Keď som začínal ako chlapec rybárčiť, bol pre mňa pleskáč vysoký rybou celkom neznámou, pretože v podhorskej rieke, kde som chytával, pleskáče neboli, a neboli ani v malých okolitých studených rybníkoch. Zato v rieke bývala hojnosť pekných plotíc a v rybníkoch sa to hemžilo karasmi.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
V tých mojich pionierskych rybárskych časoch to ešte boli karasy obyčajné, ktoré by som tam dnes len ťažko hľadal. Boli tam aj liene. Nie síce veľké, ale bolo ich dosť. Avšak v rybníkoch, samozrejme, vládol kapor. Ani kapry neboli veľké, lenže vtedy pre mňa bola aj päťdesiatka obrovská ryba. Pleskáč sa tam chytil len zriedkavo a keď sa to náhodou podarilo, bola to ryba do tridsiatich centimetrov. Väčšia nie. Ako som ja vtedy rybárom závidel tie veľké pleskáče, ktoré som vídaval na zadnej strane časopisu Rybářství, kde sa rybári chválili svojimi úlovkami…! Tam sa objavovali pleskáče okolo sedemdesiatich centimetrov s hmotnosťou cez tri kilá, a to pre mňa bola, jednoducho, ryba snov!
V týchto jazerách je pleskáčov neúrekom.
Tam, kde sa pleskáčom darí
Môj sen sa tiež stal skutočnosťou, ale musel som čakať až dovtedy, než som odrástol z detských topánok a presídlil sa do kraja, kde sa pleskáčom darí oveľa lepšie ako v studených podhorských vodách. V rieke Morave, Dyji a hlavne v Mušovských jazerách je pleskáčov neúrekom a sú medzi nimi skutočne výstavné kusy. Pleskáčom sa darí tak dobre, že sú skoro vyššie ako dlhšie. Pýšia sa naozaj vysokými a guľatými telami. Avšak rovnako tak i na mnohých ďalších riekach, kde som potom mal možnosť loviť. Veľmi pekné kúsky som dostal v Labe, ale aj Vltave alebo Svratke či na ďalších miestach.
Používam klasickú priebežnú koncovú zostavu.
„Pasiem po svojom obrovi“
Spočiatku som tieto ryby chytal skôr len náhodne. Až neskôr, keď som spoznal pleskáče a ich zvyky trochu viac, začal som ich chytať cielene a úspešnejšie. Na prvý rybu, ktorá mala cez päťdesiat centimetrov som sa nemohol vynadívať. Pre rybárov zvyknutých chytať také pleskáče bežne je to asi len málo pochopiteľné, ale pre mnohých z nich by zase bol životným úlovkom trebárs lipeň alebo pstruh potočný na hranici tejto veľkosti, ktoré zasa neboli také vzácne mne. Postupom času sa aj pre mňa stali viac ako kilové pleskáče bežnými rybami. Stále sa však – rovnako ako pri ostatných rybách – snažím posúvať hranice a uloviť čo možno najväčší kus. Popravde však musím povedať, že práve pri pleskáčoch to vôbec nie je jednoduché. Napríklad je oveľa ľahšie dostať dvadsaťkilového kapra, než skutočne trofejného pleskáča. Myslím, že je úplne nemožné akokoľvek vyselektovať menšie pleskáče od tých naozaj veľkých a ulovenie trofejného pleskáča je tak iba dielom náhody. To ma však nikdy neodradí od toho, aby som to skúšal zas a znova.
Pri love pleskáčov je podberák celý od ich slizu.
Septembrový lov
Pleskáče sa dajú loviť po celý rok vrátane zimy, ale podľa môjho názoru je najlepším obdobím pre ich lov jar ešte predtým, než sa začnú pleskáče trieť a potom od septembra do polovice novembra…
September je mesiac, ktorý mám naozaj rád, a to nielen preto, že som sa v tomto mesiaci aj narodil. Tento mesiac je skutočne skvelý na lov mnohých rýb vrátane pleskáčov, a to v tečúcich aj stojatých vodách. Ja sa musím priznať k tomu, a nikde sa tým ani netajím, že hoci lovím radšej v tečúcich vodách, než vo vodách stojatých, pleskáče sú v tomto skutočná výnimka, lebo v našej republike nepoznám lepšie loviská pleskáčov, než sú Mušovské jazerá. Rád preto svoje loviská striedam. Raz si užívam lov pri rieke Morava, inokedy zase na niektorej z nádrží a rovnako ako lovci kaprov, aj ja na „svojich“ vodách hľadám pri love pleskáčov vhodnú koncovú zostavu a nástrahu, ktorá by mi priviedla do podberáka solídnu rybu.
Pekný pleskáč, to je radosť!
Aký nadväzec?
Zo všetkých koncových zostáv asi najčastejšie a asi aj najradšej používam celkom obyčajnú priebežnú zostavu s nadväzcom dlhým 50 – 70 cm na rieke a s kratším potom na jazerách. Istý čas som sa pokúšal na stojatých vodách loviť pleskáče aj s method krmítkom a krátkym nadväzcom, ale nikam to neviedlo ani keď som sa snažil používať selektívnejšie nástrahy ako drobné pelety a malé boilies, pretože som sa snažil odradiť od záberov menšie ryby.
Pleskáče sú tu pekne guľaté.
Aká nástraha?
