Motivácia napísať tento článok vo mne rástla už dlhšie, avšak netrúfam si povedať, že by som bol v tejto oblasti úplne doma. Nie som študovaný ichtyológ, ani chovateľ rýb, no pozerám sa na to z pohľadu rybára, ktorého kapor fascinuje.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.02.2020.
Som človek, ktorý rád pracuje s nejakou témou až keď sa v nej sebavedomo orientuje, no na druhej strane snažím sa vstrebávať a študovať všetko, pretože keď sa niečo dostane do oblasti môjho záujmu, neviem to hodiť za hlavu a robiť polovične. Na druhej strane táto snaha venovať sa zovňajšku, alebo nazvime to vzhľadu, kapra je aj iná. Mrzí ma totiž, že sa v našich končinách tejto téme nepripisuje veľký význam. Je to škoda, pretože aj estetika má svoje miesto v čomkoľvek, čo robíme. Je to akoby sme sa zámerne ochudobňovali o veľkú časť pôžitku, ktorú nám táto vášeň prináša.
Každý kapor je ,,charakter“
Vzhľad kapra je veľmi variabilný, ovplyvňuje ho veľa faktorov, ktoré by som chcel v tomto článku rozobrať podrobnejšie. Tá variabilnosť sfarbenia a foriem je takmer nekonečná, keď vidím tie tmavé ryby v zahraničných médiách, s malými mäsitými plutvami. Niektoré s nádychom do olivova, iné temné až čierne. Lysce, šupináče, plnošupinaté lysce a riadkáče. Lysce s hnedými chrbtami a oranžovými bruchami, šedasto, zlatisto, ale aj strieborne zafarbené kapry. Neuveriteľné stvorenia, kde každý je, ako ich tam označujú, ,,charakter".
To je to, čo mi pri našich kaproch chýba. Nie, že by neboli krásne, no nikto tu nedbá na nič viac a menej ako na výnos, teda prírastok a odolnosť voči chorobám. Samozrejme, sčasti tomu rozumiem, keďže kapor je stále u nás braný, ako tržná ryba. No na druhej strane myslím si, že už je nás športových rybárov dosť na to, aby sa začalo prihliadať aj na ich požiadavky a na kapry samotné.
A tu sa po krátkom vysvetlení mojich pohnútok, k napísaniu tohto článku dostávam k meritu veci, k variabilite kaprieho sfarbenia a jeho celkového zovňajšku. Pri študovaní tejto témy som bol dosť prekvapený koľko vonkajších faktorov (prostredie) má na to vplyv. Mimo prostredia ovplyvňuje sfarbenie ešte genetická výbava, ale to je už skôr podnet pre našich chovateľov.
Sfarbenie kapra je ovplyvnené pigmentovými bunkami nazývanými chromatofóry, pri ich rozpínaní je kapor svetlejší (striebristý), pri stiahnutí tmavne. Je všeobecne známe, že v chladnejšej vode sú kapry tmavšie a sýtejšie zafarbené. Vplyv na to má nielen teplota vody, ale aj menej, respektíve menšia intenzita slnečného žiarenia. Čím menej svetla do vody preniká a životné prostredie je tmavšie, tým sú aj kapry tmavšie, pretože sa prispôsobujú prostrediu, v ktorom žijú – kamufláž. Súvis so sfarbením má aj produkcia hormónov, v zime je utlmená, chromatofóry sa sťahujú a spôsobujú tmavšie zafarbenie.
Stresovým faktorom je aj rybársky tlak
Veľmi podstatným faktorom, ktorý ovplyvňuje sfarbenie, je stres. Či už z nedostatku potravy, u nás často spôsobený prerybnením násadou, ako kapra, tak aj konkurenčných rýb. S prerybnením a stresom súvisí aj nedostatok úkrytov, opäť stresový faktor vyplývajúci z neodborného hospodárenia. Stresovým faktorom je však aj rybársky tlak, to je prirodzené.
Na druhej strane som si všimol pozorovaním jednu zvláštnu vec. Vo vodách, kde sú kapry lovené ako potrava, sa pri ulovení správajú inak. Cítiť a vidieť na nich, že je to stres zo smrti, prirodzený pre všetky živé tvory. Na vodách s režimom CHAP ulovenie skôr berú ako nepríjemnú anabázu, isteže nie je to príjemné, no nie život ohrozujúce a tie ryby sú si toho vedomé.
