Náš malý výlet za priateľmi do Írska prebehol „v poslednej sekunde“ pred zatvorením hraníc pre koronavírus, ktorý teraz hýbe svetom. Keď sme rezervovali letenky do Írska, nikto nič podobné ešte netušil. Náš výlet bol naplánovaný medzi výstavami v Prahe
a v Trenčíne. Ale poďme pekne poporiadku...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Plánovanie
Dnes sa tomu trochu smejem. Ale naše prípravy prebiehali už v septembri v Mongolsku, kde sme sa stretli s prakticky neznámymi chalanmi – Slovákmi, žijúcimi v Írsku. Zažili sme neskutočne skvelú atmosféru
v Mongolsku a bolo jasné, že naše stretnutia budú určite pokračovať. Už pri odlete z Mongolska bolo dohodnuté, že priletíme aspoň na chvíľu vyskúšať šťastie a uloviť nejakú írsku zubatú. Nebolo nič jednoduchšie, ako objednať letenky, doplniť trochu výbavu a bolo hotovo. Kufre plné oblečenia a nástrah a v ruke iba niekoľko 4-dielnych prútikov. Nakoniec sme neboli v úplnej zostave, ale iba Veronika, Michal a moja maličkosť. Nikto z nás pri plánovaní ani trochu netušil, že tento výlet bude na dlhé obdobie posledný, ktorý podnikneme.
Poriadne to
s nami kolíše.
Počasie je v Írsku ako na hojdačke, ale nadšenie to nikomu neberie.
Cestovanie
Kto má rád lietanie, tak by bol spokojný. Let krátky, s krásnym výhľadom a bezpečným knísaním stroja pri pristátí. Na letisku sme boli očakávaní Marekom a Vladom a ihneď sme vyrazili smerom na jazerá, kde nás čakalo veľa nepoznaného. Avšak, bolo by chybou neskúsiť po ceste miestnu kuchyňu. Je jednoduchá a vynikajúca. Proste – vedia to. A o pive Guinness ani nehovorím...
Vari jediný nezvyk je šoférovanie na druhej strane cesty, a tak som často zanadával, kadiaľ to tí šialenci jazdia. Inak, ako ubiehala krajina, tak sa pohodovo išlo. Taký pokoj a ohľaduplnosť u nás na cestách nie je. Po príchode na miesto nás čakalo ubytovanie v starodávnom penzióniku. Pani domáca bola zlatá hneď od prvého stretnutia. Vedeli sme, že tu sa nám bude páčiť a už sme sa videli na vode. Ale najskôr sa patrilo vykonať návštevu miestneho hostinca. Vynechať ho, to by bola hádam najväčšia chyba výletu.
Vody každý deň pribúdalo.
Návrat z vody pod vedením Marka.
Rybolov
Skoro ráno si preberáme lode. Sú to podľa mňa také bárky, ale ako som neskôr zistil, tak mimoriadne stabilné. Len nastupovanie bolo zložitejšie, lebo po dažďoch bola hladina asi o meter vyššia a aj mólo bolo zaplavené. Plavili sme sa úzkym prieplavom do jazier. Trochu nás zaskočil vietor a vlny, ale podľa našich írskych kamarátov, to je „vlastne nič“, takže ideme loviť. Hneď bolo jasné, že nás nečaká nič jednoduché. Jazero bolo pomerne plytké, zhruba 1-3 metre hlboké. Veľa miest s rastlinami. Driftovali sme pomerne rýchlo, ale podľa chalanov to bolo všetko tak, ako má byť, takže sme metali nástrahy, čo to len šlo. Rozpršalo sa a začalo silno fúkať, nuž sme museli veľké jazero opustiť a presunúť sa na menšie vedľajšie jazero, kde to bolo pokojnejšie. Zistil som, že som sa neobliekol práve najlepšie, už o chvíľku som bol celkom mokrý. Našťastie, dážď postupne ustal a ja som pomaly uschýnal, takže mi bolo zase pohodlne. Menšie jazero sa nám javilo veľmi zaujímavo, dno bolo trochu členitejšie – teda, ak na to stačí aspoň jedna hrana.