Pleskáče, a to aj tie veľké, sú milovníci takých vecí, ako sú mäsové červy, všelijaké dážďovky, pečivo, zrnká kukurice, kukly a, samozrejme, vezmú pelety, boilies i ďalšie nástrahy. A v tom je háčik! Väčšie ryby sa nedajú oddeliť od menších, a tak sa musíte k tým väčším jednoducho „preloviť“ a spoliehať na náhodu, ktorá zaistí, že raz zoberie vašu nástrahu aj nejaký skutočne solídny kus. Občas sa to naozaj stane a pre mňa je to vždy sviatočný deň. Milujem tie veľké „lopaty“, ktoré už nie sú strieborné, ale majú telo skôr nazlatlé. Tie veľké už nebývajú ani také slizké ako tie malé a práve pre ten sliz ich veľa rybárov nemá príliš v láske. A je to fakt, že keď lovíte pleskáče, podberák je potom treba dobre vyprať.
Veľké pleskáče sú už zlaté.
Aké náčinie?
Inak sú pleskáče pekné ryby, aj keď by mohli byť oveľa bojovnejšie, než sú. Ani veľký pleskáč po zaseknutí príliš nebojuje. Párkrát trochu potiahne, ale už o chvíľu sa nechá zdvihnúť k hladine, kde ho potom ťaháte ako veľkú striebornú placku. Pleskáče z riek bývajú viac vo forme a prúd im pomáha. S najbojovnejšími pleskáčmi som sa stretol pri love v Dunaji, kde som musel v prúde používať až 200 g ťažké krmítka. Avšak ani tam som pleskáče nezdolával nijako dlho. Aj z toho dôvodu nie je potrebné pri love pleskáčov používať žiadne ťažké náčinie. Klasika je feedrový prút typu medium v dĺžke 360 cm s navijakom do veľkosti 4000, slabšie nadväzce 0,10 – 0,16 mm, výnimočne aj 0,18 mm a menšie háčiky. Podľa veľkosti nástrah používam háčiky veľkosti č. 10 – 16.
Veľký pleskáč bola pre mňa ryba neznáma.
Čím prilákať?
Základom úspešného lovu pleskáčov je vnadenie. Pleskáče sú ryby žijúce vo veľkých húfoch, pohybujú sa nad dnom ako stádo pasúcich sa oviec. Keď nájdu vhodný zdroj potravy, zastavia sa a kŕmia sa, kým nezostane na dne posledná odrobinka. Čím väčší húf a čím väčšia voda, tým viac kŕmenia musíte pleskáčom predložiť, aby sa zastavili a kŕmili. Potom máte šancu zaseknúť na kŕmnom mieste viac rýb a možno medzi nimi bude aj tá, na ktorú čakáte…
Pleskáče sú milovníci červov a dážďoviek.
Deň lovu pleskáčov…
Ráno pomocou veľkého krmítka nakŕmim za ohybom rieky v pomalom tiahlom a hlbokom prúde. Kŕmením skutočne nešetrím. Ryby sú teraz pri chuti. Rozmiešam tri kilogramy vnadiacej zmesi, mäsovými červami do nej nešetrím, pridávam dve plechovky kukurice, pol litra kukiel a tiež strihané hnojáky a nejaké menšie pelety. Obavu z toho, že by som pleskáče „prekŕmil“ naozaj nemám, pretože je tu mnoho ďalších záujemcov o potravu… Podustvy, piesty, plotice, karasy a ďalší čakajú na svoj diel.
Chvíľu trvá, než dostanem poriadny diel návnady na dno. Potom vymením krmítko za menšie, pripevním nadväzec a ide sa na to. Prvý záber prichádza do niekoľkých minút. Je to však len menšia podustva. Po nej prichádza o niečo väčšia podustva, plotice, ďalšia podustva, piest a až potom sa prihlási prvý pleskáč. Nie je nijako mimoriadne veľký, ale konečne je húf tu. Dúfam, že menší pleskáč je predzvesťou aj nejakého lepšieho.
Chytám skoro dve hodiny. Pravidelne kŕmim, zasekávam rybu za rybou. Je to taká rôznorodá zmes všemožných riečnych rýb, medzi ktorými sú aj, povedzme, stredne veľké pleskáče. Potom aktivita pomaly ustáva. To je celkom normálne. Každé miesto sa časom vyčerpá. Ryby sa nakŕmia, iné poplašia, niektoré sa chytia a miesto opustia. Je potrebné vyčkať na ďalší húf. Medzitým, samozrejme, skúšam, či nebudem mať šťastie s inou nástrahou. Mäsové červy mením za zrnko kukurice, nastražujem hnojáčiky, kukly a nástrahy spolu, aj všelijako kombinujem, pretože viem, že práve pleskáče sú veľkými milovníkmi všemožných „sendvičov“.
Takmer hodinu je na lovisku pokoj. Pár plotičiek, čo zabralo na dva mäsové červy nepočítam. Skúsim väčšiu nástrahu…
Pleskáč s jarnou trecou vyrážkou.
Zasekávam pekného pleskáča
Napichnem na háčik dva hnojáčiky, k nim kuklu, nahodím a som pripravený si pri väčšej nástrahe počkať dlhšie. Avšak netrvá to dlho, špička sa mierne prehne, povolí a potom sa prihne viac. Veľmi pekný záber, na ktorý okamžite reagujem a úspešne! Zasekávam prvého veľmi pekného pleskáča. Náhoda? Uvidíme. Znovu nastražím hnojáčiky. Na záber opäť čakám dlhšie, ale znovu zasekávam slušného pleskáča. Je čas pridať viac dážďoviek aj do krmítka. Urobím to a neľutujem. Zábery prichádzajú so železnou pravidelnosťou a medzi celkom slušnými pleskáčmi sa objaví aj niekoľko naozaj pekných rýb, o ktoré mi išlo.
Ten trofejný medzi nimi síce nebol, ale mne stačí, že viem, že tieto ryby tu sú a že v sebe môžem držať nádej, že sa dočkám trebárs už zajtra alebo niekedy inokedy, pretože – ako sa hovorí – nádej umiera posledná…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
