Toto je príbeh o tom, ako špičkový rybársky revír na rieke Hron zničil zlomený konár.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2021
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Bola nedeľa a s rybárskym kolegom Matúšom sme sa rozhodli stráviť ju na rybách na Hrone. Na rafte sme splavovali úsek Hrona od Žiaru nad Hronom po Revištské Podzámčie. Skúšali sme loviť sumce a popritom sa učili pracovať s vábničkou. Po prvej ulovenej rybe, ktorou bol malý 70 cm sumček, sme sa rozprávali o tom, po akom úžasnom rybárskom revíri sa plavíme. Na tomto úseku Hrona bolo možné uloviť ryby, aké by rybár v jednom revíri nečakal. V lete ste pokojne mohli loviť sumce a v zime hlavátky… Po nedeli však prišiel pondelok a táto možnosť je už len čisto teoretická!
Fatálny únik digestátu
Určite mnohí z vás zachytili informáciu, že 26. júla 2021 došlo k úniku približne 430 000 litrov digestátu z bioplynovej stanice pri obci Budča najskôr do Bienskeho potoka a následne do Hrona pod Zvolenom. Digestát je vlastne silné organické hnojivo, produkt po spracovaní biomasy na výrobu elektrickej energie. Po úniku do vody z nej rýchlo odčerpá kyslík. Toto sa stalo práve na Hrone. Zo skladovacej nádrže unikol digestát po prerazení potrubia, na ktoré počas nočnej búrky spadol zlomený konár. Toľko aspoň hovorí oficiálna verzia. Je však zarážajúce, že skladovanie látky takto nebezpečnej pre životné prostredie bolo povolené v bezprostrednej blízkosti rieky a nebolo viacnásobne poistené proti úniku.
Výsledok bol tragický
V Hrone na úseku dlhom najmenej 37 km dochádzalo k hromadnému úhynu rýb, ktoré sa vo vode bez kyslíka udusili. Úhyn postihol všetky druhy rýb a všetky vekové kategórie.
V prvý deň počas zberu kadáverov sme napočítali 26 druhov rýb od malých lopatiek dúhových po metrové šťuky a hlavátky. Množstvo uhynutého plôdika sa nedalo vyloviť ani spočítať. Za tri dni sa vyzbieralo 5,5 tony rýb. Najviac boli samozrejme postihnuté podustvy a mreny, ktoré v rieke prirodzene tvorili najväčší podiel ichtyomasy. Iba medzi vyzbieranými kadávermi sme napočítali viac ako 6000 generačných podustiev. Koľko ich uhynulo v skutočnosti a bolo rozptýlených po brehoch Hrona od Budče po Žarnovicu si radšej ani nechcem predstaviť. Ide totiž o desaťtisíce rýb! Najsmutnejší bol pohľad na uhynuté hlavátky, ktoré boli naplavené popri brehu s kŕčovito otvorenými zubatými čeľusťami. Práve tento druh ryby bol v našej organizácii v Žiari nad Hronom symbolom dobrej starostlivosti o rieku.
Investované roky úsilia
Žiarsky úsek Hrona bol bežnou kaprovou vodou, podľa klasifikácie vodných tokov ho radíme do zóny podhorskej rieky, z hľadiska ichtyologického spadá do mrenového pásma s výskytom lososovitých druhov rýb. Rybári tu lovili predovšetkým jalce, mreny a podustvy. V roku 2014 sa začalo intenzívnejšie zarybňovanie rieky aj hospodársky významnými druhmi rýb, predovšetkým šťukou, pstruhom potočným aj dúhovým, mieňom a spomenutou hlavátkou. Prvé hlavátky, teda hlavátočky, sa začali loviť v roku 2016, odvtedy sa ich úlovky každoročne zvyšovali. Keď bolo to správne hlavátkové počasie, dobrý rybár dokázal na udicu oklamať aj päť rýb. Poslednú sezónu už niektoré ryby atakovali metrovú dĺžku. V apríli sme už druhý rok po sebe pozorovali generačné hlavátky v neresovom ťahu, ktoré sa márne snažili dostať proti prúdu z turbíny malej vodnej elektrárne.
Podobné to bolo s ostatnými rybami. Úlovky mieňa do 60 cm, veľké, cez 90 cm dlhé šťuky, pravé riečne robustné ryby, neskutočné množstvá „bielych“ rýb na zimoviskách, plné potoky neresiacich sa podustiev na jar. Pri vode sa začali objavovať rybári z rôznych kútov Slovenska, na hlavátku začali jazdiť zahraniční hostia. Všetko je to, žiaľbohu, minulosť.
Poučenie z tragédie
Hoci je tento úhyn obrovskou tragédiou, dá sa z neho vziať poučenie. To, ako sa rieka dokáže rybárom odmeniť za starostlivosť. Od roku 2018 funguje na Hrone časť revíru v režime Chyť a pusť, boli vyhlásené zimoviská a neresiská, intenzívne sa lovili kormorány, teda keď ešte bola v platnosti výnimka na ich lov. Zaviedli sa horné miery pre mrenu, jalca hlavatého, pre kedysi podradné ryby. Bez nich by však v rieke neboli ani šťuky, ani hlavátky.