Pri malom spoločnom odpočinku dostáva Michal záber na gumu. Zdoláva nádherne vypasenú šťuku. Je taká tučná, že vyzerá na viac, než nameraných 105 cm. Máme z nej radosť všetci a nabudzuje nás do ďalšieho prechytávania tohto miesta. Podarilo sa pár menších šťúk a niekoľko nepremenených záberov. Vidíme, že voda je úžasná, ale zároveň neskutočne zložitá. Keby sme nemali so sebou kamarátov, ktorí to tu poznajú, tak by sme si ani neškrtli. Prvý deň sa končí a my sa ponáhľame do tepla, na večeru a na pivko, samozrejme.
Druhý deň nás čaká veľmi veterný, ale slnečný. Opäť sme museli na menšie vody, pretože vlny boli už naozaj veľké. Ale tak nejako nám to nevadí. Ukazujú sa prvé úlovky. Chlapci šťuky okolo 90 cm ani nefotia, je to vraj také normálne. Ale mi takú nejakú chceme!
Neskutočná radosť z úlovku.
Ja dostávam o niečo menšiu, ibaže mojou vlastnou chybou pri vylovovaní mi len zamáva. No, azda príde ďalšia, hoci je zrejmé, že sa im veľmi nechce. Prichádza pár nepremenených záberov a trochu už aj únava z celodenného hádzania. Vietor veľmi zosilnel a drift je naozaj rýchly, ale ani napriek tomu to chlapci nechcú brzdiť. Bolo vidieť, že vedia prečo. V tom najväčšom vetre prichádzajú zábery na hrane pred tŕstím. Inak bolo zaujímavé, že priamo v porastoch prišiel len jediný záber a ešte k tomu nepremenený.
Lenže táto chvíľka sa vryla do pamäti všetkých a hlavne Veroniky, keď asi trochu nečakane dostala záber priamo kúsok od lode – neskutočná ryba, ktorá si to okamžite namierila pod loď. Bola to neuveriteľná rýchlosť. Veľká šťuka, odhadom 120 cm, svojou hmotnosťou
a ťahom nedovolila Veronike už vrátiť prút nad vodu a prišla rana zlomeného prúta o okraj lode. Ešte chvíľku rybu držala pod loďou, ale tú silu už nevydržala karabínka na 36 kg. Toto ešte nikto z nás nezažil. Radšej sme nič nehovorili, lebo pohľad Veroniky bol viac ako veľavravný. Bolo jasné, že dnes už to nebude nikoho baviť aj napriek výmene vybavenia. Večer však úplne smutný nebol. Krčmička bola opäť príjemná a ku krbu sa nám nosilo dobré pivečko, nuž sme sa duševne naladili na posledný deň pri vode.
Ráno. Všetci nachystaní, voda celkom na parádu, žiadny silný vietor. Veronika nabudená, zrejme chcela odčiniť svoje včerajšie sklamanie. Na vode bolo príjemne, len na miestach, kde sme čakali šťuky, záber neprišiel. Zmenili sme teda miesto a drift nás len pomaly viedol k malej hrane uprostred jazera. Zrazu dostávam ľahké drcnutie. Ale nič viac. Prehadzujem s myšlienkou, že to bol asi ostriež, ale po pár návinoch prišla poriadna rana a konečne je pri člne šťuka, ktorá mi už robí radosť. Tesne pod meter. Konečne ma to zahrialo. Neubehne ani 10 minút a Veronika dostáva parádny záber. Ryba sa nechce len tak vzdať a Veronika je nervózna. Ale keď ju drží Marek v lodi, tak to z nej všetko spadne. Emócie vypustí neskutočným výkrikom. Meriame šťuku a má krásnych 103 cm. Všetci vieme, že si ju po včerajšom sklamaní zaslúžila viac než ostatní.
Michalova parádna
105 cm šťuka.
Odjazd
Nie je nič horšie, ako odísť v najlepšom... Ale, jednoducho, tak to bolo naplánované. Nabudúce hádam na dlhšie. A napokon, už vieme, že o týždeň by sme mali s návratom asi väčšie starosti. Cestou na letisko si opäť užívame miestnu kuchyňu a vymýšľame plány na „niekedy nabudúce“. Myslím, že spoločných výprav po svete zažijeme ešte hŕbu.
Ďakujem Vladovi a Marekovi za super servis a parťákom za skvelú spoločnosť. A všetkým, ktorí chcú vyskúšať rybolov v cudzích krajinách, Írsko vrelo odporúčam. Azda už čoskoro bude všetko v normále.
Petrov zdar!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
