Naši rybári dnes cestujú za kapitálnymi úlovkami do sveta. Ktovie, či sa ešte poriadne rybačky niekedy vrátia aj k nám na Oravu a na iné slovenské rieky? Či opäť budú naše toky plné čistej vody a zdravých populácií rýb, ktoré sa v našich vodách budú vytierať a dorastať do kapitálnych rozmerov? Mnohé závisí od nás!
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 72
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.02.2022.
Tušenie katastrofy
Nie som odborník na hydrológiu ani ichtyológ, ani lesník, som len obyčajný rybár srdcom aj dušou a vnímam a pozorujem, čo sa kolo nás dennodenne deje už vyše päť desaťročí. Preto neberte tento môj postoj ako smerodajný, neberte ho ako návod na zlepšenie situácie. Berte to ako dlhodobý pohľad pozorovateľa, ktorý svoje prvé kroky v detstve urobil na brehu rieky Orava a odvtedy som ostal s touto riekou spätý navždy. Chcem aj takouto formou podať svedectvo o čoraz horšej situácii na tejto rieke a možno aj takto vyburcovať odborníkov a kompetentných úradníkov – politikov, aby sa začali touto závažnou situáciou zaoberať. Som presvedčený, že tento problém je spoločný pre mnohé slovenské rieky a potoky a treba začať konať ihneď, ak už nie je neskoro…
Oravský lipeň – prežije tento druh v Orave?
Z roka na rok menej vody v riekach
To, že v riekach ubúda drasticky rýb, vieme všetci. Príčin tohto nelichotivého stavu je viac – premnožené nepôvodné predátory, znečistenie vôd, nadmerné množstvo prisvojených úlovkov samotnými rybármi, kolísanie vodných hladín riek pod priehradami… Ale čo ma zarazilo, bola moja posledná návšteva mojej obľúbenej riečky Biela Orava. Stav vody a prietok v jej hornej časti ma šokoval. Rieka, ktorá sa v minulosti dala prebrodiť v rybárskych čižmách len miestami, teraz ledva tiekla a na muškárenie by som si úplne vystačil v gumákoch pod kolená. Vody je tu v letných mesiacoch málo už dlhodobo, ale takýto stav ma prekvapil a domáci rybár mi potvrdil, že to býva aj horšie. Dno pokryté súvislým kobercom rias, v ktorých sa usadzuje bahno spôsobujúce pri každom kroku zákal. Z prúdov, kde som v minulosti chytal na mušky bodkované potočáky, ostali ledva tečúce jarky. Krásne tiahle pláne, ktoré boli domovom prefíkaných lipňov, sa premenili na stojaté plytké mláky plné rias. Ulovili sme pár vychudnutých lipňov, ktoré som sa neodvážil ani fotiť, aby som im neublížil, k tomu sa zavesil aj nejaký napustený dúhak a všadeprítomné ostrieže. Ako taký balzam pre oči a dušu bolo stádo asi 50-60 podustiev, ktoré tiahlo tokom, blýskajúc sa svojimi striebornými bokmi pri hľadaní potravy na dne rieky.
Biela Orava v plnej sile a kráse.
Dlhodobé suchá a potom povodne
Zažívame veľmi nepriaznivé klimatické obdobie, spôsobené globálnym otepľovaním. Nikto nevie, ako to dopadne, ale v jednom sa zhodneme všetci, ktorým na budúcnosti záleží, že treba začať niečo robiť. Dlhodobé suchá striedajú katastrofálne povodne – toto ovplyvniť nevieme. Staré civilizácie ľudstva však vznikali práve v záplavových oblastiach veľkých riek. Títo ľudia dokázali záplavu a v podstate aj následné sucho využiť vo svoj prospech. Samozrejme, dnes je situácia úplne iná a ľudia žijú úplne iným spôsobom ako v minulosti. Ale nastal najvyšší čas začať s vodnými zdrojmi hospodáriť účelne, napríklad pokúsiť sa vodu po dažďoch zadržať čo najdlhšie v lese. Spôsobov, ako sa to dá zrealizovať, je viacero a každý má svojich zástancov či odporcov, preto ich tu rozoberať nejdem, to nechám na odborníkov. Treba si uvedomiť, že nerobiť nič a iba lamentovať a nariekať nad stavom, aký tu je, nám nepomôže. Dnes už silnejšia búrka zapríčiní, že prietok rieky sa priblíži k prvému stupňu povodňovej aktivity, a to je veľmi zlé. Navyše tomuto stavu napomáhame aj my ľudia tým, že les vyrúbeme a následne pri zvážaní dreva narobíme v zdevastovanej hore desiatky ciest, ktoré dažďovú vodu ako odvodňovacie kanály ženú z hory dolu do riek namiesto toho, aby vsiakla do lesného humusu. Spôsobí sa tým enormné zdvihnutie prietoku vodných tokov, ale len na krátke časové obdobie. Normálny zdravý les práve tisíce rokov vodu zadržiaval a tá z neho postupne dlhodobo odtekala. Dnes sa na holorube plnom ciest po ťažbe dreva voda neudrží a proces stekania, ktorý by mal normálne trvať týždne, trvá tak iba niekoľko dní a možno len hodín. Výsledkom je povodeň a po povodni nastúpi zasa nedostatok vody. Preto by mali lesníci, vodohospodári, rybári, poľovníci, ochranári a, samozrejme, zástupcovia štátu dať hlavy dokopy, prestať viesť žabomyšie vojny a hľadať spoločne riešenia. Les, to nie sú len vlci a medvede, a voda nie sú len vydry a vodné vtáctvo.