Čo na to štátni úradníci?
Ukázali sa však aj iné veci. Absolútny nezáujem štátu o túto obrovskú ekologickú katastrofu. K Hronu neprišiel nikto z Ministerstva životného prostredia, zo Štátnej ochrany prírody. Nik odtiaľ neprišiel poradiť, pomôcť už vôbec nie. Dokonca sme mali problém s občanmi obcí pri Hrone, ktorí volali nám, rybárom, že si máme ísť po piatich dňoch od úhynu vyzbierať mŕtve ryby, lebo majú pri svojich príbytkoch smrad. Nikto zo štátnych inštitúcií sa v tom neangažoval, vraj to majú robiť rybári. Teda organizácia, ktorej bola spôsobená nevyčísliteľná škoda a na dôvažok ešte mali jej členovia vo svojom voľnom čase, za svoje financie, odstraňovať následky havárie! Poviem vám, rozum mi to neberie. Pritom bol pôvodca havárie známy už od začiatku, nikto mu však nenariadil robiť akékoľvek opatrenia. Ako bonus nám popred rybársky dom v Žiari hneď na druhý deň letelo 70 kormoránov, ktoré štát chráni viac ako Národnú banku. Vyzerá to tak, že spokojne zožerú ryby, ktoré iba náhodou túto katastrofu prežili. Pritom Rada SRZ v Žiline žiadala o udelenie výnimky na odlov kormorána v januári 2020! Do dnešného dňa nám nikto povolenie neudelil. Toto je, bohužiaľ, aktuálny postoj ministerstva k rybám a rybárstvu. Ryby sú len potrava pre vydry, volavky a hlavne kormorány. Dokonca sa štát nezaujíma ani o kvalitu vody, ktorá je základom života. Stovky ton plastového odpadu v našich vodných tokoch nikto s kompetentných nerieši, pričom jeho objem každoročne narastá.
No a na samý záver – je tu podpora „zelených“ zdrojov energie, medzi ktoré patria aj bioplynové stanice a malé vodné elektrárne. Bioplynky už spôsobili nejeden únik digestátu, malé vodné elektrárne pravidelne melú ryby, a to všetko pod rúškom výroby ekoenergie. Ukazuje sa, že to rozhodne nie je eko!
Kríza kryštalizuje charaktery
Ďalšou vecou bol prístup rybárov pri odstraňovaní mŕtvych rýb z Hrona. Je nás takmer 650 dospelých členov, pri vode bolo asi 50 ľudí. Tu bolo naozaj vidieť, kto berie rybárstvo vážne a kto loví ryby iba zo zištných dôvodov. Naopak, pomôcť prišli rybári z iných organizácií a dokonca aj nerybári, ktorým záleží na osude rieky. Nedá mi nespomenúť mladého „športového rybára“ našej organizácie, ktorý na sociálnych sieťach prezentoval názor, že organizácia môže rovno skončiť. Pretože v rybníkoch nič nie je a Hron zostal bez rýb, takže načo byť vlastne členom v takejto organizácii. U nás určite členom nezostane, v to dokonca dúfam, budem naozaj rád, ak naše rady opustia takto hodnotovo vyspelí rybári. Nejako si bez takýchto kapacít poradíme…
Rieka tečie ďalej…
Napriek obrovskému úhynu nezostal Hron prázdny, občas vidieť tohoročný plôdik, aj pár generačných podustiev a občas mrenu. Tajne dúfam, že pri nejakom prítoku mohla prežiť aj hlavátka. Stále je to však zlomok toho, čo sa nachádzalo uhynuté po brehoch Hrona. Najväčšie škody spôsobil úhyn pôvodných druhov rýb. Mreny, podustvy, nosále a jalce dokážeme nahradiť, ale kto nahradí miestne hrúzy, plosky, slíže, jalce maloúste? Kde ich rybári nakúpia, ak sa teda niekedy dostanú k náhrade škody? Toto sú tie najväčšie a nevyčísliteľné škody.
Náprava škôd a chýb
Príroda je však mocná, rieky majú obrovskú regeneračnú schopnosť a my spravíme všetko pre to, aby sme Hron dostali do stavu pred haváriou. Prvým opatrením bolo schválenie celého úseku rieky spadajúcej pod Žiar nad Hronom do režimu Chyť a pusť. Sme to my, rybári, ktorí napriek obrovským škodám obmedzíme v prvom rade sami seba. A som naozaj zvedavý, ako sa k tomuto celému postaví štát, od ktorého máme rieku Hron vlastne v takom prenájme. Či pomôže nejakou formou zrevitalizovať rieku, či bude viac dbať na kontroly potenciálnych znečisťovateľov pri vodných tokoch a či sa tento prípad vôbec vyšetrí alebo celú vinu zvalia na ten nešťastný konár.
