Celá táto akcia sa začala telefonátom od Ivana v období zúriacej pandémie, v čase ponurom, keď sme sedeli doma ako za trest. Na zahraničné revíry sme s istotou mohli zabudnúť a na tie vzdialenejšie, slovenské, tiež nebolo možné cestovať v plnom rozsahu.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2021
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.02.2022.
Ivan ma pozval ako hosťa na ich júnové stretnutie Trnava R‑teamu, resp. na preteky, ktoré organizuje každoročne na revíroch trnavskej organizácie. V tomto roku padol výber na revír Dolné Dubové. Bol som za to pozvanie vďačný, nezaváhal som ani sekundu a pozvanie som rád prijal. Pandémia stiahla chvost a už nič nebránilo zúčastniť sa tejto akcie, kde som mal pôsobiť vo funkcii nezainteresovaného pozorovateľa. Aspoň tak mi to moja hlava prikázala…
Najťažší kapor pretekov, ulovený Peťom.
Hurá a konečne!
Tešil som sa ako malé dieťa z novej hračky. Nemusím vysvetľovať prečo. Okamžite som surfoval po internete a zháňal novinky na lov kapra, aj keď sa mu počas roka venujem iba okrajovo. Ja skôr „plavačku“, prívlač, feeder a muškárenie – techniky, kde netreba toho vláčiť veľa na chrbte a v rukách. Veď aj preto mám svoj skromný kaprový výstroj v Trnave u Ivana v garáži celoročne (trepať sa s týmto vercajgom v rýchliku z Košíc by bolo náročné a tiež už nemám „dvadsať“). Samozrejme, dôležité boli novinky, ktoré by mohli zaujať dubovské kapry. Ako vždy sa začali zdolávania rýb v snoch – nové taktiky lovu, že zoberiem aj feeder, ktorý ma pri kaproch nikdy nesklamal aj napriek tomu, že prúty na ťažko boli často mĺkve, a to aj na „súkromákoch“, že päť kíl krmiva… Blbol som, aby som si nakoniec zotrel z čela pot a precitol. Netreba mi toho veľa a vláčiť niekoľkokilogramový náklad v podobe peliet či krmiva, to určite nie. Vedel som totiž veľmi dobre, že ak to preženiem, reuma mi to spočíta a ja sa budem krútiť ako had tri dni v bolestiach. Týždne bežali a ja som sa na rybačku raz tešil a raz nie, pretože nie som kaprár. Avšak to nebolo podstatné, chcel som vidieť chlapcov, s ktorými som bol už viackrát na rôznych akciách, či už na domácich vodách alebo v zahraničí. S chuťou a hlavne po dlhom čase sa s nimi porozprávať o rybách a živote… Chýbali mi!
Nejaké nástrahy z poslednej rybačky s Ivanom v Taliansku mám v batožine v Trnave, a to musí stačiť. No nebol by som to rybár, aby som tesne pred odchodom nezakúpil nejaké tutovky v podobe dipovaného boilies, malých plavačiek a pod., veď to poznáte. Pár vecí na prežitie, oblečenie… Zbalené.
Chlapci boli pri vode už od utorka, a tak som z práce vyvolával, či to ide. A ryba išla, dokonca ulovili aj sumca. Viac mi nebolo treba. Zježený, rovno z práce už zbalený som cupital na rýchlik a začal rátať minúty. Boli nekonečné.
Dominik, Maťov synátor v akcii.
Preteky
Do Trnavy som dorazil v stredu podvečer po päťhodinovej ceste rýchlikom. Na stanici ma už čakal Martin, člen tímu, ktorý ma ako hosťa doviezol k vodnej nádrži, kde som sa zvítal s chlapcami, ktorí už lovili. Prvá reč a orosené pivko po dlhej ceste a celodennej horúčave padli vhod. Prvý večer zbehol veľmi rýchlo, chlapci lovili nonstop a ja som zaspával pri zvuku „pípajúcich“ signalizátorov, škoda, že nie mojich. Mal som v pláne začať loviť až ráno. Už to nebol sen, ale skutočnosť.
Ráno došli ďalší členovia – zvítania a prvé vety. Tím bol kompletný v zložení: Ivan (predseda), Ivan junior, Roman, Martin (zapisovateľ), Gabo, Peťo a Robo s manželkou. Ivan zvolal tím a po krátkom príhovore a stanovení si pravidiel preteky odštartovali vo štvrtok dopoludnia s tým, že budú ukončené v nedeľu v rovnakom čase. Zapisuje sa iba kapor nad 70 cm a amur nad 80 cm. Všetci sa rozišli na svoje určené miesta, resp. tam, kde lovia radi a začala sa fáza zakrmovania i prvých hodov. Kaprový tím šliapal ako dobre nastavené švajčiarske hodinky a prichádzali prvé úlovky. Kapry a amury boli v hlavnej úlohe, ako aj ich miera určená na bodovanie. Čo sa týka nástrah, jednoznačne víťazili halibutové pelety, na ktoré spomínané druhy zaberali s väčšími i menšími intervalmi spoľahlivo.
