Tak ako každý rok, tak aj tento som bol rozhodnutý vyraziť na dvojtýždňovú výpravu za kaprami do Francúzska. Je to už taký môj rituál, aspoň jednu dlhšiu výpravu v sezóne podniknem práve vo Francúzsku. V tejto krajine som prvýkrát rybárčil už pred viac ako 13 rokmi a stále ma to nepustilo.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Niekedy si sám sebe kladiem otázku, prečo vlastne do zahraničia jazdím, veď aj u nás sa už v dnešnej dobe dajú na zväzových revíroch chytať krásne ryby (mnohokrát aj väčšie ako vo Francúzsku), ale vždy si odpoviem rovnako – potrebujem nejakú zmenu, chcem spoznať niečo nové, užiť si pokoj a zažiť zase trochu iné dobrodružstvo ako u nás v Českej republike.
Voľba revíru
Po minuloročnej prvej skúsenosti lovu kaprov z pontónu som mal na tento rok jasno a rozhodol som sa pre rovnaký štýl rybolovu. Chytať z plávajúceho pontónu sa dá len horko ťažko v jednom človeku (predovšetkým za silného vetra), a tak so mnou opäť ide Tomáš Čermák.
Tomáš je človek, ktorý je lovom kaprov posadnutý rovnako tak ako ja, rozumieme si vo všetkých smeroch, a to je pri takejto výprave veľmi dôležité, možno to najdôležitejšie. Ono byť s niekým dva týždne na priestore 5x3 m nie je mnohokrát naozaj nič príjemné a rozhodne to nie je pre každého. Mali sme vopred vytypovaných niekoľko jazier, ale nakoniec padla voľba na jazero, kde sme nikdy ani jeden z nás doposiaľ nechytali a to bola pre nás tá správna výzva!
Budeme chytať len cez deň
Obom nám bolo úplne jasné, že to bude naozaj náročná výprava ako po fyzickej, tak aj psychickej stránke. Vybrali sme si jazero, kde sa nesmie z lode loviť cez noc a ani sa nesmie na vode so stiahnutými prútmi nocovať. Pre nás to znamenalo, že na vodu budeme vyrážať ráno na svitaní a na breh sa vracať so zotmením; každý deň o 5. hodine ráno budíček, nasadnúť do
člnov, zapriahnuť pontón, vyraziť na vopred vytypované miesto, zakotviť sa, vyviezť
prúty. Naopak, večer so zotmením okolo 21. hodiny vytiahnuť
kotvy, zapriahnuť pontón a plaviť sa veľakrát aj niekoľko kilometrov na najbližšie parkovisko, kde bola možnosť prenocovať a v pokoji sa vyspať na brehu. Hoci sa to píše pomerne jednoducho, je to náročné, ale ak má človek pre danú vec ten správny zápal (čo my obaja máme), nie je čo riešiť.
Vysokotlaková podlaha sa fúka cca 1 hodinu a je potrebné ju kompresorom nafúkať na predpísaný tlak.Minimum výbavy
Pri love z pontónu, alebo pri rybárčení z akejkoľvek lode po dlhší čas je veľmi dôležité čo najviac minimalizovať výbavu. Sami veľmi dobre viete, koľko vecí so sebou k vode ťaháme. Pri love z lode je to však trochu iné, pretože priestoru nie je toľko a akákoľvek taška navyše môže znamenať problém. Výbavu sme si „osekali“ obaja na minimum a vezieme naozaj len to najnutnejšie, aby sme sa na pontón v pohode vošli. Na väčšine francúzskych zväzových vodách je povolený lov na 4 prúty, ale my sme sa rozhodli chytať každý iba na 3, čo bohato stačí.
Konečne pri jazere
Po menších komplikáciách pri zháňaní povoleniek konečne prichádzame k jazeru. Je 16. h a my máme do večera čas všetko si poriadne nachystať, pretože rybárčiť budeme až nasledujúci deň. Fúkanie člnov a pontónu, zabývanie sa, príprava prútov atď., Veď to poznáte. S prichádzajúcou tmou máme všetko hotové a unavení zaspávame. O piatej ráno nás budí budík a čaká nás prvá plavba na vopred vytypované miesto.
Tvar kotiev pre kotvenie pontónu na voľnej vode.Počasie nám nepraje
Výpravu sme posunuli už o týždeň oproti pôvodnému plánu z dôvodu ochladenia. Bohužiaľ, počasie si človek nevyberá a chladné počasie má pokračovať ďalšie 4 dni – to nevyzerá vôbec dobre. Ranné teploty okolo 2 °C, denné okolo 7 °C neveštia pre lov kaprov nič dobré. Pôvodne sme mali v pláne loviť v plytkých zátokách, ale vďaka studenej vode musíme všetko prehodnotiť a prvé dni sa pokúšame loviť na hlbšej vode.
