Čakám do svitania a na vode je už asi tucet člnov… Namiesto plavby na plytké miesta sa vydávam na väčšie 5 či 6-metrové hĺbky, ktoré mi dali úlovky už v mnohých predchádzajúcich sezónach.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.02.2023.
O klasických lovných miestach zubáčov v lete bol napísaný nejeden článok. To isté platí aj o metódach ich lovu, najmä o použití klasického jigovania, drop‑shotu, twitchingu či lovu s „kogutmi“ atď… Nerád by som opakoval tému vzhľadom na to, že všetky spomenuté typy lovu sú účinné. Treba ich len prispôsobiť konkrétnej vode a aktivite rýb. Rád by som sa však s vami podelil o moje skúsenosti s hľadaním a lovom zubáča.
Moje twitche.
Vertikálne tipy
Myslel som si, že o love nočných vlkov viem toho naozaj dosť. Na konte mám veľa rýb z mnohých vodných nádrží i riek. Ale spomenuté nádrže sú mojimi najobľúbenejšími cieľmi pri výpravách za zubáčmi.
Skúsenosti z minulých sezón, keď sme veľmi často lovili spolu s bratom, nás potom viedli k záverom, že čas venovaný „vertikálu“ nám prinášal čoraz lepšie a čoraz jednoznačnejšie úspechy.Všetko sa výrazne zmenilo, keď mi moji rybárski priatelia ukázali výhody kvalitného sonaru v kombinácii s „vertikálom“. Otvorili sa mi úplne nové možnosti vyhľadávania rýb a zistil som, že zubáčov je v našich vodách oveľa viac, ako som predpokladal. Predtým, keď som sa z neúspešného lovu, bez kontaktu s rybou, vracal domov, dával som to za vinu malej rybej obsádke, pytliactvu, tomu, že si rybári z vody berú príliš veľa… Keď sa už nedalo vyhovoriť na nič podobné, tak som svoj neúspech pripisoval počasiu. Ale použitie kvalitného sonaru a pomoc skúsenejších kolegov mi pomohli vidieť novými očami. Odrazu som objavoval miesta, kde by som predtým pravdepodobne ani nenahodil. Jednoducho mi také miesta nesedeli do učebnicových popisov výskytu zubáča.
Zaujímavé boli pre mňa aj prvé jesenné mesiace, keď som v období od septembra až do konca novembra pozoroval správanie množstva dravcov, ktoré sa za nástrahou zdvihli naozaj len zriedka a väčšinou vôbec nereagovali. Asi nikdy nezabudnem na približne metrového zubáča, ktorý sledoval moju nástrahu z 10-metrovej hĺbky. Veľkú nástrahu sledoval takmer 3-4 minúty a nakoniec ju nechal opustenú – v piatich metroch. K útoku nedošlo. Podobné, opakujúce sa skúsenosti mali vplyv na jednu vec – začal som chápať rozdiel medzi aktívnymi a pasívnymi rybami.
Moja obľúbená zátoka.
Aktívne a pasívne ryby
Pri pohľade na obrazovku sonaru vidím pri dne pohyb veľkého, rýchlo sa pohybujúceho zubáča – to je aktívna ryba. Podobné echá vidím na inom, rovnako hlbokom mieste, keď pozorujem húf pleskáčov. Sú to dravce, ktoré krúžia okolo. Tieto zubáče sa správajú inak ako bežne. Sú rozrušené, krúžia okolo, prichádzajú a otáčajú sa späť – sledujú svoju korisť. V takýchto situáciách ponúknutá „vertikálna“ nástraha takmer vždy vyústila do záujmu a následného záberu ryby. Koľkokrát ste už chytali na mieste, kde na 100 % viete, že tam sú zubáče a ani ste si neškrtli?! Koľkokrát ste si lámali hlavu nad tým, čo tým rybám dnes vadí a prečo vytúžený záber neprichádza? Odpoveď je podľa mňa jednoduchá – ryby na tomto mieste boli jednoducho neaktívne. To, že sú neaktívne, vidieť aj podľa toho, že sú nadmieru pokryté pijavičkami. Často sa stávalo, že pri agresívnom love s „kogutmi“ alebo jigmi rybári náhodne podsekli nejakého zubáča a vtedy som si všimol tie pijavičky.
