Sumec veľký /Silurus glanis/ patrí k najpočetnejšej čeľadi rýb zahrňujúcej viac ako 3 000 druhov. Sumcovité žijú na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Sumec veľký je na našom území jediným zástupcom tejto čeľade.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2019
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Telo sumca je pretiahnuté, holé a bez šupín. Hlava je mimoriadne široká a tvorí asi 30 % celého tela. Dominantou hlavy sú široké čeľuste a pre sumcovité, typické fúzy. Sumec veľký má dva dlhé fúzy na hornej čeľusti a štyri krátke na čeľusti spodnej. Slúžia ako hmatové a čuchové orgány. Keďže oči sú k veľkosti hlavy veľmi malé, je zrejmé, že čuch a hmat sú zmysly, ktoré sú u sumca dominantné. Sluchový orgán sumca, tzv. Weberov orgán, ktorý je u sumca mimoriadne vyvinutý, zabezpečuje to, že sa sumec dokáže aj napriek slabému zraku výborne orientovať aj v kalnej vode. Zároveň to vysvetľuje mimoriadnu účinnosť rôznych zvukových návnad a úspešnosť lovu pomocou sumcovej vábničky.
Mandarínsky sumec zo Španielska. Foto z albumu mojho priateľa Oliviera Portrata.
Sumec je teplomilná ryba
Mohutné čeľuste sú osadené kostenými platničkami, pokrytými tisíckami malých dozadu zahnutých zúbkov. Väčšie zubovité výrastky sa nachádzajú na žiabrových oblúkoch. Z takejto stavby papule vyplýva, že sumec svoju korisť „nehryzie“. Po útoku sa snaží potravu dostať čím skôr do žalúdka. Telo je pretiahnuté, za hlavou sú umiestnené dve široké prsné plutvy. Pri ritnom otvore sa nachádzajú dve brušné plutvy. Postupne zužované telo je ukončené zaoblenou chvostovou plutvou.
Sfarbenie sumca napovedá o spôsobe jeho života. Väčšinou ide o tmavosivú, zelenohnedú alebo modrosivú farbu, ktorá umožňuje sumcom dokonale splynúť s prostredím. V prírode sa dajú nájsť aj albinotickí jedinci, ktorých sfarbenie prechádza od takmer bielej cez jasnožltú až po oranžovú farbu. Najpočetnejšie stavy takto sfarbených rýb sa nachádzajú v Španielsku.
Sumec je teplomilná ryba. Vyhovujú jej stredné a dolné toky riek, mŕtve ramená, štrkoviská a samozrejme, veľké priehrady. Viacerí možno neviete, že sumec veľký spolu s kaprom obyčajným sú dva najinvazívnejšie sladkovodné druhy rýb. V mnohých biotopoch, do ktorých sa umelo či už cielene, alebo „na čierno“ sumec dostal, spôsobil, že pôvodná rybia osádka bola zdecimovaná.
Vo všeobecnosti sumcovi vyhovujú vody, ktorých teplota sa v lete dostáva nad 20 °C. Pri tejto teplote totiž dochádza k neresu sumca. V našich zemepisných šírkach sa sumec vytiera na prelome mája a júna. Pre neres potrebuje teplotu 20 – 22 °C. Už mesiac pred neresom je možné pozorovať prípravy na tento akt. Samce si vyhľadávajú vhodné miesta.
Takmer 150 kg ťažká ryba ulovená v marci. Obrovské brucho obsahovalo morské ryby.
Korýtko rybničné je obľúbenou potravou sumca.Existujú aj 100-ročné sumce
Najobľúbenejším podkladom na neres sú jemné korienky stromov. Pod hladinou vody na jazerách, kde máme v príbrežných partiách rastúce stromy, môžeme pozorovať zapenenú vodu s plávajúcimi malými nečistotami. Ak by sme sa pozreli pod hladinu, našli by sme tam sumčieho samca čistiaceho okolie hniezda. Na takéto vyčistené miesto potom vábi samicu. Samotný neres prebieha dve až tri hodiny, väčšinou skoro ráno tesne pred východom slnka. Samica nakladie na korienky dvadsať až tridsať tisíc ikier na kilogram hmotnosti. Veľká ikernačka môže naklásť viac ako pol milióna ikier. Hniezdo ostáva strážiť samec. V tom čase je mimoriadne agresívny. Osobne som mal možnosť zažiť, ako veľký sumec v čase hniezdenia atakoval asi desať kilogramov ťažkého zubáča. Chytil ho do papule a vypľul ho tesne za mojím ukotveným
člnom asi tridsať metrov od hniezda. Niekoľko zdokumentovaných útokov sumca na človeka pochádza práve z obdobia hniezdenia tejto ryby.
