Poznáte ten pocit, keď sa odniekiaľ vraciate domov a najradšej by ste sa otočili, aby ste to mohli zažiť znova. Presne podobné pocity som mal, keď sme išli z prvej jednodňovej výpravy rieky Vltavy v Prahe.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.02.2020.
Mesto Praha je naozaj nádherné, plné kultúrnych pamiatok a je pravdou, že chytať v úplnom centre napríklad vedľa Karlovho mosta, musí byť naozaj zážitok. Väčšinu svojho života som vymetal najodľahlejšie časti rybárskych revírov a rybárčenie v mestách je pre mňa niečo nové. Stále intenzívnejšie vnímam, koľko len tvárí môže rybačka mať a kde všade sa dá rybárčiť a vôbec koľko nepoznaných miest máme vo svojich bydliskách priamo na dosah ruky. Bol čas zažiť ďalší STREET HUNTER!
V to ráno bola Praha úplne iná, než som ju spoznal pri poslednej návšteve. Taká pokojnejšia, ale ona mala ešte čas, pretože práve vychádzalo slnko... 
Pre každé mesto je typické, že sa ľudia schádzajú pri vode, aby nakŕmili miestne vtáctvo. Pre nás rybárov je to prvé miesto, kde by sme mali vyskúšať rybárčiť. 
Nie všetky rieky miest sú čisté. Väčšinou ich spája veľké zakalenie. Kapry sa dosť často orientujú nielen typickými vonkajšími zvukmi, ktoré ich upozorňujú na ľahko dostupnú potravu (kŕmiace sa vtáky), ale tiež sú lepšie vyvinuté postrannou čiarou, ktorá im pomáha orientovať sa v priestore.Z nábrežia som zazrel niekoľko slušných kaprov
Dostať sa do centra s autom a bezpečne zaparkovať je problém všetkých väčších miest. Ideálne je pozvať svoju drahú polovičku na výlet, prechádzku po meste a pritom v rámci rodinného času obzrieť miesta, kde by šlo rybárčiť, alebo poprípade zaparkovať auto. Rovnako tak som to urobil ja a z ďalšej obhliadky Vltavy v úplnom centre Prahy som bol úplne nadšený.
Manželka si užívala kultúrne pamiatky a ja som bol neustále nahnutý cez kúzelné mosty a nábrežie, kde som zazrel niekoľko slušných kaprov, ktoré ma doslova navnadili. Vlastne od tej doby som bol úplne mimo, pretože sa mi v hlave odohrával príbeh, ktorý som chcel čo najskôr zažiť.
Bolo mi jasné, že musím zredukovať svoju výbavu na minimum a tiež byť pripravený na rôzne metódy chytania. Nikdy neviete, čo vás pri mestskom rybárčení stretne, takže je dobré byť pripravený aj na situácie, ktoré nie sú pre klasickú kaprárinu typické. Svoj
batoh som doplnil o
method feederové krmítka, ale tiež nesmelo chýbať pár
plavákov. Nástrahy som rozšíril aj o bežné komponenty ako je pečivo,
kukurica, ale aj červy a dážďovky.
Prišiel náš deň, keď sme s kameramanom Rosťom zaparkovali auto na okraji Prahy a nastúpili na metro, ktoré nás odviezlo priamo do centra. Bol to skvelý pocit ísť čarovnou Prahou na ryby. Onedlho som stál na Karlovom moste a vychutnával si znovu nielen výhľad na rieku Vltavu, ale ďalšie kultúrne pamiatky. Tentoraz cesta už neviedla ďalej na Pražský hrad, ale rovno k rieke. Bol to senzačný okamih, ktorého som sa nemohol nabažiť. Bolo veľmi krásne sledovať Prahu, ako vstáva do preslneného dňa. V to ráno bola úplne iná, ako som ju poznal z poslednej návštevy. Taká pokojnejšia, ale ona mala ešte čas, pretože práve vychádzalo slnko...
Mal som jasnú predstavu, kde by som chcel začať rybárčiť. Totiž, keď sa pozriete z Karlovho mosta, musíte si všimnúť, kde je najviac labutí, kačíc a čajok. Práve v týchto miestach sa schádzajú turisti k vode a kŕmia vodné vtáctvo. Celé dni, mesiace a roky na toto miesto dopadá pečivo a kapry to veľmi dobre vedia. Vlastne je to jeden z prvých poznatkov, ktoré by nás mal zaujímať pri mestskom rybárčení. Naše kroky teda viedli do týchto zákutí. Bolo ešte skoro ráno, preto pri vode vládol pokoj. Mal som čas v pokoji si všetko pripraviť na rušný deň. Vlasce som pripevnil ku dnu
back leadmi a vodu „pocukroval“ malinkými kukuričnými peletkami.
