejšie ladený so smáčikmi. Nuž, teplé vody, plytčiny sú plné rybiek a do nich vrážajú aj celé húfy zubáčov. Lenže nie je to tak, ako to vyzerá. Možno sa zdá, že dravce v šialenstve sú mimo realitu a vrhajú sa po všetkom ako besné. Áno, sú relatívne menej opatrné, sú útočné… Lenže ich plachosť neradno podceniť, ak si nechceme skaziť rybačku. Priblížiť sa je ideálne už zďaleka, len pomocou vesiel či elektromotora. A ticho na lodi by malo pretrvať. Totiž, aj klepot jigových hláv, či boxov do dna lode je v noci znásobený. Môže ich vyplašiť ešte niečo ďalšie? Áno, svetlo. Testoval som to už niekoľkokrát a veruže tento dravec má ku svetlu odpor. Akonáhle som posvietil priamo na loviace zubáče, chvíľu sa vo vode zaleskli ich krištáľové oči, no zrazu zmizli, stiahli sa. Najradšej preto používam červené tlmené svetlo, pri ktorom sa dá naviazať nástraha úplne pohodovo.
Poslednú vec, ktorú som si zošteloval pre dnešnú noc, je zostava. Citlivý, avšak nie prehnane mäkký prút, navijak s cievkou plnou jemnej, výraznej šnúry 0,14 mm a nástraha s ľahkou, opakujem ľahkou jigovou hlavou. Pokiaľ totiž nelovíte v hĺbke 10-12 m (čo v lete príliš nefunguje) sú ideál hlavičky okolo 5-7 gramov. Nejde len o to, že nástraha v plytčine nepadá rýchlo a neryje dno, ale po nahodení nevytvára takmer žiadny hluk. A to je veľmi dôležité, ak sú zubáče aktívne!
Skúšam inú taktiku
Vráťme sa však späť do reality. Presne takto vyzbrojenému sa mi ešte pomerne v diaľke črtajú temné siluety brehov, kde mám svoje obľúbené miesta. Na plytčinách som zažil nejedno rabovanie zubatých a rád sa sem vraciam. Nie pre mäso, ale pre zážitky. Zubáče sú pre mňa vždy výzva, aj keď sa nejedná o trofejné úlovky. Opatrne sa púšťam do lovu. Pomalé tempo, imitujúce zranenú rybku, ktorá melie s posledného bolo úspešné takmer vždy. Veľmi rád na to využívam smáčiky. Tie pokojne volím aj 15 cm dlhé. Zubáč je veľmi opatrná ryba, vyškolená. Dokonca viac, ako si myslíme. Aj maličké zubáčiky mi dali mnohokrát najavo, že klasické kopytá si môžem nechať rovno v škatuľke. Síce prvú pol hodinku sa mi darí celkom úspešne loviť aj na obyčajné rippre, no neskôr som už nútený presedlať na svoju taktiku. Smáčika napichujem cez bok, čim sa prevalí vo vode nabok ako mŕtva rybka. Takmer mŕtva… Totiž špičkou spravím záchvevy, ktoré presvedčia napokon aj ďalšie, o niečo väčšie zubáče. Súhrn dnešnej noci je napriek tomu pomerne slabý. Podarilo sa niekoľko vlkov do 55 cm. Bohužiaľ, tie väčšie sa neukázali pri brehu vôbec…
Čln je veľká pomoc
Po prebdenej noci je tu ráno akosi rýchlo. Svieži les sa prebúdza už za svitania. Ja až taký svieži nie som. Teda, vôbec nie som. Lenže viem dobre, že akonáhle vykukne spoza hôr slnko, na člne nebude možnosť schovať sa pred týmto peklom. Narýchlo hádžem do seba rožok a pikantnú salámu, čierny čaj a už vstupujem na palubu vodného krížnika. Po mojej pravici mám UL‑ko, jemnú šnúru, na ktorej bude testovať horúce novinky z dielne Delphinu, štíhle chutné rippre série Bomb! Najväčším problémom však bude húfy hladných ostriežov nájsť. Opäť sa budem držať brehov, určite navštívim chladné zátoky. Najviac mi fungujú konáre a zatopené stromy, kde sa mi darí niekoľko ostriežov konečne prekabátiť. Všetko sú to krásne sfarbené zdravé rybky. Výhoda lovu z člna je pri takomto love obrovská, robím presuny po celý deň, ak chcem byť úspešný, musím ryby aktívne hľadať, či už pomocou sonaru na lodi, alebo toho, ktorý mám v hlave.
Kapitálne kusy chýbajú
Ak začujem, či zbadám pod brehom pukanie a na hladine unikajúci poter vyskakujúci z vody, viem, že pichľavce sú tu. Opäť niekoľko pekných ostriežov. Čas do obeda som venoval ostriežom. Pochytal som veľa krásnych rýb, bola zábava, a predsa som zvyšok dňa odhodlaný pre risk. Pokúsim sa nájsť väčšieho ostrieža. Chce to mierne zväčšiť nástrahu, no najmä prechytať nespočetné množstvo miest. Buď sa mi podarí aspoň jeden, alebo pohorím na nulu. Člnom ticho striedam miesta, slnečné brehy, tienisté zátoky, útesy, skaly či ostrovy… Znie to až neuveriteľne, ale ku koncu lovu, keď už zapadajúce slnko vytváralo krásny oranžový odraz na vlnách, som skúsil hladinový vobler, ktorý využívam na bolene. Prišla rana a nebol to boleň, ale ostriež asi 35 cm. V tej chvíli mi stačila táto jediná ryba, ba dokonca prevýšila radosť z predošlých, možno 15 úlovkov. Majestátny ostriež sa so mnou rýchlo odfotil a šetrne som ho vrátil späť do jeho rodnej vody. Či sa s ním ešte uvidím, keď bude mať 40, je otázne. Tieto krásne ryby, ktoré sú podľa môjho názoru ozdobou prívlače, miznú z našich revírov. Najmä kapitálne kusy, ktorými sa kedysi chválili veľké priehrady, ako Liptovská Mara, Ružín, Orava, dnes tieto dravce krásnej veľkosti takmer nemajú…
Dajú sa vôbec porovnať?
Ako ho porovnať zo zubáčom? Nuž, zubáčovi právom patrí titul kráľ noci, hoci ostriež sa aktivitou nestratí ani po zotmení. Dravec so skleneným okom však pre mňa naďalej bude rybou tajomnou a na jeho lov sa rád kedykoľvek v noci opäť vydám. Až zapadne slnko a svit mesiaca osvetlí hladinu, ktorá bude vrieť. Naproti tomu ostriež nesklamal. Dravec, ktorého som si obľúbil odmala, pre mňa zostane naďalej symbolom domácej vody a jeho bojovnosť je neskutočná. Ak by dorastal do rozmerov iných dravcov, verím tomu, že na prúte by bol takmer neudržateľný. Spoločný odkaz pre tieto dve ryby je však ich ochrana. Na ne je posledné roky vyvíjaný mohutný tlak a pokiaľ sa budú z vôd odnášať rovnakým tempom aj naďalej, články ako tento, ostanú za pár rokov už iba ako príjemná spomienka na časy, keď sa v kuželi svetla počas tichej noci na hladine zjavila ostnatá plutva.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
