Pamätám sa, keď som ako malý chlapec chodieval k vode a túžil loviť čo najďalej od brehu. V tom čase som mohol chytať len na bič. V kútiku duše som závidel starším kolegom, ktorí už mali povolené loviť na prút s navijakom. Ľútostivo som sledoval, ako nahadzujú krmítka alebo plaváčik ďalej od brehu ako ja…
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Samozrejme, potom roky išli ďalej a ja som sa v rybačke, neskôr už len v kaprárine, zdokonaľoval. Ďaleké nahadzovanie alebo dokonca vyvážky do veľkých diaľok už boli samozrejmosťou. Vtedy mi zasa nenapadlo, že by sa dalo chytať aj takpovediac „pod nosom“.
Lov pod brehom má čaro
Ja som sa k takémuto kroku odhodlal najprv na riekach. Postupom času som si povedal, že keď to funguje na rieke, tak prečo by nemohlo aj na stojatých vodách. Skúšal som to stále častejšie a častejšie a úspechy prichádzali. Fascinovali ma prudké zábery od bojovných rýb…
Pri takomto love viem dokonale odsledovať situáciu okolo mojej montáže. Základom je pre mňa sedieť úplne ticho pri prútoch a sledovať vodu pod nohami. V mnohých prípadoch dokonca zazriem ryby, ako sa kŕmia na mojom mieste. Kapry je veľmi jednoduché odhaliť, keď dorazia na miesto. Hlavným znakom sú bublinky, ktoré prezradia, že sa na mieste kŕmia a veľakrát je vidieť, ako rozvíria bahno. V takýchto prípadoch často strácajú plachosť a väčšinou potom príde aj záber. Je to neuveriteľný adrenalín – prizerať sa, ako kapry konzumujú kŕmenie, a pritom čakať, kedy konečne nasajú nástrahu, ktorá sa nachádza pod mojím háčikom.
Pri love pod brehom používam dlhšie montáže.
Najprv na riekach
Pod brehom som začal loviť na riekach. Pri tokoch som sa snažil hľadať miesta, kde sa koryto rieky tiahne popri brehu. Na takýchto miestach som to mal oveľa ľahšie ohľadne kŕmenia. Snažím sa vždy postupne každú hodinku, max dve prikŕmiť zopár lopatiek boilies. Jednak preto, že boilies unáša prúd, jednak ho atakuje biela ryba, čomu sa snažím vyhnúť, ale nie je to jednoduché. Mohutné jalce a mreny rady navštevujú miesta a zbierajú chutné guľôčky.
Prvé zábery od kaprov ma nadchli a vôbec som neočakával, že budú až také razantné. Na prúty treba dávať veľký pozor, lebo pri takomto spôsobe lovu môže o ne rybár veľmi ľahko prísť. Ja som si zo začiatku prúty začal viazať k vidličkám alebo o kolík, ktorý som zapichol do zeme. Veľmi často mi tieto pomôcky zachránili výbavu. Dnes však už existuje veľa typov rohatiniek, ktoré sú určené na takýto lov.
Sledovanie lovného miesta je veľmi dôležité.
Potom na kanáloch
Druhým typom vôd v poradí boli melioračné kanály. Tieto vody síce nie sú vôbec extra široké, kde by sa dalo iks metrov ďaleko nahadzovať, avšak aj tu veľmi záleží na tom, kam rybár položí svoju montáž. Moje prvé rybárske kroky začínali práve na takejto vode. Pomocou biča som tu lovil svoje prvé červenice a sem‑tam karasa. Samozrejme, vždy plaváčik na stred vody, za hrsť kukuričky na plavák a čakať. Toto mi úspech nikdy neprinieslo a snažil som sa niečo vymyslieť.
Dlhé roky som kanál vôbec nenavštevoval, až mi raz napadlo, že by sa oplatilo vyskúšať loviť aj tu takým spôsobom ako na riekach. Dal som sa na to a začal to skúšať. Cieľová ryba, ktorú som chcel loviť, bola amur, keďže som vedel, že sa nachádzajú na onej konkrétnej vode v pekných veľkostiach. Spočiatku to bolo bez úspechu. Pridal som zopár vychytávok k tomuto lovu a výsledky sa dostavili.
Kanál, na ktorom som takto začal loviť, bol široký cca 10 metrov. Ja som svoje montáže umiestňoval 50 cm od brehu na koniec rastlinstva, ktoré je pre amury prirodzenou potravou. Často som zahliadol, ako telá veľkých amurov stoja pod rastlinstvom a doslovne ho strhávajú pod vodnú hladinu. Montáže som potiahol zhruba 10 metrov do strany od prútov a položil na koniec rastlinstva a úplne pod breh som položil back lead, pomocou ktorého som úplne potopil silon. Prúty vždy ukladám tak, aby mi ani len špička nevytŕčala nad vodnú hladinu. Časom som prišiel na to, že pri love na takej plytkej a uzučkej vode treba dbať na každý detail.