Pravdepodobne som nikdy nechytal na kultúrne krajšom mieste. V pozadí najstarší most na Vltave – Karlov most. 
Posledná príprava prútov. Pri mestskej rybačke si čas od času spustím do vody plavák so živou nástrahou alebo pečivom. 
O zábavu som mal celý deň postarané.Bolo to krásne divadlo
Praha vstávala a s ňou aj vodné vtáky, ktoré sa začínali pomaly presúvať z celej vodnej hladiny smerom k nám. Najskôr priplávali kačky, potom labute a nakoniec i čajky, ktoré sa snažili ukradnúť vhodené pečivo ešte vo vzduchu.
Po brehu sa prechádzali holuby, ktoré zbierali omrvinky. Bolo to krásne divadlo. Chcel by som sa na moment stať aspoň malinkou rybičkou, aby som videl pod vodnú hladinu. Som presvedčený, že podobný „zhon“ a boj o sústo vládne aj pod vodnou hladinou. Zavrel som oči a skúsil si to len predstaviť. Celý ten blázinec a všetky tie zvuky vtákov a dopadajúceho pečiva na hladinu je dokonalý signál pre všetky ryby, že práve sa začína hostina. Myslím, že som si nemohol vybrať lepšie miesto.
Čas však utekal a ja som hľadal tú správnu nástrahu. Dosť často som prehadzoval a skúšal rôzne sústa. Deň utekal a ja som bol zatiaľ bez záberu. Nejako mi to ani nevadilo, pretože okolo mňa bolo veľa atrakcií a dokonca aj niekoľko svadieb z Číny, Ruska a ja neviem ešte odkiaľ. Človek koľkokrát zabudol, že je tam práve on doma a k tomu ešte na rybách. Vedľa mňa sa striedala jedna atrakcia vedľa druhej. Čajky sa snažili pre seba urvať čo najviac potravy, niektorí ľudia sa snažili rôznymi trikmi a atrakciami zase vydolovať z návštevníkov nejakú tú korunu. Keď sedíte pri vode dlhší čas, zistíte, ako sa veci majú a tiež to, že všetci chcú dosiahnuť svoje. Celé to divadlo má jeden jediný zmysel – „Boj o zrno!“ Sedel som na kameni a sledoval pražský život, bez toho, aby som si uvedomil, že tou atrakciou sa v momente môžem stať tiež.
Zdieľal som radosť z úlovku spoločne s ľuďmi všetkých národností. 
Majestátnu rybu som položil na malú cestovnú podložku. 
Street hunter je niečo také vzrušujúce a iné.Mokrý a neuveriteľne šťastný
Vlasec prerezal hladinu a
cievka navijaka sa roztočila na plné obrátky. Kŕdeľ vodných vtákov sa rozletel a pohľady ľudí sa zamerali na rybára, ktorý držal ohnutý prút! Návštevníci sa začali schádzať bližšie k vode, každý z nich chcel vidieť rybu z Vltavy. Podľa ťahu som predpokladal, že to bude slušnejšia ryba, a tak som nechcel nič uponáhľať. Možno keby som mal klobúk na zemi, vybral by som slušnú čiastku, ale jediné čo som si prial, bolo dostať kapra do
podberáka.
Vo Vltave je dosť prekážok, a tak to nebolo vôbec jednoduché. S pomocou kamaráta, ktorý mi pomohol na úkor video záznamu, sa nám podarilo kapra podobrať. Obklopený obecenstvom všetkých národností som položil majestátnu rybu na malú cestovnú
podložku a v momente zažil niečo, čo len tak na rybách nezažijete. Zdieľal som radosť z úlovku spoločne s ľuďmi všetkých národností. Bol som veľmi rád za ten okamih, ktorý sa mi navždy vryje do pamäti. Keď som kapra púšťal naspäť medzi miestne labute, vedel som, že tu rozhodne nepúšťam poslednú rybu. Bolo mi viac ako jasné, že sa musím ku Karlovmu mostu niekedy vrátiť a pokúsiť sa zažiť podobný deň plný dobrodružstva. S miznúcou plutvou z mojej dlane sa všetko skončilo, akoby sa zatiahla opona divadla. Avšak ja som tam ešte chvíľku stál. Mokrý a neuveriteľne šťastný.
Cestou na metro som sa zastavil v jednej z miestnych krčmičiek. To plzenské pivo chutilo ako „chren (má mať říz)” a ja som si uvedomil, že vziať si to najnutnejšie do jedného batohu a vyraziť takto naľahko, má svoje nezameniteľné čaro. Chcem sa naďalej baviť mestskou rybačkou a Street Hunter je niečo také vzrušujúce a iné, že moje ďalšie plány musím uskutočniť čo najskôr. Dovidenia, kamaráti!
Karlov most z vtáčej perspektívy.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
