Aj vo veľkom meste v zajatí betónu
a asfaltu sa dá vybudovať vzťah
k prírode a fascinácia pre rybačku. Vzdať sa pohodlia a výdobytkov modernej doby nie je jednoduché, ale túžba po čerstvom vzduchu pri vode pod holým nebom je silnejšia ako rýchly internet, pohodlný gauč či teplá sprcha. Neveríte? Presvedčí vás o tom ďalšia šikovná rybárka.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.02.2021.
Zdravím, milí čitatelia. Na úvod sa pokúsim trošku predstaviť – volám sa Monika, mám 34 rokov a som rodená Bratislavčanka. Absolvovala som vysokoškolské štúdium psychoterapie a potom som strávila tri roky vo Veľkej Británii. Rodná krajina ma lákala domov a čoskoro po návrate som stretla svojho, teraz už manžela, Tonyho. Milujem prírodu a všetko s ňou spojené, turistiku, cestovanie, cvičievala som čínske bojové umenie tajči a čikung pod vedením čínskeho majstra. Momentálne sa venujem joge a meditáciám, s manželom fotíme a čo najviac času venujeme našej 3,5-ročnej dcérke. A k tomu všetkému mi pribudla nová vášeň – rybolov.
Takto to vyzerá, keď ste dva dni bez záberu a potom to príde.
Kedy a ako sa to začalo?
K rybám ma priviedol Tony pred piatimi rokmi, keďže je športový rybár. Mala som možnosť si to vyskúšať, ale následne som sa k tomu už veľmi nedostala, lebo Tony absolvuje veľa pretekov v priebehu roka a nemá čas chodiť na ryby „len tak“. Až tohto roku sa nám podarilo „vďaka“ korone dostať sa
k vode viackrát, keď preteky boli zrušené. Som ešte len začiatočník, ale mám šikovného učiteľa! Z každej rybačky odchádzam s novými skúsenosťami a zážitkami.
Tohoto hladného šupíka sme prekvapili rovno pod mólom.
Čo je na rybačke pre teba také príťažlivé?
Rybolov a všetko s ním spojené ma veľmi baví a fascinuje. Chodiť len tak do prírody je skvelé, ale ísť si niečo aj uloviť je magické. Ten adrenalín, keď sa rozbzučí pípač a jazda vás doslova vykopne z postele...! Zbožňujem to prekvapenie, čo bude na konci vlasca. Možno to znie trochu ako klišé, ale pre mňa je pobyt pri vode čosi ako reštart mysle. Keď počujem vtáky, žabky, dýcham čistý vzduch, sú to pre mňa momenty, kvôli ktorým sa budem často vracať k vode.
Sú situácie, keď do vody jednoducho musíš...
Pamätáš si ešte, na ktorom revíri si začínala a akú rybu si chytila?
Áno, pamätám. Prvú rybku si pamätá asi každý... (smiech) Bolo to na miestnej vode v krásnom prostredí Starej Turej – Dubník 1. Pri zdolávaní si Tony myslel, že to bude nejaká malá rybka, ale keď už bola pri brehu a podobral ju, tak bol prekvapený. Vážila necelých 17 kg a ja – na rovinu povedané – som si vtedy vôbec necítila ruky, keďže to bol riadny bojovník.
Levkuška, konečne ryba nad 10 kg.
Máš už svoj obľúbený revír?
Veľmi sa mi páči práve tam – na Dubníku 1 pri Starej Turej. Rada sa tam vraciam a spomínam na môj prvý úlovok. Je tam pokoj, okolo jazera iba les, dá sa tam aj kúpať a v strede je pekný ostrov. Pre mňa je to tam magické!
Krásavca upútala montáž Ronnie Rig.
Tvoj najväčší zážitok od vody, prípadne úlovok?
Pre mňa je každá rybačka úžasným zážitkom. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, revíry, nových ľudí. Nerada chytám na rovnakom brehu. Každé jazero ma inú scenériu a energiu, iné ryby a presne toto ja potrebujem. Napokon, rybačka nemusí byť len o chytaní rýb. Podľa chuti a nálady relaxujem, prečítam si dobrú knihu, s Tonym fotíme, rada si zabehám alebo zacvičím.
Aký je tvoj najväčší rybársky sen?
Môj rybársky sen je, aby sme s Tonym chodili k vode tak dlho, ako nám to len zdravie dovolí a precestovali najviac revírov, ako to len bude možné.
Tajči cvičenie s mečom, moje obľúbené.
Myslíš si, že ťa toto hobby zmenilo? Ako?
Zmenilo a verím, že každého by zmenilo, aj keby nechcel. Samozrejme, tým pozitívnym smerom. Cítim sa po rybačke oddýchnutá a uvoľnená, plná pozitívnej energie. Veľa žien mi s údivom dáva najrozličnejšie nechápavé otázky... Nevedia si predstaviť byť niekoľko dní bez sprchy, spať pod holým nebom alebo v stane so všetkými prírodnými „kamošmi“, myslím pavúky a spol. Nechápu, čo je to vliezť do jazera a fotiť sa s rybou v „objatí“. Veď ani ja som si toto všetko nevedela predtým predstaviť. Je to o tom, že človek musí vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Je to o spoznávaní seba samého, a to je úžasné! Pred piatimi rokmi som o rybách, nástrahách
a výbave nevedela absolútne nič a dnes, keď sa rybári rozprávajú, konečne už viem o čom... (smiech)
Vyšetrenie musí byť
a hneď pustiť do vody.
