Španielsko... krásna krajina južnej Európy, kde nájdete nielen more a sumcami známe Ebro, ale aj mnoho zaujímavých jazier a pitných vodných nádrží, ktoré skrývajú ozajstné rybie bohatstvo. Mal som možnosť rybárčiť na niekoľkých týchto krásnych vodách a rád by som sa s vami podelil o svoje zážitky.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2019
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Keď som po prvýkrát navštívil horské jazero v severnom Španielsku, pripadal som si ako v raji. Vodná nádrž s priezračnou krištáľovo čistou pitnou vodou s veľkosťou viac ako 500 hektárov, kde nájdete nádherné zátoky s brehmi pokrytými horskou zeleňou mi vyrazila dych. Z vody vyčnievajúce staré stromy aj dlhé pláne plné pasúceho sa miestneho dobytka, ktorý dodáva tú správnu španielsku atmosféru.
Nájdete tu 30 metrov hlboké hrany a aj nebezpečné plytké podvodné skaly. Najzaujímavejšie na tejto nádrži je, že ukrýva naozajstné rybie monštrá a miestni Španieli to veľmi dobre vedia. Vďaka tomu je tiež rybárčenie povolené len zo šliapacích kajakov, akékoľvek iné plavidlo je prísne zakázané. Možno práve preto má rybárčenie na tom tomto mieste svoje čaro a ryby tu dosahujú rekordné rozmery.
Zatopené stromy boli typickými miestami na ostrieže.Bájky o ostriežoch dlhších ako 50 cm
Konečne sme s kamarátmi Robertom a Romanom dorazili na miesto opradené legendami o obrovských ostriežoch. Údajne viac ako tridsať percent populácie všetkých miestnych ostriežov meria viac než magických 50 centimetrov!
Už sme niekoľko podobných bájok počuli, a tak sa nenechávame preháňajúcimi Španielmi rozrušiť. Čakajú nás iba dva dni rybárčenia na tomto revíri a keďže z fotiek a videí vieme, že sa nejakí pekní pruhovaní na tejto vode už naozaj chytili, tak chceme čím skôr skúsiť šťastie a dúfame v úspech. Prvý deň po vypočutí si inštrukcií nášho sprievodcu nasadáme na rybárske kajaky a vlastným šliapacím pohonom vyrážame na vodu. Sprevádza nás krásny slnečný deň, a tak je nálada v plnej paráde. Keď nás miestny rodák Joseba zastavuje na prvom mieste, cítim, ako mi v žilách začína prúdiť rybársky adrenalín.
Po niekoľkých hodinách rybárčenia bez kontaktu zisťujeme, že to nebude nič ľahké, ostatne tak ako na každej veľkej vode. Prvý kontakt s rybou má okolo poludnia Roman, a dostáva tak do kajaku krásneho ostrieža 45 cm. Onedlho sa mu darí ďalšia ryba podobnej veľkosti. Ostatní sú bez záberu! Po prejazde na druhý hotspot dostávam záber aj ja a podľa bojovnosti ide buď o obrieho ostrieža, alebo inú rybu.
Po chvíli preťahovania sa mi pri kajaku vynára krásna šťuka dlhá cca trištvrte metra. Po diskusii s naším sprievodcom zisťujeme, že je ideálna doba skôr na zubaté, než veľké ostrieže, šanca na päťdesiatku je vraj však vždy. Počas celého dňa sa nám podarilo uloviť niekoľko menších ostriežov do 40 centimetrov, pár menších šťúk a dokonca aj jedeného zubáča.
Táto voda skrýva aj krásne šťuky. Táto zubatá sa podarila Tomovi, ktorý si s ňou pekne zabojoval.Čo sa dá robiť, aj taká je rybačka
Najlepšie nám fungoval pri prejazdoch na nové miesta troling za kajakom s menšími
voblermi s ponorom do hĺbky 4 m. Tesne pred koncom lovu prvého dňa dostávam razantný záber z prepadu a tvrdo zasekávam. Začína sa súboj a hneď viem, že ide o rybu úplne inej kategórie. Po viac ako 15 minútach zdolávania na 40 g tvrdý prútik je nám jasné, že ide o veľkú šťuku. Súboj trval viac ako 20 minút, než mi to moja životná šťuka odhryzla. Chvíľa ticha a sklamanie. Čo sa dá robiť, aj taká je rybačka.