Začiatok sezóny
Preto sa od začiatku sezóny zameriavam predovšetkým na vyhľadávanie aktívnych zubáčov. V tomto období sa vzdávam vertikálu. Metóda je mimoriadne účinná, no v celej tej elektronike je niečo diabolské. Sústredíme sa len na to, čo vidíme na obrazovke sonaru. Zabúdame na prírodu, ktorá nás obklopuje, kúzlo vedenia nástrahy a celú auru tajomstva, pre ktoré rybolov naozaj milujeme. Oplatí sa teda hlavne využiť skutočnosť, že ryby sú po výtere veľmi hladné. Preto je mojou obľúbenou metódou v júni twitching. K vertikálu sa vrátim neskôr, keď budem loviť selektívne – len veľké ryby.
Hrany s tvrdým dnom, vyvýšeniny, kopčeky či jamky sú dobré ráno a za súmraku a lovím na nich klasicky – na prepad. Cez deň však blúdim po rovinatejších a menej členitých úsekoch. Mojím cieľom je nájsť malé rybky a okolo nich krúžiace zubáče. Ryby sa môžu vyskytovať v rôznych hĺbkach. Rozhodujúce je tu správne čítanie sonaru, schopnosť pozorovať a analyzovať, čo sa deje pod vodou. Ryby sa pohybujú veľmi rýchlo a húf malých rybiek sa môže o chvíľu pohnúť. Je to veľmi vzrušujúca rybačka, pri ktorej sa stále niečo deje: presun, nahadzovanie, výmena nástrahy, následné nahodenia, pozorovanie sonaru a znovu presun, aby som nestratil kontakt s rybami, ktoré boli pred chvíľou tesne pod člnom. Ak hľadáme aktívne ryby, tak lovíme aktívne. Ak nemáme žiadne kontakty, tak meníme miesto.
Zubáč ulovený v stĺpci.
Voblery
Pred dvomi rokmi som mal na jednom jazere pri love spomínaným spôsobom už po prvých troch hodinách na konte niekoľko zubáčov. Myslím, že k najdôležitejším otázkam patrí tiež výber správnej nástrahy. Začiatok sezóny väčšinou patrí u mňa voblerom. Je pravda, že som vždy mal pomerne dobré výsledky, ale časom som pochopil, že prezentácia voblera si vyžaduje od rybára niečo viac. V ich prípade všetko závisí od rúk rybára. Preto sa mi twitching tak páči!
Svoje voblery delím takto: na tie, ktoré pracujú v hĺbke do jeden a pol metra. Ďalšie do troch metrov a voblery do hĺbky päť metrov. Farebné vyhotovenie je tiež veľmi dôležité. Čím je deň tmavší a zamračenejší, tým viac používam jasnejšie a reflexnejšie farby nástrah. Ak lovím počas krásneho, jasného, slnečného dňa, snažím sa použiť farby, ktoré sú blízke prírodným. Ak tieto zlyhajú, siaham po tzv. zrkadlách – voblery s vysoko agresívnou prácou, ktoré vďaka reflexnému povrchu navyše intenzívne odrážajú svetlo. Takéto voblery vedia poriadne provokovať. Mám dojem, že v niektorých prípadoch intenzívne podnecujú agresivitu predátorov. Používam twitchové voblery rôznych veľkostí, ale väčšinou s dĺžkou 10 cm alebo 12 cm, hoci aj 8-centimetrový vobler mi priniesol skvelé výsledky. Snažím sa, aby boli použité nástrahy o niečo väčšie ako väčšina rybiek pod vodnou hladinou. Samozrejme, môžete loviť aj s mäkkými nástrahami, ale twitching má v jednom veľkú výhodu…
Ryba z plytčiny.