Prečo si sa rozhodla pre kaprárinu, kde to, povedzme si na rovinu, nevonia najpríťažlivejšie?
To je jednoduché: lebo Tony vždy vravel, že kapor je kamoš, tak je aj môj. Rybky majú svoju špecifickú aj rozdielnu vôňu, ale mne ich vôňa imponuje a vôbec mi neprekáža. A keď vám uschne na mikine, tak už nie je cítiť... (smiech)
Apropo, vône – preferuješ nejakú svoju obľúbenú alebo sa vždy prispôsobuješ situácii?
Ako aj v živote, tak aj na rybách zbožňujem sladké vône. Samozrejme, prispôsobujem sa konkrétnej situácii, ale preferujem mango, morušu, oriešky, jahodu... Všetko sladké!
Máš nejakú obľúbenú montáž?
Moja prvá montáž, ktorú som sa naučila robiť je Ronnie Rig. Aj Tony ju momentálne najviac používa. Je veľmi jednoduchá a mimoriadne účinná napriek tomu, že vyzerá zložito.
Chodievate na rybačky spoločne s manželom?
Vždy chodíme spolu. Je to môj učiteľ a okrem toho, že je manžel, tak je to aj môj najlepší kamoš a parťák, s ktorým je vždy sranda. A samozrejme, že chodí s nami aj naša budúca rybárka – dcérka Lucka.
Ako je vidieť na fotografiách, kapry máš veľmi rada. Nežiarli manžel, že ich objímaš azda aj viac ako jeho?
(smiech) Tonko je veľmi tolerantný a vie, že doma mu to potom všetko vynahradím...
Návšteva maďarského mora.
Keďže tvoj Tony bol rybár už keď ste sa zoznámili a ty si ho sprevádzala na rybách, nepožiadal ťa náhodou o ruku niekde na rybačke?
V podstate áno. Tony ma požiadal o ruku na Blede v Slovinsku. Chodievame tam raz ročne na ryby a toto miesto nám učarovalo. Každú rybačku sa snažíme spojiť aj s výletom, ak je to možné. Žiadosť o ruku sa uskutočnila na hore Vogel, kde sme sa vyviezli lanovkou, kochali sa krásnym výhľadom na panenskú prírodu a zohrievali sa pitím čaju, lebo hore bolo naozaj sviežo (1922 metrov nad morom). Prsteň som si našla v šálke čaju!
Keď ideš na ryby, myslíš aj na mejkap a módne trendy?
Odjakživa som sa maľovala veľmi málo, čo mi ostalo doteraz (našťastie, lebo sa mi nechce tráviť hodiny v kúpeľni) a viem si predstaviť aj lepšie využitý čas. Čo sa týka outfitov, milujem pestré farby, ale naučila som sa aj na maskáčovú a tmavé, keďže sú veľmi praktické na rybách.
Chodíš na ryby aj v nečase, keď väčšina mužov sedí radšej v teple pri pive?
Zbožňujem, keď prší a sme na rybách! Zvuk padajúcich kvapiek na stan... Je to pre mňa veľmi upokojujúce. Jediné, čo nemám veľmi rada, je veterné počasie. Môže byť zima, môže pršať, svietiť slnko (o to lepšie
a krajšie!), len nie vietor. Tony vždy vravieva, že neexistuje zlé počasie, len zle oblečený rybár či rybárka.
No necvakni tak krásne sfarbeného.
Myslia si ženy ešte stále, že rybačka je len pre mužov?
Myslím, že kedysi to tak bolo, ale v dnešnej modernej dobe je to už absolútne normálne a som za to rada.
Ako na teba ako na rybárku reagujú muži?
Príjemne. Od malička som vyrastala obklopená mužmi, keďže som mala staršieho brata a chodievala s ním ako prívesok von, takže som mala za kamošov samých chalanov a potom sa to už so mnou viezlo celý život. S mužmi si rozumiem veľmi dobre a je to pre mňa fascinujúco-zaujímavé, ako dokážeme odlišne premýšľať a byť pre seba takí potrební.
Moje prvé zdolávanie vo vode.
Čo by si na záver odkázala našim čitateľom a hlavne čitateľkám?
Ak máte vo svojom okolí nejakého rybára, ktorý vám to môže sprostredkovať, tak si to určite aspoň raz vyskúšajte: spať pod holým nebom alebo v stane, objavovať tajomstvá ukryté v jazere, užívať si liečivú silu prírody, na chvíľku vypnúť ruch mesta a spoznávať samého seba v nových situáciách...
Monika, ďakujem za rozhovor a prajem ti, aby ste s manželom zažívali na rybách dobrú náladu po celý život. Nech z vašej dcérky vyrastie taká zanietená rybárka, ako ste vy dvaja. A hlavne – nech ste všetci zdraví!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
