Táto otázka mi pred pár rokmi vŕtala v hlave často. Jednoducho mi to nedalo a musel som to skúsiť. Rozhodol som sa pre ÁNO a začal som sa venovať riekam. Už od detstva ma rieka fascinovala, lebo som pri nej vyrastal. Prvé rybárske začiatky s bičom v ruke a naháňanie beličiek boli skoro každodennou rutinou.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.02.2021.
Ako mi pribúdali roky a skúsenosti, tak som sa venoval rôznym metódam rybolovu na rieke, napríklad feeder alebo prívlač. Vyskúšal som si dokonca aj muškárenie, ale najväčším lákadlom bola pre mňa kaprárina. Rieka mi postupom času začala chýbať, a tak som sa odhodlával, či do toho ísť… Najprv som začal zbierať informácie od kolegov kaprárov, ktorí na riekach pravidelne lovia. Niektorých rybárov by isté informácie odradili, iných naopak motivovali. Ja som patril k tej druhej skupine – a tak som sa začal venovať lovu kaprov na rieke.
Práve teraz začínam písať svoj prvý článok o rieke, a pritom mám plnú hlavu nádherných spomienok a zážitkov, ktoré mi rieka dopriala. Rieka je skoro každý deň iná, dovolím si tvrdiť, že každého milovníka prírody očaruje a pohltí. Hladina vody stúpa a klesá, prúd rieky unáša rôzne nečistoty, konáre, listy… Veľakrát je to boj. Rieka preverí trpezlivosť a hlavne odhodlanie každého rybára.
Idylka na rieke Váh.
Začiatky neboli jednoduché
Vyhliadli sme si miesto, ktoré by mohlo byť produktívne a ideálne na ulovenie kapra zjari. Snažili sme sa nájsť pokojnejšiu časť rieky, kde je aj teplota vody o trochu vyššia ako na iných úsekoch. Hĺbka v koryte sa mohla pohybovať okolo dvoch metrov. Do dnešného dňa si pamätám, ako netrpezlivo som očakával víkend, keď už konečne nahodím svoje montáže na dno rieky. Po príchode k vode sme s otvorenými ústami pozerali na hladinu rieky, ktorá bola oproti predchádzajúcim dňom o meter nižšie. V hlave mi však vŕtala iba jediná myšlienka, že to musím skúsiť a vytrvať, aj keď som cítil, že podmienky nie sú vôbec dobré. Hovoril som si: „konečne voľno po práci a nemôžem mať ani nahodené?!“ Chcel som za každú cenu uloviť kapra z rieky.
Odpočívajúci šupík po ťažkom boji.
Prvý riečny protivník
Prečkali sme noc a ráno padlo dôležité rozhodnutie, že sa presťahujeme približne o 15 km ďalej na úplne iný úsek rieky. Rieka bola totožná, avšak úplne iná, neporovnateľná. Počasie na jar je riadne premenlivé, a tak to bolo aj teraz. Začali padať kvapky dažďa až bol z toho nakoniec silný lejak. Ukryl som sa do bivaku a položil príposluch vedľa hlavy. Neustále som ho sledoval a zrazu to prišlo. Neskutočne silná jazda. V momente som vyskočil z lehátka a utekal k prútom, aby som skúsil zdolať svojho prvého protivníka z rieky. V mojom tele nastal nával adrenalínu, stresu a zároveň šťastia.
Zdolávanie kapra v rieke bolo úplne iné ako na stojatých vodách. Kapor sa pustil dole prúdom a ja som nemal šancu s ním nič spraviť, len som držiac prút sledoval, ako je ohnutý a ako si kapor odvíja metre silonu z cievky navijaka. V jednej chvíli sa zastavil. Na mojej tvári už vybehlo aj zopár úsmevov, hoci som veľmi dobre vedel, že ešte nemám vôbec vyhraté. Naraz kapor zostal stáť na jednom mieste a ja som vedel, že je zle. Po chvíľke všetko povolilo a ja som už bol doslova na pokraji zrútenia. Potočil som navijakom a prút mi skoro vyletel z ruky. Áno, je tam! Zdolávačka mohla pokračovať…
Zlomový zážitok
V ten sychravý a daždivý deň sa mi podarilo uloviť svojho prvého kapra na rieke. Nepatril síce k najväčším, ale pre mňa bol prvý, a preto nikdy na tú rybu a hlavne na tento príbeh nezabudnem. Počas celého dňa vôbec neprestalo pršať a ráno hladina rieky stúpla už natoľko, že chýbalo iba málo, aby sa voda vyliala. Pobalil som sa a vybral na cestu domov. Tento zážitok ma úplne zlomil a mojou srdcovkou sa od tej chvíle stala kaprárina na rieke.