Bivak alebo stoličku si vždy rozkladám ďalej od prútov, nech si ma ryby nevšimnú. Stačí najmenší pohyb a ryba ma v takej plytkej vode zaznamená a vyplaší sa. Celé čakanie býva potom nanič, lebo je isté, že sa môže čakať ďalších veľa hodín pokiaľ sa ryby vrátia na miesto. Tento typ lovu na vode nie je možno najkrajší, predsa len sedieť niekde na poli a v mnohých prípadoch ani nevidieť na vodu nie je pre každého… Ja som si to však obľúbil, lebo tie divoké ryby, ktoré vo väčšine prípadov ešte nevideli ani háčik, stoja fakt za to!
Šupináč presahujúci 18 kg, ulovený 2 metre od brehu.
Kŕmenie
Nech už je to na riekach, kanáloch alebo stojatých vodách, pri tomto love kŕmenie nie je vôbec zložité. Montáž sa pokladá priamo pod nohy, takže, samozrejme, aj krmivo putuje presne na to isté miesto. Na riekach sa snažím vždy kŕmiť dlhší pás, aj nad montáž, pretože prúd postupne krmivo unáša. Na spomenutom kanáli je to však inak. Boilies tam vôbec nepoužívam na kŕmenie. Na miesta, kde chcem položiť svoje montáže, najprv nakŕmim cca 10 kg partiklu na plochu maximálne 2 × 2 metre a presne na túto kopu položím jednu jedinú popku, väčšinou v priemere 14 mm. Toto kŕmenie a nástrahu prispôsobujem na lov amurov, sem‑tam sa však pritrafí aj kapor. Na stojatých vodách k partiklu pridávam aj boilies a pelety. Snažím sa kŕmiť na menšiu plochu a priamo do kŕmenia pokladať svoje nástrahy.
Väčšinou lovím na plávajúce nástrahy.
Čo a ako viažem
Montáže pri love pod brehom používam výlučne len odpadávajúce. Skúšal som aj inline, ale pri razantných záberoch a tvrdých zdolávačkách sa mi stávalo, že sa ryby vypínali. Aby som zabránil stratám rýb, začal som teda používať len odpadávajúce montáže, a tak som straty dostal na minimum. Pri skladbe montáží vždy používam šokovku v priemere aspoň 0,50 mm. Na šokovku dávam obyčajnú závesku, v ktorej rýchlovýmenný obratlík zaistím na pevno. Vďaka tomuto sa čapička pri záberoch zvliekne zo závesky a olovo odpadne. Následne rybu môžem bezpečne zdolávať a nemusím sa obávať, že ťažké olovo jej bude háčik trhať von z tlamky. Koncové nadväzce volím podľa toho, na akej vode chytám a na akú nástrahu. Na 99 % viažem svoje nadväzce vždy z fluorocarbonu. Mám úplnú istotu, že tento materiál sa len tak ľahko nezamotá ani pri nahadzovaní, ani pri atakoch malých rýb.
Na riekach viažem nadväzce dlhšie, cca 40 cm a pod háčik od firmy Garda Ultra Sharp vo veľkosti 4 alebo 6 umiestňujem 2 × 20 alebo 24 mm nástrahy.
Na kanáloch pri cielenom love amurov používam svoj obľúbený Ronnie Rig. Viažem ho však trošku dlhší – cca 30 cm. Nepotrebujem tu nahadzovať ďaleko, ako pri používaní helikoptérovej montáže. Na vodách tohto typu stále lovím len pomocou plávajúcich nástrah. Zvyčajne mením len veľkosť, poprípade príchuť a farbu nástrahy.
Na stojatých vodách používam oba tieto varianty, vždy to záleží od situácie. Na začiatku výpravy dám na jeden prút už spomínaný Ronnie Rig a na druhý prút klasiku. Počas lovu zistím, na aký typ nástrah ryba lepšie reaguje a podľa toho sa rozhodnem, ktorý variant použijem na oba prúty.
Bojovný šupík
z melioračného kanála.
Spoľahlivé nástrahy
Plávajúce nástrahy používam s veľkou obľubou hlavne vo svetlých farbách, ako sú napríklad žltá alebo biela. Konkrétnejšie, moje najobľúbenejšie sú Ananás alebo Pampeliška od firmy Mikbaits, prípadne NS1 a Carp Freaks od firmy CC Moore. Čo sa týka potápavých nástrah, takisto vždy siaham po nástrahách len od týchto dvoch výrobcov. Potápavé nástrahy, ktoré nesmú v mojej výbave chýbať, sú určite G2 (Krab + Ančovička + Asa), Big C Cheeseburger a od CC Moore Pacific Tuna a Odyssey. Na tieto nástrahy sa môžem vždy spoľahnúť.
Oplatí sa loviť pod nosom
S určitosťou môžem zaručiť, že nie vždy sa ryby nachádzajú alebo kŕmia len vo veľkých diaľkach. Oplatí sa loviť aj doslova pod nosom. V mnohých prípadoch je rybár pri tomto love veľmi úspešný. Netreba sa toho báť, treba sa tomu len trošku venovať a hlavne sledovať detaily a úspech sa určite dostaví.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