Smerujeme do prístavu a prvý deň na veľmi zaujímavej vode plné prekvapení sa končí. Sme unavení, v nohách máme viac ako desať našliapaných kilometrov na kajaku a ja navyše zmiešané pocity zo straty obrovskej ryby, o ktorej si môžem nechať len zdať. Nový deň, nová nádej.
Hneď skoro ráno vyrážame na vodu a kopírujeme miesta, ktoré nám ukázal náš sprievodca. Darí sa nám s Robertom prehovoriť niekoľko menších ostriežov a Roman triafa jedného pekného pruhovaného 48 cm. Chvíľu na to aj Róbertovi prichádza záber, a zvyšuje si tak osobák na 45 cm. Vyzerá to, že sa pomaly blížime k magickej päťdesiatke? Ja skúšam šťastie v plytšej zátoke, kde som videl na sonare niekoľko rýb. Dokonca sa mi aj darí skrz priezračnú vodu ostrieže zahliadnuť. Snažím sa ich prehovoriť k záberu a nakoniec aj mne prichádza záber. Celkom slušný súboj, no ostriež má ale len 41 cm. ,,Čo by sme za neho v Čechách dali“ hovorím si, ale sem sme si prišli pre trochu iné ryby!
Roman si naďalej vyberá svoje rybárske šťastie a darí sa mu vytiahnuť krásnu metrovú zubaňu a chvíľu na to pri prejazde na nové miesto dostáva na troling záber. Po dlhšom súboji zdoláva konečne bájneho ostrieža meracieho rovných 50 cm. Nádherne stavaná ryba, na ktorú všetci závistlivo pozeráme! Robíme niekoľko fotografií a sledujeme, ako ostriež pomaly odchádza späť do hĺbky. Radosť je obrovská, ale nie je času nazvyš. Bohužiaľ, zostáva nám len niekoľko posledných hodín chytania.
Krásny ostrieží pankáč, ktorý zaútočil na gumovú nástrahu Westin ShadTeez.Návrat na miesto činu
Pomaly sa vraciame smerom do prístavu a skúšame niekoľko zaujímavých miest. Nič zásadné už sa neodohralo, a tak nasadáme do auta a opúšťame krásne miesto s pocitom nevybavených účtov a istotou, že sa tam určite čoskoro vrátime.
Robertovi to netrvalo dlho a vyrazil niekoľko mesiacov na to do Španielska znova. Cieľ bol jasný, ostriež 50 cm! To sa mu aj splnilo a podaril sa krásny ostriež 51 centimetrov a niekoľko pekných šťúk. Keď som videl jeho úlovky, vedel som, že musíme čo najskôr znovu vyraziť, aby som si konečne aj ja splnil sen.
Robert prišiel s nápadom lepšie sa pripraviť, zistiť viac informácií a vrátiť sa znovu do kráľovstva ostriežov. Ja som bol, samozrejme, za a cez internet komunikujeme s naším španielskym kamarátom Josebom, ktorý pozná revír lepšie než ktokoľvek iný. Zisťujeme tiež, že kvôli veľkému záujmu rybárov z celej Európy nie je úplne ľahké sa na revír dostať. Našťastie sa niekoľko voľných kajakov našlo, a my sme sa tak mohli začať tešiť na ďalšiu výpravu. Všetko sme naplánovali a dohovorili tak, aby sme mohli urobiť prekvapenie našim dobrým kamarátom, ktorí revír poznajú a majú v pláne sa na neho tiež vypraviť a spojiť to s týždenným rybolovom na Ebre.