Na riekach mi dokonale funguje „Pikantní švestka“.
Správny výber miesta
Vo väčšine prípadov sa práve od výberu miesta odvíja úspech alebo neúspech rybačky. Vždy som miesto začínal hľadať z domu. Počas zimných večerov som si sadol za počítač, zapol internet a cez mapy som začal hľadať úseky na riekach, ktoré by mohli stáť za to. Pozornosť som venoval predovšetkým rôznym zátokám, zákrutám a miestam, kde by prúd rieky mohol vymývať pobrežné partie. Veľmi dobrými miestami sú aj rôzne prekážky, avšak ja sa takým úsekom vyhýbam, pretože kapor z rieky bez najmenších problémov stiahne z cievky aj 100 metrov silonu bez možnosti zastavenia a nedal by sa zastaviť ani pred podobnou prekážkou. Vo väčšine prípadov som si vždy takto „nasucho“ našiel úsek rieky, ktorému som sa potom počas sezóny začal venovať.
Kŕmenie a samotný lov
Kŕmenie na riekach nie je z môjho pohľadu vôbec zložité. Je jasné, že krmivo ako partikel, pelety alebo boilies je ľahučké a prúd ho unáša. Práve preto treba vždy ísť nad svoje lovné miesto a kŕmiť nad svoje montáže, aby guľôčky, ktoré prúd unáša, sadli na dno v okolí montáží. Netreba zabúdať na to, že v rieke je aj dostatok bielej ryby. Jalce, mreny a pleskáče s veľkou obľubou konzumujú ponúknuté krmivo. Preto svoje lovné miesto vždy pravidelne dokrmujem. Približne každé dve hodinky prihodím zo dve tri lopatky nad svoje montáže. Takto som si istý, že na dne rieky neleží pod mojím háčikom len jedna osamotená guľôčka.
Osvedčená
„Mazaná škeble“.
Moje osvedčené boilies
Od úplného začiatku svojich vychádzok na rieku používam len zopár príchutí boilies, ktoré sa mi veľmi dobre osvedčili, takže ich ani nemením. Vždy sa snažím mať so sebou boilies sladkasto‑korenistej príchute a na druhý prút dávam úplný opak, čiže mäsové boilies. Počas posledných rokov mi dokonale funguje na riekach „Pikantní švestka“ alebo boilies z radu „Spiceman WS“. Na tieto korenisto‑sladkasté boilies sa mi darí robiť najviac záberov, avšak s obľubou ich atakuje aj spomínaná biela ryba. Druhou voľbou sú mäsové príchute, napríklad „Mazaná škeble“ alebo G2. Na jednu z montáží vždy umiestňujem len sólo, jednu guľôčku pod háčik. A na druhú zvyknem umiestňovať dve guľôčky. Svoje montáže viažem z fluorocarbonu, lebo je dostatočne pevný a nemotá sa ani pri nahadzovaní, ani pri atakovaní bielej ryby. Háčiky používam Garda Ultra Sharp vo veľkosti 6.
Rieka je vždy dobrodružstvo
Pre mňa je každý jeden kapor ulovený z rieky veľmi cenný. A to hlavne preto, že na rieke nikdy nevieme, čo môže nastať. V jednom momente je krásna, ale o hodinku nechytateľná. Nikdy nevieme, akého protivníka môžeme mať na druhom konci. Môže to byť násaďák, veľký sumec, ale aj kapor našich snov.
Prvý tohtoročný kapor z rieky Nitra.
Ak dáš, tak dostaneš
Na záver by som sa chcel poďakovať každému, kto mi akokoľvek, či už informáciami alebo radami, dopomohol k tomu, aby som si splnil svoj cieľ – uloviť kapra na rieke. Avšak musím povedať, že najlepšie a najpresnejšie poznatky si získame len sami pri rieke, ak sa k nej vyberieme. Najlepšie sa učí, keď sa skúša, a hoci sú začiatky veľakrát ťažké, tak to stojí za to. Ten kto vytrvá a niečo zo seba rieke venuje, tak som si istý, že rieka ho na oplátku obdaruje.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
