V súčasnosti vedie Ing. Cintula najväčšie rybochovné zariadenie lososovitých rýb na Slovensku – Biely Potok pri Ružomberku. Stredisko produkuje ročne 700 ton tržného pstruha dúhového na komerčné účely a v malej miere aj na zarybnenie revírov. Zároveň má však vybudované kapacity na odchov našich pôvodných druhov rýb, a to pstruha potočného a lipňa tymiánového. Je tu vybudovaný odchovný rybník určený pre generačné ryby ohrozeného lipňa. Produkcia násad týchto druhov dosahuje ročne pri pstruhovi potočnom 400 000 ks ročka a pri lipňovi 600 000 ks ročnej ryby.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2022
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Na revíroch Rady je ustanovená profesionálna rybárska stráž. Aká je vaša predstava o jej ďalšom fungovaní?
Pri rybárskej stráži uvidíme, ako dopadne plánovaná zmena na vytvorenie kombinovanej stráže prírody. Ale aj tak by som do budúcna videl riešenie cez profesionálnu rybársku stráž vykonávanú profesionálmi na živnosť, s pôsobnosťou na celom území Slovenska. Treba však spomenúť, že adekvátna kontrola výkonu rybárskeho práva dokáže zachrániť nemalé hodnoty vo forme rýb, ktoré by si loviaci mohli nelegálne privlastniť. Taktiež vnáša akúsi kultúru medzi loviacich rybárov.
Veľkou témou je dnes komunikácia navonok, a tá dnes na Zväze v podstate neexistuje. V čase sociálnych sietí je to asi najväčšia chyba. Máme aj vlastnú reláciu vo verejnoprávnej televízii. Viete si predstaviť nejaké zlepšenia aj v tejto oblasti?
Pri prezentácii Zväzu mám pocit, že sme zaspali dobu alebo sa za niečo hanbíme. Tu určite bude treba nájsť človeka, ktorý bude mať propagáciu a komunikáciu navonok na starosti. Určite treba využiť všetky dostupné sociálne siete na propagáciu všetkých činností Zväzu od výroby násad cez zarybňovanie až po reporty z ichtyologických prieskumov zamestnancov odboru ekológie rybárskych revírov. Ani v online prenose zasadnutí Rady nevidím problém. Členovia by mali prehľad, ako ich zastupujú nimi volení predstavitelia. SRZ má čo ukázať a ponúknuť, a preto treba na tom popracovať. Priestor v televízii by sa tiež dal využívať efektívnejšie.
V neposlednom rade treba spomenúť aj využitie rôznych fondov cez projekty… Neviem, či sme ako SRZ dostali v poslednom čase nejaké účelové prostriedky. Kým mimovládne organizácie s nejasným spôsobom fungovania poberajú obrovské finančné dotácie, tak na záchranu pôvodných druhov rýb štát neprispieva ani eurom. Taktiež je potrebné spomenúť aj OPRH (Operačný program Rybné hospodárstvo) 2021-2027. Je aj toto téma, ktorou sa chcete zaoberať?
Určite treba hľadať prostriedky aj z inej sféry, než je vlastný rozpočet. Tu bude potrebné taktiež prijať novú tvár alebo tváre, ktoré budú tieto prostriedky hľadať a vybavovať. Samozrejme, ak bude v OPRH možné využívať prostriedky aj pre SRZ, využijeme túto možnosť. V minulosti sa využíval aj envirofond, aj ten bude treba naplno využívať. Treba sa pozrieť do všetkých operačných programov, lebo v nich je dostatok peňazí na enviro problémy.
Tajomník musí mať spätnú väzbu od ZO SRZ. Buď priamo, alebo sprostredkovane cez členov Rady alebo nejaký poradný aparát. Viete si predstaviť zmeny aj v tejto oblasti?