Mŕtve mreny, podustvy i jalce kapitálnych rozmerov.
Uhynuté ryby sa zbierali aj do vriec. V tej horúčave to bola poriadna makačka.
Uhynutá mrena cez 70 cm.
Podberáky sa plnili uhynutými rybami.
Kam sa človek pozrel, tam bolo vidieť tragické následky ekologickej katastrofy.
Rybári obetavo vylovovali zdochnuté ryby
v smradľavej vode.
Obete pribúdali.
Medzi obeťami boli aj kapitálne hlavátky.
Uhynula aj mlaď.
Elektráreň v Hronskej Dúbrave vyšla rybárom v ústrety a povolila im vstup do areálu, aby vyzbierali uhynuté ryby.
Smutný pohľad na to, ako skončila niekoľkoročná práca ľudí, ktorí sa starali o revír v Žiari nad Hronom.
V horúčavách hnilobný proces postupoval veľmi rýchlo a ryby vyplavovalo na hladinu.
Odlov premnožených kormoránov by mal byť každodennou povinnosťou.
„Biologické“ hnojivo si nevyberalo
a kántrilo všetko, čo mu prišlo do cesty.
Druhý deň po katastrofe boli ryby už v značnom rozklade.
1 150 000 eur – taká je spoločenská hodnota rýb, ktoré skončili v kafilérke.
Súčasnosť: smutný pohľad na uhynutú 92 cm kráľovnú.
Minulosť: miestne hlavátky boli vďaka množstvu potravy vo vynikajúcej kondícii.
Hron sme zarybňovali aj „bielou rybou“. Tvorí základ biomasy a slúži ako potrava pre dravé druhy rýb.
V Žiari ostali len holé skaly, bez života.
Problém so znečisťovaním povrchových vôd štát vôbec nerieši.
Triedenie a váženie rýb podľa druhov pri ichtyologickom prieskume, dva týždne po havárii.
Usilovná práca ichtyológov a dobrovoľníkov pri kontrolnom výlove na Hrone.
Príprava ichtyológov a dobrovoľníkov pred prieskumným výlovom.
Poznámka redakcie
MO SRZ Žiar nad Hronom zorganizovala výzvu a zbierku VRÁŤME ŽIVOT RIEKE HRON. Samozrejme, že MO SRZ urobila a robí všetky kroky, aby škodu uhradil jej pôvodca. Sme však na Slovensku, takže kým sa dopracujú k spravodlivosti, pretečie dolu Hronom veľa vody. S obnovou takého dlhého úseku rieky treba začať čím skôr, takže každá pomoc je vítaná.
Preto sa aj my pridávame a podporujeme túto výzvu nielen mediálne, ale aj konkrétnymi krokmi, ktoré prispejú k zarybneniu postihnutého úseku Hrona.
Ministerstvo životného prostredia by malo okamžite pozastaviť pochybné projekty typu výstavby umelého vtáčieho ostrova za 2 milióny eur, pre premnožené vtáky rozširujúce choroby, alebo zbieranie medvedích výkalov za niekoľko miliónov! Tieto prostriedky treba zmysluplne použiť na prinavrátenie biodiverzity a života do rieky Hron!
Obraciame sa preto na všetkých rybárov, sympatizantov, priateľov prírody, ochranárov, ale aj firmy a podnikateľov, ktorým záleží na návrate života do rieky Hron s prosbou, aby túto zbierku podporili. Zverejňujeme číslo účtu organizácie MO SRZ Žiar nad Hronom, na ktorý je možné poukázať ľubovoľnú finančnú čiastku a pomôcť tak dobrej veci. Pomôže každé euro, ktoré bude využité výlučne na zarybnenie rieky Hron!
Číslo účtu: SK22 0200 0000 0013 8705 0954
Do popisu uveďte: HRON
Spoločne dokážeme v priebehu niekoľkých sezón to, čo by inak v podmienkach malej organizácie trvalo roky.
Ďakujeme za každú pomoc!
DOSLOV
Krátko pred uzávierkou časopisu prebehol v Žiari nad Hronom ichtyologický prieskum úseku Hrona zasiahnutého ekologickou katastrofou. Prieskum prebehol na viacerých lokalitách a výsledky sú viac než katastrofálne! Okrem toho, že na konkrétnych úsekoch sa odlovilo len pár kusov rýb, došlo aj k ďalšiemu závažnému zisteniu. Uhynuli aj všetky bentické bezstavovce (larvy vodného hmyzu, obrúčkavce, mäkkýše, ploskulice, pijavice, kôrovce a iné), čiže základná potrava všetkých druhov rýb! Takže v krátkosti a na rovinu – V ŽIARI ZOSTALI LEN HOLÉ SKALY! A to prekonalo aj tie najpesimistickejšie predpovede. Znamená to, že tento úsek sa bude revitalizovať oveľa dlhšie, ako sa predpokladalo. Podľa mňa ide o najväčšiu ekologickú katastrofu na Slovensku!
Patrik KUVIK, redaktor Slovenského RYBÁRA
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