Je tu začiatok výpravy a my nedočkavo čakáme na letisku smer Španielsko. Joseba už na nás čaká a po prílete nás vyzdvihuje na miestnom letisku. Presúvame sa asi hodinu autom na miesto a medzitým nám rozpráva o rybách z iného sveta. Aj keď sa ho snažíme brať trochu s rezervou, tak nás presviedčajú fotky s jeho chytenými rybami. Tvrdí nám, že v tejto vode počas trenia bežne ryby presahujú 2 kg! Prichádzame na miesto, kde už sú naši kamaráti, ktorí vôbec nič netušia. Keď nás zbadajú, tak nechápavo, ale radostne čumia. Po srdečnom privítaní sa púšťame do debaty, príprav a nechýba ani nejaká tá pálenka.
Tomov prvý ostriež cez 2 kg. Radosť je vidieť na prvý pohľad.Rýchla dokumentácia, pusa a plávaj späť
Druhý deň skoro ráno nakladáme všetko do auta a šesťčlenná partia môže vyraziť k vode. Všetko je pripravené, my dobre naladení, a tak vyrážame. Tentoraz nás čakajú štyri spoločné dni v rybom raji. Počasie nám síce veľmi nepraje a naším najväčším nepriateľom je vietor, ale aj tak sa nenechávame odradiť. Na prvom nám známom mieste neďaleko prístavu skúšame odporúčané nástrahy v podobe klasických
gumových rybičiek v čo najprirodzenejších farbách. Jiġujeme v hĺbke okolo od 6 – 10 metrov a používame 15-gramové hlavičky. Aj tak máme problém vďaka vetru udržať kontakt s dnom. Niekoľko hodín sme bez ťuknutia a až tesne okolo poludnia dostáva prvý záber kamarát Tom. Keď sa mu ostriež prvýkrát ukáže na hladine začne radostne kričať. Hneď je jasné, že je to pekný kúsok. Po premeraní má ryba 50 cm a 2,3 kg. Tým si splnil nový osobáčik a je radosťou bez seba! Niekoľko fotografií a ryba putuje späť do svojej vodnej ríše. Všetci sme ihneď znova nabití pozitívnou energiou. Ja s Robom prechádzame na nové miesto, kde sme mali úspech pri prvej výprave. Netrvá to dlho a zvoní mi telefón, Tom má ďalšieho ostrieža 49 centimetrov.
Nenechávame sa tým rozhodiť a naďalej dôverujeme nášmu miestu. Vďaka vetru driftujeme, a prechádzame tak zaujímavé miesta. Počasie sa stále zhoršuje a ja sa rozhodujem schovať do zátoky. Nahadzujem a než mi nástraha stačí prepadnúť na dno, dostávam záber. Po zaseknutí cítim, že ide o slušnú rybu, ktorá si krásne berie vlasec z cievky. Netrvá to dlho a pri kajaku sa mi vynára veľká ostriežia ikernačka. Po podobratí viem, že je to môj najväčší ostriež, ktorého som kedy chytil a mám hneď prvý deň obrovskú radosť. Ryba meria 49 cm a váži neuveriteľných 2,4 kg. Rýchla dokumentácia, pusa a plávaj späť. Koniec dňa sa blíži a my musíme ísť späť.
Sebastian a jeho osobáčik 51cm, ktorého chytil na gumičku na prepad.Škoda, že to nie je ostriež
Chvíľku pred koncom sa Romanovi podarilo chytiť tiež jedného pruhovaného päťdesiatnika a jedného menšieho. Bol to náročný deň, ale uistil nás, že sú tu naozaj krásne ryby, o ktorých sme tak dlho snívali. Po zistení predpovede na druhý deň prichádza sklamanie. Vietor je natoľko silný, že kvôli bezpečnosti nemôžeme na vodu. Joseba nás upokojuje svojou znalosťou miest ideálnych pre lov z brehu, a tak je tu ďalšia nádej.
