Slovenský rybársky zväz, ako ostatný užívateľ rybárskych revírov vodných nádrží a vodných tokov pod nimi, je v poradí priorít prevádzkovateľov pri manipulácii vody na piatom mieste.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2021
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Takéto „upozadené miesto“ je pre správcu rybej obsádky nepatričné a pre život v týchto vodách doslova škodlivé. Výsledkom takejto hierarchie je napríklad to, že na rieke Orava pod VVN Tvrdošín sa v období od mája do septembra prioritne prihliada na požiadavky pltníkov a takmer každý deň sa pre ich potreby vytvára vhodná manipulácia. Tá má však veľmi negatívny vplyv na obsádku lososovitých rýb. Ďalším dôsledkom takejto „jednostrannej“ manipulácie je každodenné zakalenie vody, čoho následkom je zasa skutočnosť, že rybári nemôžu od júna do septembra loviť ryby, keďže celá rieka Orava má lipňový charakter.
Priame škody spôsobené na rybej obsádke
Slovenský rybársky zväz a jeho organizačné zložky, ktoré sú užívateľmi väčšiny manipuláciou dotknutých revírov, môžu si uplatniť škody spôsobené manipuláciou vodných hladín nádrží a z nich vytekajúcich tokov. Podkladom pre vyčíslenie takejto škody je znalecký posudok, ktorý môže vypracovať len oprávnená osoba.
Ako príklad uvediem znalecký posudok „Stanovenie a vyčíslenie škody na hydrobiontoch vrátane ichtyofauny, ktorá vzniká kolísaním vodnej hladiny a pravidelným zákalom na rieke Orava od jej ústia až po VVN Tvrdošín“, ktorý si v roku 2018 dal vypracovať SRZ.
Z uvedeného znaleckého posudku1 citujem:
Koniec jarných mesiacov a začiatok letných mesiacov je obdobím prirodzeného neresu mnohých druhov rýb, liahnutie sa plôdika a rozplavovanie sa mlade rýb. Pre všetky tieto štádiá sú vyššie uvedené zmeny smrtonosné. Nakladené ikry sú postupne zanášané jemným sedimentom, čo im zamedzuje prístup kyslíka, dusia sa a hynú. Uhynuté napádajú plesne, ktoré sa postupne šíria aj na zdravé ikry. Naopak pri znížení hladín vody ikry zostanú na suchu, oschnú a uhynú. Vyliahnutý plôdik aj rozplávané malé rybky dýchajú žiabrami, ktoré majú na dýchacom povrchu iba jemnú jednu vrstvu buniek na veľkej ploche žiabrových lístkov a lamiel. Znečisťujúce látky v sedimente sa usadzujú na tomto jemnom ústrojenstve, znižujú respiračnú plochu, rybkám sa nedostáva do krvi rozpustený kyslík vo vode a dusia sa, alebo ak je sediment organického pôvodu usadzujú sa a množia na ňom baktérie, vytvárajú zápal žiabier, následné zrastanie lamiel a lístkov, znižovanie respiračného povrchu a zníženie možnosti prijímania kyslíka, prípadne hrozia nekrózy a odumieranie časti žiabier. To všetko má za následok zníženie životaschopnosti až úhyn. Naopak, mladé rybky sa často ukrývajú čo najviac pri brehu, na plytčinách, kde nedosiahnu väčšie dravé druhy rýb a je tu viac prehriata voda a viac potravy vo forme planktónu, ktorý je hlavnou zložkou ich potravy v raných štádiách vývoja a rastu. Potom sa stáva, že pri rýchlom poklese vody zostanú uväznené v mláčkach, kde sa zadusia alebo vysušia.
Ďalším ovplyvňujúcim faktorom je teplota vody. Ryby sú anizotermné živočíchy, to znamená, že ich teplota tela je závislá od teploty okolitého prostredia. Majú ju len o nejakú desatinku vyššiu, ako je okolité vodné prostredie. Teplota vody má veľký význam pre organizmy žijúce vo vodách. Nepriamo pôsobí na organizmy, pretože má vplyv na abiotické parametre, ako napr. nasýtenie kyslíkom. Pre lososovité ryby je najvhodnejšia teplota vody 8 – 16 °C, pre kaprovité ryby je rozpätie vyššie. V rozmedzí týchto teplôt sa pri dostatku potravy ryby udržiavajú v dobrej kondícii, dobre rastú. Ich obranné reakcie a tvorba protilátok sú na dobrej úrovni. Náhle zmeny teploty, hlavne jej zníženie, vyvolá nepriaznivú reakciu rybieho organizmu označovanú ako teplotný šok. Negatívne zmeny teplotného režimu sú spôsobené napríklad vypúšťaním spodnej vody z priehrad. Chladnejšia voda do +4 °C je ťažšia ako voda teplejšia, preto klesá do nižších vrstiev. Vyššie vekové kategórie rýb znášajú náhle zníženie teploty vody lepšie a u kaprovitých rýb až do 10 °C, lososovité ryby maximálne o 5 °C. Chúlostivé sú plôdik a mladé rybky, kde stačí náhla zmena aj menšia ako 2 °C.