Zhruba po troch dňoch od neresu sa vyliahnu mladé sumce. Spočiatku sa živia zooplanktónom. Neskôr už konzumuje rôzne živočíchy. Rast sumca záleží od teploty vody a dostatku vhodnej potravy. V našich podmienkach dorastá sumec v prvom roku 10 až 12 cm, v štvrtom až piatom roku dosahuje 70 cm, desaťročný už meria viac ako 1 m. Dvadsaťročný má zhruba 170 cm, hranicu dvoch metrov dosahuje okolo dvadsiateho piateho roku života; 235 cm dlhý sumec mal 42 rokov. Podľa ruských ichtyológov ryby 250 kg ťažké majú 100 rokov.
Hlava sumca tvorí asi 30 percent celého tela. 
Úhor patrí k najobľúbenejším druhom rýb v potrave sumca.Boli zaznamenané aj útoky na plávajúce psy
Na záver si ešte povieme niečo o potrave sumca. Sumec sa z 10 cm dlhého požierača zooplanktónu stáva nebezpečným dravcom. V našich zemepisných šírkach sa v umelých odchovoch zistilo, že na 1 kg prírastku hmotnosti potrebuje skonzumovať 5 až 6 kg potravy. Jeho potravu tvoria všetky druhy rýb. Nepohrdne takmer žiadnym druhom hmyzu. Konzumuje dážďovky, pijavice, rôzne druhy lastúrnikov, ulitníkov, rakov a žiab. Nepohrdne hlodavcami, vodným vtáctvom a dokonca boli zaznamenané aj útoky na plávajúce psy.
Keďže ma vždy zaujímalo, či sumec selektuje potravu, zisťoval som jeho správanie v umelých chovoch. Dozvedel som sa, že tu selekcia rozhodne prebieha. Ak sa v chove vyskytovalo niekoľko druhov rýb, sumec najprv zlikvidoval všetky jedince jedného druhu. Osobne som si pred 20 rokmi testoval túto skutočnosť. Zistil som, že najvyhľadávanejším druhom ryby bol farebný karas. Čím bol karas svetlejší, tým skôr ho sumec atakoval. Zaujímavú informáciu som dostal od známeho, ktorý dlhodobo sledoval správanie sumcov vo veľkom akváriu. Zistil, že bolo obdobie, niekedy až jeden mesiac dlhé, počas ktorého sumce vôbec nelovili. Potom však vždy prišiel deň, keď skonzumovali všetko, čo mohli. Bohužiaľ, na súvislosť s tlakom, či inými parametrami počasia sa mu prísť nepodarilo. Keďže o potrave budem podrobnejšie písať v článku o nástrahách, spomeniem tu ešte jednu osobnú skúsenosť so žravosťou sumcov. Odhliadnuc od toho, že som už v žalúdkoch sumcov ponachádzal všeličo, dokonca aj čipkované ženské nohavičky, úlovok jednej ryby ma presvedčil, že sumec je naozaj „žráč“. Na jednej mojej výprave v Taliansku chytili moji kamaráti asi 50 kg ťažkú rybu. Keďže jej brucho bolo naozaj obrovských rozmerov, pozreli sme sa, čo sa v ňom skrýva. Ryba, ktorá nám zabrala na 2 kg pleskáča, mala v žalúdku okrem troch strávených rýb, ktoré sme nedokázali identifikovať aj čerstvého asi 3 kg ťažkého lysca a napoly natrávenú asi 5 kg ťažkú nutriu.
Kam až môže dosiahnuť veľkosť atakovanej potravy mi prezradili profesionálni rybári, loviaci do sietí, keďže takto ulovený sumec väčšinou nemal možnosť obsah žalúdka vyvrhnúť. Pri dva a pol metra dlhých sumcoch sa v ich útrobách ukrývali až 10 kg ťažké ryby. Osobne som mal možnosť vidieť 2 m dlhého sumca uduseného asi 1 m dlhým súkmeňovcom. Toľko v krátkosti o živote a potrave sumca. O čom budem písať o mesiac si pozrite v ďalšom čísle Slovenského RYBÁRA, priatelia.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