Vedenie
Je to rovnako jeden z najväčších tromfov a zároveň problémov pre rybára. Ako sa pripraviť na použitie twitchingových voblerov? Po prvé, vybrať správne vybavenie. Prút by mal byť dostatočne silný a tuhý, aby umožňoval pohodlné vedenie aj ťažších 12 až 15 gramových voblerov. Aj po rýchlych a silných trhnutiach sa musí bleskovo vrátiť do pôvodnej polohy. Mäkké „vŕbové prútiky“ tu nemajú miesto. Po druhé, kvalitný navijak so silnými prevodmi, ktorý odolá rýchlej a agresívnej práci. Po tretie, na zvládnutie voblerov a mäkkých nástrah je najlepšia pletená šnúra s priemerom 0,10 alebo 0,12 mm, pričom 0,12 mm dodá väčší pocit istoty pri zdolávaní veľkých dravcov. Celok dopĺňa fluorocarbonový nadväzec s priemerom 0,35 až 0,40 mm. Osobne nemám rád obratlíky s karabínkou, a tak voblery väčšinou viažem priamo na fluorocarbon. Ale ak meníme nástrahy veľmi často, tak sa bez karabínky nezaobídeme a volíme najmenší vhodný.
Aby som citoval klasika: „Show must go on!“ Najväčšou výhodou twitchov je možnosť ich všestranného vedenia. Na jednej strane to môžu byť veľmi agresívne skoky, realizované pomocou silných, nepravidelných trhnutí špičkou. Na druhej strane jemné trhnutie s dlhšími pauzami. Pauzy môžu byť dlhšie, kratšie alebo úplne nepravidelné. Ak lovím s prestávkami, používam potápavé voblery. Chcem, aby návnada počas zastavovania pomaly klesala. Mnoho záberov zubáčov prichádza práve v tom okamihu. Voblery môžeme viesť aj rovnomerne. Nezabúdajte, že pri love na twitching nesmiete nechať na šnúre žiadnu vôľu a vždy musíte mať kontakt s nástrahou. Musíme si byť istí, že v momente záberu dokážeme reagovať bleskovo a že zásek príde okamžite.
Žiadna nástraha nie je priveľká.
Epilóg
Rád by som sa ešte podelil o jednu svoju skúsenosť, ktorá potvrdzuje efektivitu zamerania sa na aktívne zubáče. Ak sú vyvýšené miesta alebo hrany na vašej vodnej nádrži rozsiahle alebo dlhšie, stojí za to vyskúšať drift. Hneď po dopade nástrahy do vody sa nechávam s loďou unášať po okraji hrany. Nechám čln voľne unášať vetrom. Ak je drift príliš rýchly, použijem na spomalenie driftovaciu kotvu. Táto metóda vám umožňuje preloviť veľmi veľkú plochu. Vždy sa snažím vodiť nástrahy v polovici stĺpca. Aktívny zubáč, podobne ako šťuka, dokáže vobler sledovať dlho, veľmi dlho a nemá problém k nemu vyplávať aj zo značnej hĺbky a vzdialenosti. Napríklad, ak je voda hlboká 4 metre, snažím sa vobler viesť na 2, maximálne 3 metre. Ideálne je, ak sú na lodi dvaja rybári. V tom prípade ide jeden prút na pravú stranu a druhý na ľavú stranu a môžeme použiť dva rôzne voblery a zároveň takto vyskúšať, ktorá farba či ktorý typ nástrahy je vhodnejší. V prípade záberov alebo priamo úlovku sa oplatí ukotviť a preloviť celé okolie, pretože ako vieme, zubáče sú spoločenské ryby.
Lov zubáčov na twitching je úžasný zážitok. Najmä preto, že zábery sú veľmi agresívne a odvážne a zubáč je veľmi silný a divoký predátor.
Celá rybačka je nádherný zážitok: od vyplávania lode cez výber nástrahy, jej vedenie až po záber, zásek a nakoniec zdolávanie. Zubáč je pre mňa takmer mystickou rybou. Fascinuje ma, že sa dá úspešne chytať takýmito rôznymi spôsobmi. Získavanie vedomostí o týchto predátoroch je navyše otvorený proces, ktorý si vyžaduje neustále učenie, kombinovanie faktov a šikovné využívanie získaných skúseností.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