Ďalším podstatným faktorom je, že napríklad silná populácia amura a tolstolobika prípadne karasa striebristého (nepôvodné druhy rýb) má podstatný vplyv nielen na prospievanie a prírastok (stres), ale aj sfarbenie kapra. Ovplyvňujú totiž čistotu vody, množstvo potravy, (zooplanktónu a fytoplanktónu). Amur požiera vodné rastlinstvo a neraz pri kŕmení priamo konkuruje kaprom, tak isto ostatné nepôvodné neraz premnožené druhy rýb.
Iným, menej známym činiteľom, ktorý ovplyvňuje sfarbenie kapra, sú riasy a všeobecne potrava, pigment, z nej totiž kapor nemetabolizuje, ale ten sa hromadí v koži a šupinách. Tak isto množstvo stromov okolo našich vôd, z ktorých na jeseň padajú do vody listy obsahujúce tanín, prírodné farbivo z listov, ktoré opäť spôsobuje, že kapry majú tmavšie sfarbenie. Všetky tieto činitele sú podstatné a tvoria súčasť skladačky, ktorá ovplyvňuje celkové sfarbenie kapra.
Veľmi podstatným faktorom je genetika
A posledným veľmi, naozaj veľmi podstatným faktorom je genetika. Rád sledujem videá a filmy z kaprích fariem. Je úžasné vidieť, ako pracujú s rôznymi formami. Chovy, kde selektujú ryby so zvláštnym ošupením a sfarbením. Táto pedantnosť pri selekcii a špecifickom výbere ikernačiek a mliečniakov, ktoré vyberajú ako základ pre budúce línie. Pri chove sa prihliada na sfarbenie, o ktorom hovorí tento článok, ale aj na vzhľad a rozloženie šupín a v neposlednom rade na rastový potenciál.
Zaujímavosťou je, že vzor šupín kapra je determinovaný autosomálnymi génmi prítomnými na dvoch chromozómoch. Tým pádom majú chovy s veľmi špecifickými a žiadanými prvkami, charakteristickými pre danú líniu. Línie takzvaných zip riadkačov, s jedným pásom šupín, alebo plnošupinatých lyscov, prípadne klasických šupináčov a hladkú bezšupinatú formu. Je to nádhera a verím, že raz sa aj u nás dočkáme posudzovania úlovku nielen podľa ich hmotnosti, ale aj podľa ich osobitosti, histórie, sfarbenia a celkového vzhľadu, kde bude kvalita prevyšovať kvantitu, pretože to je cesta moderného rybárstva vo svete. Netreba vymýšľať nič neobjavené, stačí si zobrať príklad z krajín kde to funguje, a hlavne robiť to so zápalom a citom, nie iba za účelom zisku!
Nakoniec by som sa chcel poďakovať Danovi Adamsovi zakladateľovi Heritage Ltd. Edition a zároveň dobrému priateľovi, za poskytnuté fotky.
Dan Adams so starým, čiernym britským lyscom. Impozantná ryba, kde krásne vidieť, ako tmavo vie byť kapor sfarbený. 
Veľmi starý kapor, s malou skupinkou veľkých šupín, ktoré dotvárajú jeho charakter. 
Aj u nás sa občas podarí takýto klenot, no je to skôr výnimka ako pravidlo. Výrazné sfarbenie podtrhuje jedinečnosť tejto ryby. 
Ďalší krásny lysec s takmer čistým riadkom, dobrým rastovým potenciálom a pekným sfarbením v podaní Dana. 
Aj šupináč vie byť vďaka vhodnému prostrediu pekne bronzovo vyfarbený. Ja osobne to mám radšej ako strieborné sfarbenie. Všimol som si, že v hlbších a čistejších vodách je farba výraznejšia ako v nížinných bahnitých revíroch. Avšak nie je to pravidlo. 
Danov zavalitý bronzovo sfarbený lysec. 
Opať krásne tmavo sfarbený ,,šupík“, ktorý zapadol do jedinečnej atmosféry a prostredia pred objektívom fotoaparátu. 
Na naše pomery veľmi tmavo a sýto zafarbený lysec, nie je to čistý kapor riadkový, no aj tak má nádhernú kresbu šupín. Bodaj by u nás takých plávalo viac. 
Tento kapor už je takmer čistý zip. Riadkač, fotka je od priateľa Dana Adamsa z Anglicka. 
Krásny full scaled-plnošupinatý lysec, z miestnej vody. Nádherná forma, ktorá by si zaslúžila záujem zo strany našich chovateľov. Myslím, že žiaden z kaprárov by nenamietal, keby takýchto kaprov u nás plávalo omnoho viac. 
Veľmi pekne sfarbený šupináč s tmavým chrbtom a krémovým bruchom, tu vidieť že čistota vody má veľký vplyv na sfarbenie kapra, no veľa závisí aj od genetickej dispozície konkrétneho jedinca. Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