Na teplote vody je závislé dozrievanie pohlavných produktov (ikry, mlieč), prirodzený neres, doba liahnutia ikier a na to všetko negatívne vplývajú náhle zmeny teploty, ku ktorým dochádza vypúšťaním spodnej vody na „vylepšovanie“ prietokov pre plte…
… Takto vzniká rybárom škoda na úlovkoch ročne od 153 875,– EUR v roku 2007 po 175 010,– EUR v roku 2017, teda so stúpajúcou tendenciou. Za tieto roky vznikla Slovenskému rybárskemu zväzu a základným organizáciám hospodáriacim na rieke Orava škoda na úlovkoch v celkovej výške: 1 822 790,– EUR?!
Manipulačné poriadky vodných stavieb (vodných nádrží, vyrovnávacích vodných nádrží a MVE)
Náležitosti Manipulačných poriadkov upravuje Vyhláška č. 457/2005 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o náležitostiach manipulačného poriadku vodnej stavby.
(1) Manipulačný poriadok vodnej stavby (ďalej len „manipulačný poriadok“) obsahuje zásady a postupy manipulácie s vodou na vodných stavbách pri všetkých prietokových situáciách tak, aby sa zaistila bezpečnosť a spoľahlivosť vodnej stavby, bezpečnosť územia ovplyvňovaného vodnou stavbou, účelné a hospodárne využitie vody, zabezpečila ochrana a zlepšovanie kvality vody a aby sa znížili škodlivé účinky povodní, sucha a ľadových javov.
(2) Vzor manipulačného poriadku je uvedený v prílohe.
(3) Pre vodnú stavbu sa vypracúva jeden manipulačný poriadok.
(4) Vlastník vodnej stavby vypracúva manipulačný poriadok po uvedení vodnej stavby do trvalej prevádzky.
(5) Vlastník vodnej stavby vypracuje manipulačný poriadok, aj ak
a) sa s vodou manipuluje už počas realizácie vodnej stavby,
b) sa vodná stavba uvádza do prevádzky po častiach,
c) je vodná stavba v skúšobnej prevádzke alebo v overovacej prevádzke,
d) sa vodná stavba uvedie do predčasného užívania,
e) nie je vodná stavba v trvalej prevádzke alebo jej prevádzka je dočasne obmedzená alebo zmenená,
f) sa vykonáva na vodnej stavbe rekonštrukcia alebo oprava, ktorá si vyžaduje dočasnú zmenu manipulácie s vodou, ktorá nie je riešená v schválenom manipulačnom poriadku.2
Revízia manipulačných poriadkov vodných stavieb sa vykonáva každých 5 rokov. Jednými z účastníkov konania pri schvaľovaní a revízii manipulačných poriadkov sú aj zástupcovia SRZ, ŠOP a OÚŽP.
Najmä v spolupráci s nimi môžeme vznášať požiadavky, pripomienky a námietky, ktorých presadzovanie až po schválenie nie je jednoduché. Na presadenie záujmov ochrany rýb a iných vodných živočíchov je potrebná dlhá príprava, vedomosti a dokumentácia negatívnych stavov.
V manipulačných poriadkoch je potrebné presadzovať najmä:
• aby sa v čase neresu a vysádzania rýb vykonávali len minimálne zmeny prietokov a minimálne kolísanie hladín vodných nádrží,
• aby minimálny odtok z vodnej stavby bol vhodný pre druhové zloženie rýb,
• aby sa nevykonávali časté a objemovo veľké zmeny prietoku, len v prípade mimoriadnych udalostí (povodne, topenie snehu, odstránenie ľadu a pod.),
• aby minimálna prevádzková hladina vodnej nádrže zabezpečovala vhodné podmienky pre život rýb,
• aby prevádzkovateľ čo najmenej vykonával preplachové manipulácie,
• aby prevádzkovateľ informoval užívateľa rybárskeho revíru vopred o mimoriadnych prietokoch,
• aby obsah rozpustného kyslíka pod vodnou stavbou nepoklesol pod stanovenú hodnotu.
Naše ryby a najmä tie pôvodné druhy si to zaslúžia.
1 MVDr. Juraj Příhoda, CSc., Znalecký posudok – Stanovenie a vyčíslenie škody na hydrobiontoch vrátané ichtyofauny, ktorá vzniká kolísaním vodnej hladiny a pravidelným zákalom na rieke Orava od jej ústia až po VVN Tvrdošín.
2 Vyhláška č. 457/2005 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o náležitostiach manipulačného poriadku vodnej stavby
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