Kotvenie pontónu
Po minuloročnej skúsenosti sme sa tento rok vybavili ťažšími kotvami, aby sme mali istotu, že nás na vode udržia aj za silnejšieho vetra. Keďže sme sa ukotvili na voľnej vode a na blatistom podklade, kotva v tvare „placky“ je tým najlepším, čo môže byť. Hmotnosť jednej kotvy je 17 kg a vďaka svojmu tvaru bolo mnohokrát až nemožné ju odlepiť od dna. Ale je to jediná možnosť, ako s pontónom vydržať za silnejšieho vetra ukotvený na voľnej vode. Niečo iné je kotviť sa v plytkej vode napríklad pri tŕstí, keď sa kotva na dne za porasty zachytí a preto stačí používať kotvy iného tvaru a o polovicu ľahšie.
Prvý deň výpravy – Tomáš boduje
Je pred nami prvý deň na pontóne. Vyrážame z parkoviska na vopred vytypované miesto a okolo siedmej ráno máme obaja všetky prúty vyvezené a užívame si prvý deň. Počasie je ako na hojdačke, chvíľu svieti slniečko, inokedy zase prší a celý deň pofukuje mierny vietor. V podvečer, keď nám do konca lovu na tento deň zostávajú len 2 hodinky, dostáva Tomáš prvý záber a okamžite vyráža po rybu. Ja netrpezlivo čakám na brehu a pozorujem jeho zdolávačku. Super, kapor je v
podberáku! Hneď prvý deň a Tomáš mi pózuje pred fotoaparátom s krásnym 21,20 kg ťažkým lyscom. Nálada je viac ako dobrá a do nášho limitu už záber neprichádza, takže vyťahujeme kotvy, prúty a ideme nocovať na breh.
17 kg lysec ulovený z rovnakého miesta v totožný čas.Druhý deň výpravy – príbeh sa opakuje
Po večernej konzultácii na brehu sa rozhodujeme druhý deň vrátiť na rovnaké miesto, kde sme chytali ryby deň predtým. Je to logické – záber sme tu urobili, skúsime to tam znova. Prebúdzame sa do chladného rána, keď sa teplota pohybuje okolo 2 °C a cez deň nemá presiahnuť 8 °C. Obliekame zimné
oblečenie a po piatej sa už plavíme na miesto. Prúty sú vo vode, varíme kávu a rozprávame sa, ako inak, o kaproch. Celý deň sa nedeje vôbec nič, aktivita kaprov je nulová. Ale okolo siedmej večer je zase všetko inak. Opäť sa rozbieha Tomášov prút v rovnakú hodinu ako včera a onedlho je v podložke ďalší 17 kg kapor. Niekedy to tak proste je – nájdete miesto, ktoré kapry pravidelne navštevujú a potom máte skoro vyhraté.
Tretí deň výpravy – tu kapry nebudú
Tento deň sme sa rozhodli ísť vyskúšať loviť do plytkej malej zátoky, aj keď sme predpokladali, že ryby vďaka chladnému počasiu v plytkej vode nebudú, tak kto neskúsi, nevie. Len čo sme vyviezli prúty, išli sme na obhliadku úplného konca zátoky – po kaproch ani pamiatka. Naše predpoklady sa potvrdili. Záberu sme sa nedočkali, ale chceli by sme sa sem vrátiť v ďalších dňoch, až sa počasie umúdri.
Veľká francúzska ikernačka vážiaca 24,20 kg.Štvrtý deň výpravy
Hovorí sa do tretice všetko dobré! My sa tento deň už tretíkrát vraciame na miesto, kde sme začínali loviť prvý deň. Tomáš vyváža svoje prúty na rovnaké miesta a ja sa rozhodujem urobiť zmenu a nachádzam si dva nové fleky. Jeden vyzerá naozaj nádejne, ide o starú zatopenú kamennú hrádzu, kde sa dno zvažovalo z 3 na 5 m. Tu som tomu naozaj veľmi veril. Montáž kladiem do 5 m, presne na pätu hrádze medzi kameňmi.
Deň je trochu iný, pretože Tomáš dostáva záber hneď ráno asi hodinku po zavezení a je z toho 13 kg lysec. A záberu sa konečne dočkávam aj ja, a práve od zatopenej hrádze. Hneď od prvej chvíli je mi jasné, že ide o slušnú rybu. Silný, tupý ťah, tak ako to mám rád.
