Podtitul tohto príspevku by mohol byť aj „Čo si niektorí pamätáme a niektorí sme zabudli, ale na čom skutočne záleží“. Hovorí sa, že čas strávený na rybách sa do života nezapočítava. Asi na tom niečo bude. Badáme to hlavne na rybách a tiež vtedy, keď sa na to pozrieme detskými očami. Aj vtedy to dáva zmysel!
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2022
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 72
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Žiť naplno a užívať
Deti majú úžasnú schopnosť užívať si prítomný okamih (to je to, čo sme poniektorí už dávno zabudli). Ak sa deti niečomu venujú, tak to robia naplno – keď sa hrajú, tak sa hrajú, keď chytajú ryby, tak chytajú ryby. Vedia zastaviť čas, kým my dospelí to až tak nevieme. Sám som sa prichytil pri rybárčení, ako pritom súčasne premýšľam, čo mám urobiť po rybách…, ešte toto, ešte tamto, do toho vyzváňa telefón… Takže niekedy ani na tých rybách poriadne nevypneme.
Chlapec či dievča, každého to baví.
Nejde vždy len o úlovok
Navyše v rybárskych časopisoch, reklamách a sociálnych sieťach samé kapitálne ryby. Veľké a veľa! A nás ženie túžba uloviť čo najviac, hoci „nebýva každý deň nedeľa“ a niekedy sa nám aj dlhšie nemusí dariť. Možno si potom niektorí pripadáte ako slabí rybári. A tu vidno, aké je dôležité mať detskú radosť aj z malej rybky alebo „len“ z krásneho prostredia naokolo. Môžeme sa nachádzať aj na najkrajšom mieste na svete a nemať záber – aj to sa stáva. Ako sa hovorí na rybách: „nie vždy“… Áno, nie vždy je to o úlovku, ale vždy by to malo byť o tej jednoduchej detskej radosti, o nadšení z vody, z okolia, prosto z toho, že nám bolo dopriate užiť si pobyt pri vode.
Myslím, že český spisovateľ a vášnivý rybár Ota Pavel napísal, že rozdiel medzi poľovníkom a rybárom je aj v tom, že poľovník zamieri a urobí puf, no my pod hladinu nevidíme. Nástraha letí do neznáma, je to imaginácia, tajomný svet, možno práve to nás na tom priťahuje.
Priatelia, rybačka, piknik, chvíle pri vode = výborná kombinácia.
Dívajte sa na detskú radosť
A čo je pre dieťa zvlášť v dnešnej dobe dôležité? Ani najdrahší dar nenahradí dieťaťu dar najvzácnejší, ktorým je čas strávený s blízkymi. Čo je najkrajšie u detí? No predsa tá nefalšovaná detská radosť, tá iskra v očiach, úprimný smiech… Určite nie, keď ho zabavíme mobilom! Nech už ste rodič, známy alebo sused, zážitok pri vode a s nami, to je to naj. Vždy, keď vezmem naše deti k vode, neprestáva ma udivovať to detské nadšenie zo sveta okolo vody, z možnosti skúšať chytať… A tá radosť – hoci len z malej rybky – sa nedá ani opísať. Až si človek kladie otázku: čo môže byť viac? V živote som zažil veľa krásnych rybačiek a veľa krásnych úlovkov, ale ten pocit, keď vidíte so zápalom rybárčiť svoje dieťa, neviem veru, či vôbec niečo prekoná…
Dcéra Hanka, prívlač jej ide.
Idylka s deťmi‑rybármi
Chodíme taká partia známych a priateľov s rodinami opekať k rieke. Príjemná idylka, oheň, niečo sa ugriluje, deti sa hrajú na lúke, na brehu a skoro všetky deti chcú chytať. Potom len rozmotávam a preväzujem zamotané biče, napichujem nástrahy a odkvačujem rybky z háčika tým menším. Už sa opakujem, ale ten pocit šťastia všade naokolo sa dá krájať. Deti sa naučia trpezlivosti a hlavne neriešiť, kto akú veľkú rybu chytil. Posledne bol najkrajší favorit asi 4-centimetrový ostriež.
Aj 2-ročnú dcéru Ellu to zaujalo a vždy, keď sme pri vode, chce si to skúsiť.
Ako my, tak naše deti…
Minule som mal krásny zážitok so synom Filipom. Boli sme na rieke a na brehu bol naplavený odpad – fľaše, plasty, sklo. Hovorí mi: „Tatino, musíme pozbierať tieto odpadky, ktoré sem nanosili ľudia, čo si nevážia prírodu.“ Skoro som odpadol od úžasu, ako to taký malý chlapec vníma. A potom to hreje pri srdci, že má zmysel učiť deti len prostredníctvom príkladu a ony tie vzorce nasávajú… Ako som raz čítal také múdre slová, že stačí pekne žiť a deti sa pridajú. A na konci rybačky mi zasa pripomenul, že to máme pozbierať a že: „… tatino, mali by sme sem dať takú tabuľu ‘Zákaz odhadzovať odpadky’“… Aký zlatý!
Rybárčenie je nádherný koníček
Milí čitatelia, rybárčenie je nádherný koníček a my máme obrovské šťastie, že si môžeme užívať toľko benefitov, ktoré nám ponúka. Neviem si ani vybrať, čo je viac… Či zažitie, čo i len krátkeho, ale pravého dobrodružstva, pocitu slobody, pohybu v prírode, túžba byť lovcom alebo radosť z úlovku? A mnoho, mnoho iného… Žijeme rýchlu dobu plnú stresu, ale práve deti a ich videnie sveta nám ukazujú, čo je dôležité.
Ako Huckleberry Finn, syn Filip čaká na záber.
Jednoduchosť a nadšenie – to stačí
Prajem vám, aby ste popri zhonoch za čo najlepšími výsledkami spomalili na tú detskú jednoduchosť a nadšenie k veľkej spokojnosti, a to aj v maličkostiach, zastaveniach a vychutnávaniach prítomného okamihu. A zistíme, že to úplne stačí…!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