Skoré rána, pár záberov dopoludnia, k večeru to bolo top a, pravdaže, aj zábery prichádzajúce počas noci v klasických kaprích hodinách. Vážilo sa, zapisovalo sa a púšťalo. Veď všetkým z tímu učaroval už dávno aj lov kapra a jeho lovu zostali dodnes verní. Ja v pozícii pozorovateľa som to veľmi nedrvil, veď ktorý kapor by chcel moju montáž. No nakoniec sa istý nešťastník pomýlil a aj mne sa cievka navijaka roztočila a zaknihoval som prvého dubovského kapra – bodovaného. No o to nešlo, rád som pozoroval tú súhru tímu, ich ústretovosť jedného voči druhému, pozornosť, krátke raňajky, obedy a večere, pri ktorých sa na krátku chvíľku zišli pri jednom stole a porozprávali sa. Ako veľká rodina. Skvelé, krásne a kamarátske, tak ako celý tím rybárov z Trnavy.
Celkový víťaz pretekov Roman.
Dojmy
Tri dni a tri noci prešli tak rýchlo ako rýchlik z Košíc do Trnavy, kde som s radosťou zavítal a prežil krásne chvíle týchto pretekov s členmi tímu. S väčšinou tímu, hlavne s predsedom Ivanom, juniorom, Romanom a Robom sa poznáme už viac ako desaťročie, s ostatnými som zažil pár výjazdov do Talianska, tiež za kapríkmi a stále to bolo o dobrom slove, kamarátstve a hlavne o kaproch. Práve v tom Taliansku si väčšina z nás „napravila“ chuť novými osobnými rekordmi týchto rýb, a to v rozsahu 25 – 30,5 kg. Ale to bolo druhoradé. Stále vnímam chlapcov (i dámu) z Trnava R‑teamu ako veľkých pohoďákov, srandistov a v neposlednom rade aj machrov na lov kapra. Radi poradia aj takému dubákovi, ako som ja, a nemajú s tým najmenší problém. To ich ctí a ďakujem im aspoň takto na diaľku a touto formou za všetko.
Ešte jeden dojem – na pretekoch som nechtiac skončil na poslednom mieste. Netušil som, že aj pre mňa je určená jedna zápisnica z tohto 13. ročníka pretekov Trnava R teamu. Nikto si to nevšimol, no teraz už, keď ma nevidia, môžem prezradiť, že pri vyhlasovaní výsledkov mi po prečítaní môjho mena vkĺzla slza do oka…
Čo viac dodať? Iba to, že kaprov a amurov bolo neúrekom, priemer sa pohyboval niekde medzi 8 – 10 kg a za to všetko môže iba MsO Trnava a jej krásny „Chyť a pusť“ revír Dolné Dubové. Poklad ukrytý a chránený členmi MsO Trnava v poliach, kde vnímavé oko pozorovateľa ešte zazrie vzácne kvety, uchované pred hnojivami i touto uponáhľanou a ziskuchtivou dobou.
Svoje slová som vyčerpal a posúvam slovo Ivanovi – predsedovi. Ešte raz ďakujem za všetko, Trnava R‑team! Ivo, rečni!
Duo víťazov.
Slová predsedu Trnava R‑teamu:
Sme partia kamarátov, ktorých spája už dlhé roky spoločný koníček, a to rybolov.
V roku 2009 sme sa rozhodli založiť a na MV SR zaregistrovať občianske združenie s názvom Trnava R‑team. Názov OZ vznikol tak, že „Trnava“ – všetci sme z Trnavy alebo jej blízkeho okolia, „R“ – rybársky (všeobecne rybolov, lebo lovíme rôznymi technikami a rôzne druhy rýb, a teda nielen úzko špecifikovaný druh, napr. len kapra). Združenie malo v čase vzniku 9 členov, teraz sa jeho stav ustálil na počte 8 a máme medzi sebou jednu babu.
Naše OZ si vo svojich Stanovách určilo ako hlavné úlohy činnosti:
1. Prostredníctvom podpory a propagácie športového prístupu k lovu rýb, etickým zaobchádzaním s rybami, slušným správaním voči ostatným rybárom a ochranou prírody vplývať na ostatných rybárov a pôsobiť na ochranu a tvorbu životného prostredia a dodržiavanie zákonov a predpisov súvisiacich s výkonom rybárskeho práva a ochrany životného prostredia.
2. Prostredníctvom športového rybolovu vplývať na ochranu a podporu zdravia a vzdelávania.
3. Vlastným prístupom a príkladom rozvíjať záujem o športový rybolov a prírodu u detí a mládeže.
4. Prostredníctvom propagácie športového rybolovu s čo najväčším dôrazom na šetrné zaobchádzanie s rybami a prírodou pôsobiť v existujúcej legislatíve na vytvorenie zákonných noriem na ich väčšiu ochranu.
Od svojho vzniku organizujeme rôzne spoločné rybárske, ale aj iné aktivity, keď sa spoločne stretávame.