Prichádzam na miesto, kde som uložil montáž a, bohužiaľ, cítim, ako šokovka o niečo drhne. Ťah ryby je naozaj veľmi silný a neustále mi miznú ďalšie a ďalšie metre pletenky z cievky. Cievka navijaka sa onedlho zastavuje a je po všetkom. Žiaľ, ryba mi to odrezala o slávky, ktorých bolo na dne neúrekom. Bol som veľmi sklamaný! Ale aj to k rybárčeniu patrí. Hlavu hore, nie je to prvýkrát ani naposledy. Malou útechou mi v ten deň je krásny lieň, s ktorým sa veľmi rád odfotím.
Piaty deň výpravy – úplne iná časť jazera
Bola to časť jazera, kde sme chceli začať rybárčiť už od prvého dňa, ale na nešťastie na mieste boli zakotvení holandskí kaprári a v ich blízkosti sme sa usadiť nechceli. Bolo to miesto, kde sme mali po rybárskej stránke všetko. Staré zatopené koryto plné veľkých pňov s hĺbkou od 2 do 5 m, ďalej potom veľké rákosové polia s plytkou vodou, no proste paráda. Na tomto mieste dostávam konečne ďalší poriadny záber aj ja a to necelých 5 hodín po zavezení! Záber prišiel z hrany na 2,2 m, kde dno prudko padalo až do hĺbky 4,5 m. Zdolávanie prebehlo vcelku rýchlo a na hladine sa objavuje mohutné telo veľkého šupináča. Keď som ho dal do podberáka, nezdal sa mi až taký veľký. Ale keď som ho zdvihol z podberáka do
podložky, bolo mi jasné, že je to tá správna ryba. Veľká francúzska ikernačka s hmotnosťou 24,20 kg.
Do takej papuľe sa toho zmestí.Zdravotné komplikácie
Keď som kapra priviezol k pontónu a zdvíhal cez bort pontónu do podložky, urobil som prudšie otočku s
vážiacim sakom, podlomili sa mi kolená a chruplo mi v chrbte. Pozriem sa na Tomáša a hovorím: "Ty vole počul si to chrupnutie?" Cítim nepatrnú bolesť v bedrovej časti chrbta, ale dá sa to vydržať. Nikdy sa mi nič také nestalo a snažím sa na to nemyslieť. Kapra ideme zdokumentovať a ja zavážam prút na rovnaké miesto. Počas niekoľkých hodín cítim väčšiu a väčšiu bolesť a tuším, že to nebude dobré. Líham si na
lehátko a snažím sa nájsť polohu, v ktorej bolesť necítim.
Opätovné stretnutie – neuveriteľné
Po ôsmich hodinách dostávam druhý záber na iný prút, umiestnený tesne pri tŕstí. Bolesť chrbta už je dosť silná, ale ešte v daždi sadám do člna a idem zdolávať. Onedlho vidím veľkú hlavu ryby! Je to opäť veľký šupináč. Len čo kapra podoberám, nestačím sa čudovať. Po chvíľke prezerania zisťujem, že sa mi podarilo uloviť toho istého kapra, ktorého som chytil pred ôsmimi hodinami! Je to až neuveriteľné, ale aj to sa stáva. Kapra veziem na breh ukázať Tomášovi a ten mi to len potvrdzuje.
Kapra už nefotíme, len tento príbeh nahovorím do kamery a rybu púšťame. Ako keby sa mi prišiel ospravedlniť za ten chrbát. Celý premoknutý líham na bok na lehátko, pretože v inej polohe sa ležať nedá. Takto zostávam až do rána. Keď sa zobudím, bolesť chrbta je silnejšia a ja zisťujem, že sa len horko ťažko postavím. Čo teraz? Výpravu sa mi ukončiť nechce, pretože to ako s počasím, tak i s kaprami vyzerá veľmi nádejne. Vlastne celých 5 dní v nepriaznivom počasí čakáme na druhý týždeň, keď sa má podstatne otepliť, a to by bolo to správne počasie pre lov kaprov.
Okamihy na nezaplatenie.Jedna noc v hoteli
Vedel som, že potrebujem do tepla a sucha, čo pri vode mať nikdy nebudem, pretože neustále pršalo a fúkal vietor. Tomáš sám vyťahuje všetky 4 kotvy a ideme na parkovisko. V mobile som si našiel najbližšie ubytovanie pri jazere, ktoré bolo vzdialené len 4 km. Tomáš s týmto nápadom, že pôjdem na noc do hotela súhlasil a zostáva rybárčiť sám z brehu pri parkovisku. Ja s bolesťami nasadám do dodávky a mierim hľadať hotel. Navigácia ma privádza na miesto, ktoré na webových stránkach vyzeralo podstatne lepšie ako v skutočnosti. V tejto chvíli je mi to úplne jedno, zazvoním a vylieza stará pani. Prácne sa s ňou dorozumievam, že potrebujem na jeden deň ubytovať. Nakoniec rozumie a odvádza ma na izbu. Dávam dole zo seba premoknuté oblečenie a líham si na posteľ. Prebúdzam sa až po piatich hodinách a zisťujem, že nie som schopný vstať ani z postele a premýšľam čo ďalej.
