Lov na strímer sa dá aplikovať takmer na každom toku od malého potoka až po obrovskú rieku ako aj na jazere, priehrade, tak aj na mori. V tomto článku by som chcel trochu opísať lov so strímrom v tých našich podmienkach a to na riekach a jazerách.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2019
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 82
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Pred 35 rokmi ako 15-ročný chlapec som s nemým úžasom pozoroval počas rybačiek na Orave či Váhu ako obrovské pstruhy naháňajú po hladine malé rybky. Naše mokré Red Spinneri a Sluky na 10-8 hákoch sem-tam nejaký zobral, ale nebolo to ono. Bolo to všetko skôr o náhode, chýbal tam cielený zámer a plán.
Moje začiatky
Jedného dňa sme sa s otcom chystali na Váh pod Liskovú a mne stále nedali spávať tie veľké pstruhy loviace malé rybky. Vtedy som sa rozhodol, že to musím skúsiť a spýtal som sa otca, či si môžem z jeho nemalej zbierky
blinkrov,
voblerov a kadejakých nástrah „požičať“ poriadneho strímra na lososy. Najskôr z toho nadšený nebol, tie strímre boli dar od jeho nemeckého priateľa Guntera, každý bol balený zvlášť pod značkou Hardi, ale nakoniec povolil a jeden som si mohol vybrať.
V ten deň som pod mostom v Liskovej chytil na ten strímer 5 krásnych pstruhov, kým mi ho poriadny macko neodtrhol. Smútok zo straty veľkého pstruha ako aj strímra sa zo mňa veľmi rýchlo vytratil, nakoľko som zistil, že toto je tá pravá muškárina, čo ma baví. Strímer sme na druhý deň spolu s otcom urobili druhý skoro taký istý a, samozrejme, som si ich naviazal viacej aj do zásoby. Práve odvtedy nastal ten zlom, keď som začal skutočne strímrovať a cielene chytať potočáky loviace malé rybky, dúhaky vtedy takmer vôbec neboli. No a takto nejako som sa dostal ku svojej najväčšej životnej vášni, ku strímrovaniu.
Lov strímrom.
Strímrovanie je zo všetkých spôsobov muškárenia určite najsilovejší a asi najťažší spôsob lovu. Vyžaduje neustále nahadzovanie väčšinou na veľké vzdialenosti a stále priťahovanie strímra. Preto muškárka musí byť tvrdšia aby sa ňou dalo ďaleko nahodiť relatívne ťažký strímer. Tiež musíme počítať z úlovkom ryby aj cez 5 kilo a udica musí dokázať takúto rybu bez problémov unaviť a zdolať. Preto by som odporučil udicu v aftme 7-8 a akcie A-B a dlhú cca 2,90 metra. Ja používam SAGE ONE 696-4, alebo môj veľmi obľúbený SAGE XP 796 a na šťuky ORVIS Helios 909-4pc tip FLEX. Ak sa vyberiete na lososy, alebo do Mongolska na tajmeny, tak budete potrebovať omnoho ťažšie vybavenie, ale o tom tu písať nechcem, to nechám pre tých, ktorí tam boli.
Strímer na šťuky.
Pripravené do akcie.
Navijak s dostatočnou kapacitou a kvalitnou brzdou
K dobrému prútu patrí aj poriadny
navijak. Možno prejde mnoho rokov, pokým sa nám zavesí na strímer „životná ryba“ a nebyť vtedy pripravený a stratiť ju kvôli zle fungujúcemu navijaku, by bola fatálna chyba. Práve pri zdolávaní takejto ryby je navijak to najdôležitejšie čo môže situáciu zachrániť. Brzda nastavená na maximum nosnosti vlasca so 100-150 metrov podkladového Backingu pod šnúrou nám zásadne zvyšuje šance na úspech. V Slovinsku na Sáve som takýto boj prehral práve preto, že som nemal navijak s dostatočnou kapacitou Backingu, ktorý mi došiel napriek tomu, že ho tam bolo okolo 100 metrov.
Ďalšia dôležitá funkcia navijaka pri strímrovaní je možnosť rýchlej výmeny
cievky s inou šnúrou, nakoľko pri strímrovaní si s jednou šnúrou nevystačíme. Pri výbere z mnohých značiek navijakov dbajte vždy o to aby, mal dostatočnú kapacitu aj pre podkladový Backing a aby muškárku správne vyvažoval. Proste prút s navijakom musí sedieť v ruke, nezabúdajme že strímrovanie je o stovkách nahodení počas jednej rybačky s relatívne ťažším vybavením a nie ako pri klasickom muškárení s ľahučkou jemnou udičkou.
Pri strímrovaní je dobré mať pri sebe viac šnúr s rôznym stupňom potápania.