• Každoročne pravidelne na začiatku kaprovej sezóny (jún) organizujeme na vodných nádržiach vlastné preteky (medzi sebou) v love kapra a amura len pre členov Trnava R teamu. Preteky sme nazvali „O putovný pohár Trnava R‑teamu“. V roku 2021 sme uskutočnili už 13. ročník. Prvé dva ročníky boli na súkromných vodách vzhľadom na legislatívu v mesiaci máj. Od roku 2011 preteky organizujeme 3-dňové, vždy v rybárskom revíri 2-4670-1-1 VN Dolné Dubové, ktorý je miestnou vodou SRZ organizačná zložka MsO Trnava. Za uvedených 13 ročníkov sa skoro všetci členovia vystriedali na podstavci k poháru ako víťazi, najviac (4×) náš člen Gabo Kalapoš a 3× Róbert Dóka. Posledné preteky v roku 2021 sme organizovali od 25. do 27. 6. Víťazom sa stal Roman Šimončič, ktorý ulovil 15 bodovaných rýb, z ktorých 5 najhodnotnejších dávalo hmotnostný súčet 54,5 kg. V pravidlách týchto pretekov máme uvedené, že lovíme podľa Zákona o rybárstve, jeho Vykonávacej vyhlášky a miestneho poriadku MsO SRZ Trnava. Všetky ulovené ryby púšťame späť (je to revír CHaP). Lovíme kapra (vážime iba toho, čo má nad 70 cm) a amura (nad 80 cm). Pri záverečnom hodnotení sa loviacemu zarátava iba 5 ks bodovo najhodnotnejších rýb. Víťaz je ten, kto získa najviac bodov. Hodnotíme aj najťažšiu ulovenú rybu – tento rok ju ulovil Peter Blaško, kapra s hmotnosťou 17,3 kg. V minulosti sme mali aj kapra vážiaceho 20,35 kg, ktorého ulovil Róbert Dóka.
• Zúčastňujeme sa aj iných rybárskych pretekov ako Trnava R‑team, napr. na rôznych kaprových maratónoch na Dubníku pri Starej Turej alebo Dobrej Nive či iných vodách.
• Každoročne sa ako individuálni členovia zúčastňujeme tradičných pretekov organizovaných MsO SRZ Sereď pod názvom „Veľké rybárske preteky“ na odstavnom ramene Váhu v Hornom Čepeni. Tu sme zaznamenali aj pekné úspechy, ako napr. víťazstvo Gabriela Kalapoša, ktorý vyhral osobné motorové vozidlo Škoda Fabia combi. Raz sme skončili na druhom a raz na 5. mieste, čo bolo celkom pekné spomedzi 180 pretekárov.
Bodovaný amur.
• V roku 2012 sme sa spoločne ako tím zúčastnili 10-dňovej rybačky na ostrove Hitra v Nórsku.
• Viackrát členovia tímu absolvovali týždňové kaprové výpravy do Talianska na súkromné revíry Parco del Brenta, Laguna Blu či Atlantide Fishing. Tu si väčšina z nás spravila svoje osobné rekordy, s najväčším kaprom Romana Šimončiča 30,2 kg.
• Viackrát sme uskutočnili spoločné koncoročné stretnutie spojené s rybolovom – pokiaľ to voda dovolila (nebolo zamrznuté) – a spoločenským posedením na VN Suchá nad Parnou v období okolo Mikuláša (začiatok decembra).
• Pravidelne sa niektorí naši členovia zúčastnili donedávna organizovaných stretnutí členov „internetového fóra časopisu Slovenský RYBÁR“.
• Každoročne organizujeme spoločnú alebo individuálnu návštevu rôznych rybárskych výstav. Naposledy sme boli všetci spoločne v roku 2020 (tesne pred pandémiou) od 21. do 22. 2. na výstave „For Fishing“ v Prahe.
Vychádzajúc zo svojich Stanov, všetci členovia sa snažíme vlastným prístupom priamo pri vode ukazovať príklad ostatným rybárom, ako sa treba správať k rybám a prírode ako celku. Pri svojej činnosti podporujeme hlavne maloletých rybárov, či už priamo svoje deti, vnukov alebo iných rodinných príslušníkov, ktorých berieme na rybačky, ale ich aj priamo materiálne podporujeme zakúpením rybárskej výbavy alebo krmiva na lov.
Ako OZ sme viackrát pripomienkovali prostredníctvom SRZ Rada Žilina alebo priamo na Ministerstvo životného prostredia SR legislatívu upravujúcu výkon rybárskeho práva (zákon aj vyhlášku). Rovnako sme viackrát pripomienkovali na Rade SRZ Žilina Disciplinárny poriadok SRZ.
Revír VN Dolné Dubové.
Doslov
Márne som hľadal slová, ako uzavriem tento článok o jednom skvelom slovenskom rybárskom tíme. Povedal som všetko a prajem mu do ďalších rokov len to najlepšie. A keď malý Dominik trocha podrastie a bude mať záujem, možno s radosťou rozšíri tím, ktorý vie, o čom je rybárstvo a vie, čo znamená slovo kamarát.
Skrátka, jedna veľká rodina!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