Druhý deň vyrážame teda len s
batohom na chrbte a prútom v ruke na druhú stranu nádrže, kde sme ešte nikdy nelovili. Chytáme na zaujímavom mieste, kde je hrana do 6 metrov a ryby by sa tu mali zdržiavať. Sme však dlhšiu dobu bez úspechu a to sa Josebovi nepáči. Prechádzame na niekoľko ďalších pekných miest. Žiaľbohu, bez výsledku a počasie sa nijako nelepší. Tesne ku koncu dňa prichádza záber Robertovi, ktorému to vzal krásny zubáč. ,,Pekná ryba, ktorá potešila, len škoda, že to nie je ostriež,“ hovorí Rob.
Vzdávame to a ideme si oddýchnuť na ďalší deň, kedy by predpoveď mala byť už snáď lepšia. Tretí deň výpravy a v plnej zostave aj sile mierime na osvedčené miesta. Šliapanie na kajaku nám sťažuje vietor a dážď, ale sme radi, že môžeme byť na vode. Po polhodinovej jazde sme na mieste a začíname prehadzovať vytypované miesta. Každý nasadzuje svoje obľúbené nástrahy a spoločne čakáme na prvý kontakt s rybou.
Jazero sa nachádza v horskej oblasti aj preto je pravdepodobne táto voda tak priezračne čistá.Je jasné, že ide o menšiu šťuku
Šťastie sa usmialo na mňa a po dvoch hodinách prichádza jemné ťuknutie do špičky môjho prúta. Okamžite zasekávam a cítim kontakt s rybou. Pripravujem
podberák a chvíľu na to je ryba v sieti. Krásne vyfarbený ostriež vážiaci ľahko cez dve kilá meral 48 cm. Zdravá ryba v plnej sile odpláva a ja mám úsmev na tvári. Len pár metrov odo mňa je Tom a dostáva záber na
vobler. Ryba vyskočí nad hladinu a je jasné, že ide o menšiu šťuku, ktorá je príjemným spestrením. Robert prichádza za nami a tiež skúša svoje šťastie.
Medzitým znovu dostávam záber a ja si užívam súboj s ďalším pekným ostriežom. Je zrejmé, že sme na dobrom mieste a ryby začínajú byť aktívne. Počasie sa zlepšuje a my po dlhšej dobe cítime slnečné lúče hrejúce do chrbta. Ďalšiu rybu na mojom konte držím v ruke, ale hranica päťdesiatich centimetrov je stále nepokorená. Robert ma niekoľkokrát blysne a ideme znovu chytať.
Čas letí a konečne dostáva záber aj Robert. Pekný súboj, ktorý sa končí ľahkým sklamaním. Pri kajaku sa vynára šťučka a dokonca tá istá ryba, ktorú chytil pred hodinou Tom na rovnakom mieste. Podľa škrabanca na boku nebolo ťažké to poznať. Neďaleko od nás počujeme hlasný radostný výkrik. Zisťujeme, že sa Romanovi podarilo chytiť monštrum. Ryba merala 52 cm a vážila 2,7 kg. Lepšie ten deň sa začať nemohol! ,,Snáď sa nejaká pekná ryba podarí aj ostatným“, hovorím si sám pre seba.
Ostriež tejto veľkosti už je naozaj trofej: 2,5 kg a 50 cm.Ďalší ostriež dvojkilovej kategórie
Blíži sa poludnie a počasie sa začína znova zhoršovať. Máme problém udržať sa na mieste, a preto prechádzame skúsiť nové zákutia. Sebastian zostáva na fleku plnom starých zatopených stromov a vypláca sa mu to. Prichádza jeho prvý kontakt s rybou a ja mu idem na pomoc. Než k nemu stačím dôjsť, má rybu v lodi a raduje sa. Ďalší krásny ostriež dvojkilovej kategórie. Hneď ako rybu zdokumentujeme, znovu prehadzujeme zaujímavé miesto plné prekážok. Riadime sa pravidlom – kto netrhá, ten nechytá. Z diaľky vidíme, že Tom tiež zdoláva rybu a po telefóne nám oznamuje, že išlo o menšieho zubáča.