Lipeň z Bielej Oravy.
Rieka Orava
Poďme ešte priamo k situácii na Orave. SHMÚ uvádza, že Biela Orava máva v mesiacoch júl – august – september prietok v Lokci okolo 0,6 až 1,5 metra kubického, čo je žalostne málo, ale po priemerných búrkach je krátkodobo 20 až 30 metrov kubických a aj omnoho viac, čo vytvára absolútny nepomer. Tento rok je tu priemerný prietok na toto ročné obdobie o viac ako 60 % nižší, ako je priemer v tomto období za celé dlhodobé referenčné obdobie od roku 1961 – 2000.
Orava ako samostatná rieka vyteká z Oravskej priehrady, do ktorej vteká každý rok hlavne v lete čoraz menej vody z prítokov, ako je aj Biela Orava, ktorá by mala byť hlavnou zdrojnicou pre vody Oravskej priehrady. Vodohospodári, aby mali v letných mesiacoch čo púšťať do rieky Orava, už roky zachytávajú vodu z jarných prívalov a potom ju celé leto rovnomerne vypúšťajú (túto úlohu regulovania stáleho prietoku v rieke Orava by mala ďalej plniť vyrovnávacia nádrž v Tvrdošíne, no ako to funguje‑nefunguje som písal v májovom čísle Slovenského RYBÁRA). Voda, ktorá v priehradnom jazere prakticky stojí celé leto, lebo sa z prítokov, ktoré v lete ledva tečú, skoro vôbec neobmieňa, sa v dôsledku toho viac prehrieva a stráca určite aj na čistote a množstve absorbovaného kyslíka. Potom prídu prívalové dažde, keď do priehrady za pár hodín natečie obrovské množstvo kalnej znečistenej vody. Tú vodohospodári ani nedokážu v priehrade zadržať a musia z vody niečo vypustiť do vyrovnávacej nádrže, kde sa kal usadzuje a následne pri nerovnomernom vypúšťaní spôsobuje zákal v rieke Orava prakticky celé letné obdobie. Pripomínam, že aj v prírode po dažďoch sa rieka zakalí, ale za pár dní sa vyčistí a do nasledujúcej búrky tečie čistá so stálym prietokom.
Spodný tok Oravy.
Uvedené skutočnosti musia zákonite vplývať aj na kvalitu a stav vody v samotnej rieke Orava, ktorá z priehrady vyteká a treba sa zamyslieť, či aj toto nie sú dôvody, prečo sa v rieke prestáva v ostatných rokoch dariť pstruhom potočným a lipňom. Nebolo by vari rozumnejšie spodný tok rieky Orava úplne zmeniť z lipňového na kaprový? Zamýšľal sa niekto nad tým, či má zmysel tu „sypať“ desaťtisíce pstruhov a lipňov, ktoré v tomto úseku ledva prežívajú? Na strednom a spodnom toku rieky Orava sú pstruhy potočné a lipne už na pokraji vyhynutia a nepomáha ani umelé nasádzanie týchto druhov rýb rybármi či zvýšené lovné miery. Kvalita vody proste týmto druhom už nevyhovuje.
Dovolím si tvrdiť, že keby nebolo Oravskej priehrady, tak prietok v Orave by bol v letných mesiacoch už dnes úplne nízky, pod normálom. A niet pochýb, že prítoky už rieku nedokážu dostatočne naplniť. Ale pozor, ani tento stav nebude môcť fungovať do nekonečna. Ak nebude vody v priehradnom jazere, nebude ani v rieke Orava! To je začarovaný kruh, z ktorého sa dostať nebude vôbec jednoduché, ak nie nemožné.
Ale čo s tým…?
Biela Orava v lete. Namiesto prúdivej pláne trčiace skaly.
Vrátia sa pstruhy a lipne na Oravu?
Viem, že som neobjavil nič nové a takýchto článkov na túto tému sa popísali už desiatky, ale nedalo mi to a chcel som poukázať na konkrétny príklad, ktorého som priamym svedkom. Chcel som len upriamiť pozornosť na to, ako prichádzame o krásny kút našej prírody nielen v dôsledku klimatických zmien, ale aj vlastným pričinením. Ja mám obavy, že dni roky Bielej Oravy sú zrátané a za 15 či 30 rokov táto krásna riečka hornej Oravy bude v lete tiecť iba vo svojej spodnej časti, a to dramaticky ovplyvní aj množstvo a kvalitu vody v rieke Orava…
Kapitálny pstruh potočný z Oravy.
Spamätajme sa!
Bol som v poslednom období na rybačkách za kapitálnymi rybami v Nórsku, Poľsku či Slovinsku. Pamätám si však časy, že rovno pod oknami nášho domu, kde som vyrastal, tiekla čistá krásna rieka plná rýb a rybári z celej Európy chodili loviť svoje životné ryby sem k nám na Oravu. Smutné je, že dnes musíme za kapitálnymi úlovkami cestovať do sveta my Oravci. Či sa táto situácia zmení a slovenské rieky budú opäť plné čistej vody a zdravých rýb, tak to záleží už len na nás a na našom prístupe k prírode. Reči typu „mňa sa to netýka, ja už tu vtedy nebudem“ sú nezodpovedné.
A čo naši potomkovia, to im tu chceme nechať namiesto hučiacich bystrín vyschnuté skaly…? Spamätajme sa, hádam ešte nie je neskoro.
Biela Orava – vody ubúda.
Zdroj: Slovenský hydrometeorologický ústav/monitoring sucha – hydrologické sucho – roky 2020 a 2021
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