Šnúry s rôznym stupňom potápania
Muškárska
šnúra pri love strímrom neplní len úlohu ďalekého nahodenia, ale musí aj dostať nástrahu do požadovanej hĺbky vodného stĺpca, prípadne na samé dno. Preto pri strímrovaní je dobré mať pri sebe viac šnúr s rôznym stupňom potápania. Pri povrchových strímroch si vystačíme aj so suchou plávajúcou šnúrou označenou „F“, prípadne intermediálnou „I“, ktorá sa potápa pomaly, alebo len do určitej hĺbky, tesne pod hladinu. Šnúry označené „S“ čiže potápavé, sa potápajú rôzne rýchlo a to nám označuje číslo za už spomínaným „S“.
Označenie na šnúre S-2 znamená, že je to mierne potápavá šnúra dobrá na plytšie úseky riek kde je hĺbka okolo 1-1,5 metra. Na tých lepších šnúrach je aj uvedené koľko cm sa šnúra potopí za 1 sekundu. S-7 je už šnúra so silnou schopnosťou potápať sa a použijeme ju v silnom prúde, alebo v hlbokej jame, prípadne pri love z člna na stojatej vode, keď potrebujeme dostať strímre ku dnu. Takže čím väčšie číslo potápania, tým sa šnúra dostane skôr ku dnu. Niektorí rybári pri snahe dostať strímre ku dnu riešia tak, že do strímra zapracujú olovo. Na potoku, kde netreba ďaleko hádzať, je to riešenie, ale na jazere alebo veľkej rieke je ťažký strímer plný olova nahodiť na veľkú diaľku prakticky nemožné a jediné riešenie ako dostať strímre do správnej hĺbky je použiť šnúru so správnou potápavosťou.
Starý strímer z minulého storočia.
R. II môj obľúbený strímer.
Nadväzce
Vlasec na
nadväzec volíme zásadne čo najpevnejší ako nám situácia dovolí. Opäť platí, že v prikalenej vode môžeme použiť aj hrubší priemer vlasca o 0,25-0,28 mm, ale na opatrného boleňa v čistej vode je dobrý aj priemer 0,18 mm. Voľba dĺžky nadväzca záleží tiež od čistoty vody, ale aj od veľkosti rieky, na ktorej budeme loviť. V malej riečke stačí, ak bude o niečo kratší ako muškárka, aby sa lepšie hádzalo, ale na veľkej rieke môže byť dlhý 3 metre a viac. V stojatej vode volíme koncový nadväzec dlhý aj 4 metre. Prečo je lepšie použiť dlhý nadväzec? Proste hrubá šnúra loviace ryby plaší, a preto je dobrý dlhší nadväzec. Na strímrovanie používam nadväzec iba z dvoch vlascov. Prvý hrubší v priemere 0,25-0,33 mm (závisí od použitého koncového) priviažem spojkou priamo na šnúru, dĺžka stačí cca 1 m a naň priviažem koncový v priemere 0,22 – 0,28 a dlhý aspoň 1,5 až 2,5 m. Strímre, ak používam dva (pri tých menších), tak ich nadväzujem cca 1 m od seba. Osobne som používal 3 strímre len počas pretekov na jazerách.
A dostali sme sa ku samotným strímrom. Podľa vyhotovenia a použitých materiálov sa delia na Lury, Buggery, Matuky, Zonkery, Muddlery Lososové, Šťukové, Minnows... No všetky v podstate napodobňujú pohybujúce sa živočíchy a to rybky, pijavice, malé hlodavce a podobne, využívajúc pritom aj rôzne krikľavé prvky slúžiace na vydráždenie dravca k útoku.
Pre vedenie strímra muškárkou je špecifické stále poťahovanie – oživovanie nástrahy. Niekedy je dôležité strímer viesť veľmi rýchlo až agresívne, platí to na bolene. Opatrná stará šťuka si zasa rada svoju obeť najskôr poobzerá, takže vtedy je na mieste pomalé až ležérne vedenie. Pstruh potočný číhajúci zo svojho úkrytu a potrebuje, aby sa mu strímer dostal ako sa povie „až na tanier“. Takže strímer vediem tak, že sem tam ho nechám klesnúť čo najhlbšie a jemne pošklbávam podobne ako keď lovíme pri dne zubáče.
Mnoho dravcov sa špecializuje na určitý druh malých rybiek, vyskytujúcich sa v revíri, a preto na ich čo najprirodzenejšie napodobeniny reagujú veľmi vďačne. Naopak, taký dúhak, alebo ostriež má rád zasa krikľavé neprirodzené farby strímrov. Výber strímrov by som odporúčal podľa toho, čo cieľový dravec práve loví.
Na jar, keď sa rozmnožujú pijavice, treba použiť napodobeninu pijavice, v lete, keď je okolo brehu veľa poteru ostrieža, volím imitáciu ostrieža, na malom potoku plnom hlaváčov, treba chytať na napodobeninu hlaváča a takto by som mohol pokračovať ďalej. Ale neplatí to vždy. Niekedy ryby útočia na kadejaké vymyslené krikľavé nástrahy čo s napodobeninou skutočných živočíchov nemá nič spoločné. Treba si to proste vyskúšať.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.