Ostriež, ešte nedávno hojný takmer vo všetkých typoch našich vôd, akoby sa pomaly niekde strácal. Okrem studených pstruhových potokov sme ho našli takmer všade. A to len pred pár rokmi! Kde mizne tento zježený pichľavý krásavec?
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.02.2021.
Ešte v nedávnej minulosti bol ostriež považovaný za „plevelnú rybu“, ba dokonca za premnoženého škodcu! Dnes sa z niektorých vôd takmer úplne vytratil alebo sú jeho úlovky viac-menej náhodné. Cielený lov väčších jedincov je možný už azda len na niektorých vodných nádržiach, výnimočne aj na iných typoch vôd.
V zarastenom brehu sa sotva nájde medzera aspoň na špičku udice.
Prispôsobivý tvor
Ostriež patrí medzi naše najprispôsobivejšie druhy rýb. Vyhovujú mu predovšetkým nížinné, skôr stojaté vody. Jeho domovom sú priehrady, štrkoviská, riečne ramená, ale vie sa prispôsobiť aj podhorským podmienkam, nájdeme ho dokonca v Štrbskom plese! V potrave tiež nie je vyberavý. Skonzumuje takmer všetko živočíšneho charakteru – od drobného planktónu cez larvy až po rybky, ba ani kanibalizmus mu nie je cudzí. Žije väčšinou v húfoch, ale staré jedince sú často samotárske. Ikry kladie akoby zlepené do záclonky, a tak sú chránené pred predátormi. Má vysokú plodnosť
a v ideálnych podmienkach sa môže premnožiť. Potom zakrpatie a rozmnožuje sa už aj pri veľkosti okolo 10 cm! Ako je teda možné, že sa takýto prispôsobivý druh z niektorých vôd takmer stratil?
Tmavozelený ostriež
z riečneho ramena.
Príčiny úbytku ostrieža
Tých príčin je určite viac. Z mojich skúseností by som vybral dve, ktoré sú asi rozhodujúce. V prvom rade sme to my, rybári. No a na druhom mieste – premnožené predátory. Kedysi boli ostrieže skôr na okraji záujmu väčšiny rybárov. Rybári sa sústreďovali najmä na veľké dravce, hlavne na šťuky a zubáče. Dnes sa rybársky tlak na naše vody enormne zvyšuje. Na priehradách sú už mimoriadne vyhľadávané nielen zubáče, ale rovnako aj väčšie ostrieže. Vynikajúca kvalita mäsa ich na to predurčuje. Napríklad vo Fínsku sú filety z ostrieža dokonca drahšie ako zo zubáča či z lososa! A zdá sa, že aj naši rybári sa naučili ceniť si skutočnú kulinársku kvalitu...
Oceľové lanko často odradí skúsené ostrieže, ale niekedy sa zíde.
Vyhľadávaný pre predátory
A nie iba rybári. Ostriež je rovnako vyhľadávaný aj predátormi rýb. Postupne sa stráca dokonca aj z vôd málo navštevovaných rybármi alebo z vôd, kde rybári väčšinou svoje úlovky púšťajú späť na slobodu. Typickým príkladom je Malý Dunaj, kde je po starých znečisteniach stále „neistá kvalita mäsa“ rýb. Fenolový zápach sa z nich ešte celkom nevytratil. Paradoxne sú takto ryby aspoň do určitej miery chránené pred silnejúcim rybárskym tlakom. No napriek tomu ostriež aj odtiaľto pomaly mizne. Naproti tomu kormorány, čajky a volavky neustále pribúdajú. Najväčšou slabinou ostrieža pred predátormi je to, že nedorastá do väčších rozmerov. Preto dokážu, hlavne kormorány, vybrať z vody prakticky všetky vekové skupiny, vrátane matečných rýb! A nie sú to len kormorány. Ostriež sa, aj napriek svojej ostrej pichľavej plutve, nedokáže ubrániť ani volavkám alebo čajkám.
Ostriež je obľúbený aj medzi rybožravými predátormi, často mu nepomôže ani zježená pichľavá plutva.
Kam teda na ostrieže?
Keď som sa rozhodoval, kam vyraziť na lov ostriežov, ťažko som hľadal ideálne miesto. Veľké priehrady, ako napríklad Liptovská Mara, Oravská priehrada, Ružín a ďalšie sú známymi loviskami krásnych ostriežov. Ale ani tam nemusí byť úspech zaručený. Navyše, nie vždy sa človek môže dostať na rybačku na priehradu. Buď pre prílišnú vzdialenosť či nedostatok času. Preto som začal hľadať ostrieže skôr v „miestnych“ vodách... Ale to som ešte ani zďaleka netušil, aké to bude náročné hľadanie. Mojím druhým domovom sa stali najmä staré zarastené ramená. Hľadal som nepreniknuteľné „džungle“ čo najďalej od zjazdných ciest, kde „ľudská noha“ aspoň niekoľko týždňov nevstúpila. Často som sa stával viac peším turistom ako rybárom. Niekedy som doslova splynul s prírodou, keď mi spoločnosť robili drobné sýkorky, uvrieskané bažanty, prekvapené srny a všadeprítomné kliešte, komáre, pavúky a iný hmyz. Len s niekoľkogramovým UL-kom som blúdil v spleti dunajských ramien, objavoval nové nepoznané vody a – vyplatilo sa!
Stanovište veľkých ostriežov; dostať ich však nie je vôbec jednoduché.