Musím do nemocnice
V telefóne vyhľadávam najbližšiu nemocnicu, ktorá je vzdialená 35 km. Sťažka sa dostávam do dodávky a idem do nemocnice, kde očakávam pomoc. Bohužiaľ, anglicky sa so mnou nikto baviť nechce, tak zháňam cez kamarátov v Čechách človeka plynule hovoriaceho francúzsky. Nakoniec pomoc nachádzam u kamaráta Marcela Periny, ktorý práve s takým človekom pracuje. Všetko mu rozprávam, čo sa mi stalo a ako mi je a on to všetko tlmočí doktorovi. Bohužiaľ, bolo vidieť, že ho to veľmi nezaujíma a predpisuje mi iba nejaké lieky a hovorí, nech som v pokoji a v teple. Onedlho zisťujem, že mi predpísal lieky, niečo ako český paralen, ktorý mi naozaj veľmi nepomôže. Doktor mi radí, nech vyzdvihnem kamaráta a ideme do ČR k svojmu doktorovi. Takéto konanie by som nečakal, ale holt som pre nich bol cudzinec a zachovali sa, ako sa zachovali. Mne nezostáva nič iné než sa vrátiť do hotela do postele.
Po 10 hodinách v dodávke už čakám na ošetrenie v kolínskej nemocnici.Hotové peklo
Do hotela sa dostávam okolo siedmej večer, onedlho zaspávam a stále dúfam v to, že to bude ráno dobré. Prebúdzam sa o jednej ráno a vôbec neviem čo mám robiť, pretože bolesť je zase silnejšia. Doslova po štyroch a s rôznymi škrekmi sa doplazím na chodbu, kde ma vidia dvaja ubytovaní hostia. Pomáhajú sa mi vyšplhať na staré prútené kreslo, kde nachádzam polohu, v ktorej vydržím skrútený aspoň sedieť. Aj tu na nejaký čas zaspávam, prebúdzam sa ráno a je mi jasné, že sa musím okamžite dostať za Tomášom k jazeru. Cesta z hotela k automobilu mi trvala viac ako hodinu. Chvíľami som myslel, že to jednoducho nezvládnem.
V pokrivenom posede sedím v dodávke, zaraďujem jednotku a takto idem pomaly k jazeru, kam sa dostávam práve so svitaním a budím Tomáša. Ten, keď ma vidí, tak je mu úplne jasné, že výprava sa končí a musíme domov, do nemocnice. Tomáš mi rozbaľuje ležadlo, kde si líham na bok. V tejto polohe ležím bezmála 3 hodiny. Teraz musí Tomáš všetko zbaliť sám, pretože ja som absolútne neschopný. Ja v tej chvíli nemyslím na nič iné ako na to, ako vydržím 10-hodinovú cestu v dodávke do ČR. Je to v tú chvíľu šialená predstava, ale iná možnosť jednoducho nie je! Hoci sa Tomáš naozaj snažil riadiť čo najplynulejšie, cítim každé pribrzdenie. No hotové peklo, čo vám budem rozprávať. Do nemocnice sa teším ako nikdy pred tým!
Konečne doma a v nemocnici
Konečne v kolínskej nemocnici na pohotovosti. Tu dostávam lieky a injekcie proti bolesti a zrazu cítim značnú úľavu. Bol to naozaj skvelý pocit! Na druhý deň mám už dohodnutú schôdzku s fyzioterapeutom. Ten mi na chvíľu pomáha, ale po ďalších 8 hodinách od jeho zákroku opäť končím na pohotovosti, kde dostávam ďalšie injekcie a silnejšie lieky. Mal som priškripnuté nervy a zablokovanú chrbticu. Po dvoch dňoch ležania doma v teple, bolesť konečne ustupuje a ja prvýkrát v pokoji bez výkriku od bolesti vstávam z postele. Konečne sa dostávam k pravému odborníkovi, ktorý mi počas krátkej chvíle dokáže odblokovať chrbát. Poviem vám, že som absolútne nechápal, ako vo mne chrúpalo!
Týmto by som chcel poďakovať predovšetkým Tomášovi za jeho prístup, za to, ako sa zachoval a ako mi pomohol. Plánovanú 14-dňovú výpravu sme museli už šiesty deň ukončiť, ale zdravie máme len jedno a o rok na jar si všetko vynahradíme! Užívajte si rybárčenie!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