Nálada je dobrá, ryby berú, čo viac si priať. Všetci sa naplno sústredia na svoju nástrahu a dávajú do toho všetko. Netrvá to dlho a zrazu moja gumová rybka oťažie. Prisekávam a kričím na Roberta, že mám rybu. Cvrkot brzdy mi rozbúšilo srdce a ja sa snažím sústrediť na zdolávanie. Ryba sa nechce ukázať a neustále jazdí pod mojím kajakom. Ľahko doťahujem brzdu a pridvihujem prút.
Vo vode vidím krvavo červenú farbu plutiev a dochádza mi, že mám na prúte môjho vysnívaného ostrieža. Rýchlo rybu
podoberám a som nadšením bez seba. Robert mi ide na pomoc s dokumentáciou a ja sa neustále pozerám na svojho krásneho ostrieža. Po spoločnom meraní je ryba dlhá rovných 50 centimetrov a bez desiatich gramov váži 2,5 kg. Cieľ je splnený!
Deň sa blíži ku koncu a nás čaká niekoľko dlhých kilometrov proti vetru späť do prístavu. Tesne pred koncom znovu zasekáva Seba a má na prúte peknú rybu. Bez problémov ju dostáva do
kajaka a obaja vieme, že je väčšia ako tá predošlá. Vyberajú meter a ten ukazuje 51 centimetrov. ,,Ánooo, je to tam!“ – kričí Sebastian, a navyšuje si tak svoj rekord. Ostriež dostáva niekoľko pusiniek a odpláva. Lepšie zakončenie dňa sme si nemohli ani priať. Vraciame sa späť a aj keď sme unavení, tak si dávame slávnostné pivo na nezabudnuteľný rybársky deň.
Môj vyfarbený pruhovaný fešák cez 2 kg. Tieto ryby sú už ozajstnými protivníkmi.Po ostriežoch ani pamiatky
Ranné vstávanie je o niečo horšie, keďže sa oslava trochu pretiahla, ale čaká nás posledný deň výpravy a my si ho mienime poriadne užiť. Neváhame a okamžite smerujeme na naše najúspešnejšie miesto. Robertov kajak ide rýchlosťou motorového
člna a ja smerujem za ním. Robert je, žiaľ, stále bez pruhovaného banditu a jeho „chtíč“ po rybe je naozaj poznať!
Už sme si aj pravdepodobne zvykli na ten neustály vietor sprevádzaný nepríjemným dažďom.
Prichádzame na miesto a okamžite bičujeme vodu. Ostatní sú v nedohľadne a my sa snažíme využiť prvé nahodenia, ryby však, bohužiaľ, nespolupracujú! Po troch hodinách nám dáva novú nádej vyliezajúce slnko a krásna dúha nad jazerom. Vchádzam do plytkej zátoky a snažím sa vylákať nejakú šťuku zo zatopených tráv. Robert jiġuje na hlbších častiach a ide cielene po ostriežovi. Po telefonáte s Tomom zisťujeme, že naši kolegovia sú na tom rovnako ako my. Nakoniec mi prichádza záber od malého zubáča, ale po ostriežoch ani pamiatky. Rozhodujeme sa premiestniť a skúsiť tak nové miesto.
Sebovi a Tomovi sa medzitým podarilo prehovoriť dva menšie ostrieže, väčším sa však nechce. Čas letí a nám zostáva posledná hodina lovu. Rozhodujeme sa so Sebastianom vrátiť do prístavu a cestou skúsiť niekoľko zaujímavých miest. Robert zostáva a dôveruje svojmu hotspotu. Cestou späť sa mi podarila ešte jedna ryba, a tak som sa krásne rozlúčil s horským jazerom. Sebastianovi sa tiež zadarilo a chytil ešte ďalšie dva pekné ostrieže pri prístave, a tak aj on sa rozlúčil ako sa sluší a patrí. Robert už, bohužiaľ, záber nedostal.
Nakoniec sa podarila jedna pekná, ale vydrená ryba Kubovi a aj on bol tiež spokojný. Dovolenka je pri konci a my sa vraciame späť do reality. Štyri dni na tejto krásnej vode sme si maximálne užili a radi sa opäť vrátime. Snáď nám ešte trochu tí pruhovaní „kapríci“ povyrastú.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