Tmavé tiene
Odmenou mi boli nezabudnuteľné chvíle a krásne úlovky. Časom, po všakovakých útrapách, som ich našiel. V silno zarastených priezračných vodách sa tmavé tiene bez ostychu vrhali na ponúkané nástrahy. Až po ulovení sa mi pred očami rozžiarili ich žltozelené boky z gýčovitými oranžovočervenými plutvami. Tu, v zarastených ramenách, v korunách do vody spadnutých stromov a medzi kusmi plávajúceho dreva sa cítili v bezpečí. Len veľké šťuky a sumce ich mohli prekvapiť. Rovnako aj mňa. Pre sumce nebolo moje UL-ko žiadnou prekážkou a „vybavili“ ma vždy rýchlo. So šťukami sme si boli takmer rovnocenní súperi – ak som mal oceľové lanko. Práve šťuky v úlovkoch často prevažovali nad ostriežmi. Občas ma potešil zatúlaný zubáč volžský alebo veľká červenica. Mňa však zaujímali hlavne ostrieže. Hoci to väčšinou neboli kapitálne kusy, nakoniec sa mi predsa podarilo, popri menších ostriežích dorastencoch, uloviť aj jedinečné krásavce okolo 40 cm dĺžky a hmotnosti cez 1 kg!
Starý ostriež z mŕtveho ramena.
Čo na ne platí...
Ostrieže sú mimoriadne dravé a zaberú na väčšinu z ponúkaných nástrah primeranej veľkosti. To však vôbec neplatí pre tie najväčšie „prefíkané“ jedince. Je neuveriteľné, aké dokážu byť opatrné. Korisť prenasledujú do poslednej chvíle až k samotnému brehu. Na to človek musí byť vždy pripravený. Mojimi top nástrahami na ostrieže sú jednoznačne malé smáčiky. Ideálne nie s olovenou, ale s ťažšou a dozlata lesklou wolfrámovou hlavičkou. Vo voľných okách, medzi množstvom prekážok, sú viac-menej aj jediným riešením. Samozrejme, pokiaľ nechceme loviť staticky na červíky alebo na rybku. Párkrát sa mi podarilo sledovať väčšie ostrieže pri prenasledovaní nástrahy. Doplávali mi úplne
k brehu, doslova pod nohy. Vtedy je dôležité nezazmätkovať, nezľaknúť sa, ale ďalej strnulo, bez pohybu stáť. Len špičkou prúta jemne oživiť nástrahu. Pohybovať so smáčikom po hladine – to platí najmä pre šťuky a menšie ostrieže. Na väčšie jedince je účinnejšie len občasné jemné poskočenie nástrahy po dne, hoci aj stále na tom istom mieste. Ostriež nástrahu položenú na dne pozorne sleduje, až ju v okamihu nasaje. Doteraz nechápem, ako to dokáže na štrkovitom dne tak, že nasaje len smáčika, ale okolité kamienky nie. Potom máme dve sekundy na zásek. Viac sa veľký ostriež – tým myslím 35 a viac cm, nespletie.
Viac ako kilogram ťažký ostriež patrí už ku kapitálnym úlovkom.
Ostriež zo štrkovky
V miestnom štrkovisku som pri letnom potápaní objavil krásneho guľatého ostrieža. Neuveriteľne „vypasený“ pruhovaný predátor sa ukrýval pod zatopeným panelom priamo na pláži medzi množstvom kúpajúcich sa. Nevynikal sfarbením, ale bol odvážny a nechal ma priblížiť sa takmer na dosah. Potom zmizol v tmavomodrej hĺbke. Podvečer, keď hluk utíchol, som ho už pokúšal na malé smáčiky. Celkom nič. Asi zmenil stanovište, pomyslel som si. Na druhý deň s potápačskými okuliarmi som opäť obdivoval jeho tučné telo. Večer – bez záberu. Po týždni som si opäť naňho našiel čas. Tentoraz som za ostriežom vyrazil zavčas rána. Po hodine lovu a výmene takmer všetkých mojich nástrah som sa zmieril s tým, že ho pravdepodobne niekto ulovil. Nie, pri ďalšej „kontrole“ pod vodou bol ostriež presne na svojom mieste. Ďalší týždeň, opäť nič. Už sa z toho pomaly stávala otázka prestíže... Potom sa prudko ochladilo a kúpacia sezóna sa skončila. Vtedy sa zo mňa stal „ľadový muž“ a s drkotajúcimi zubami som ho opäť našiel na svojom mieste! Už som pochopil, prečo sa vraví, že rybu, ktorú vidíš, nechytíš. Priznám sa, vzdal som to... Až takmer
o mesiac, pri love boleňov na nenápadného hladinového voblera, prišiel dlho očakávaný záber. Bol to, myslím, že on – 36 cm dlhý „tučko“ spod panela. Aj keď, pravdupovediac, pod hladinou sa zdal ešte väčší. Buď voda trochu zväčšuje, alebo sa v budúcej sezóne opäť stretneme...
Lov ostriežov som kedysi považoval za menej atraktívny v porovnaní s lovom iných dravcov, ale postupne som tento názor zmenil. Ostriež je mimoriadne vďačný dravec, a to pre úplných začiatočníkov, ako aj pre rybárov s mnohoročnými skúsenosťami v prívlači. Veľké, staré jedince sú rovnocennými súpermi a dokážu „vyškoliť“, prakticky, každého rybára.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