Momentálne si myslím, akoby bola Žilina odtrhnutá od diania v základných organizáciách SRZ… Určite bude treba popracovať na tomto probléme. Možno aj cez spomínané sociálne siete, ale aj cez väčšiu zanietenosť zvolených členov Rady. Zatiaľ som o poradnom aparáte nepremýšľal.
Viete si predstaviť cezhraničnú spoluprácu s ostatnými zväzmi?
Táto spolupráca dlhodobo chýba, a pritom sa máme čo učiť a brať si pozitívne príklady od našich susedov. Netreba vymýšľať koleso, stačí sa pozrieť napríklad na kolegov v ČR – oni práve v tomto období spúšťajú novú elektronizáciu a určite by nám v tejto oblasti vedeli poradiť.
Aký je váš postoj k tejto téme?
Takúto spoluprácu si viem predstaviť, mám osobné kontakty v Českom rybárskom zväze aj v Maďarskom rybárskom zväze. A ako vravíte, tieto zväzy si už tiež prešli rôznymi problémami, riešili rôzne podobné projekty. Treba sa dobre poobzerať a nemusíme vymýšľať vymyslené.
Váš názor na chov rýb na nížinných strediskách Rady z pohľadu druhov, hlavne cenotvorbu a riadenie vedúcim výroby?
Pre SRZ má chov rýb na strediskách obrovský význam. Viem, že nebudeme konkurencieschopní oproti iným chovateľom, ale význam, že si násady produkujeme sami, je obrovský. Možno aj z pohľadu štátu na SRZ. Cenotvorba je komplikovaná a mala by vychádzať z presných údajov. Možno teraz sa to tak nedeje. Je nutné pripomenúť, že objem zarybnenia rybárskych revírov je taký veľký, že SRZ v produkcii násad nie je sebestačný. Pokiaľ je nutné riešiť zarybnenie nákupom násad z prostredia mimo SRZ, určite budeme uprednostňovať domácich producentov rýb a až potom zháňať násady v zahraničí.
Ako vnímate súčasný rozsah a skladbu povolení, odvody z nich a ich cenotvorbu?
Momentálne sa mi k tomu ťažko vyjadruje, ale určite chcem ponechať zväzové povolenky a tieto povolenky nejakých spôsobom zatraktívniť. Odvod za zväzové povolenie je asi dobre nastavený. Čo si myslím, že je nastavené zle, je cena takéhoto povolenia. Podľa mňa je nízka. Ak chceme rybárom podávať aj nejaký servis a dobre zarybňovať, musíme jeho cenu zvýšiť. Určite bude treba zvýšiť aj odvod z členského na chod sekretariátu. Ak chceme robiť všetko, čo som spomenul vyššie, budú nám na to potrebné väčšie peniaze. A to hlavne v súčasnosti, keď ceny všetkých komodít závratne rastú. To sa, samozrejme, premieta aj do rybárstva. Pravdaže, musí byť všetko transparentné a tiež odkomunikované s verejnosťou.
Ako má fungovať sekretariát Rady vo vzťahu k základným organizáciám?
Mal by to byť priateľský vzťah. Rada by mala ponúkať komplexný servis pre ZO SRZ, a to – právny, ichtyologický, pomoc v chove. Nemal by tu prevládať názor, že Rada je niečo viacej.
Aký je váš názor na hospodárenie Rady SRZ?
Je mi ťažko sa k tomu vyjadriť, keďže presné čísla nie sú verejne dostupné. Samozrejme, SRZ by mal hospodáriť vyrovnane. Určite by nemal vykazovať zisk na úkor zarybnenia alebo stratu v dôsledku neodborného hospodárenia. Istotne bude treba vykonať na zväze finančný audit a porovnať ho s platnými stanovami, či ich dodržiavame pri používaní vybraných peňazí.
V čase vášho pôsobenia v pozícii vedúceho odboru výroby prišlo k predaju rybochovného zariadenia v Považskej Bystrici. Dnes je stredisko nevyužívané a oficiálne Zväzu nepatrí. Čo by ste vedeli povedať k tejto téme?
Samotný odpredaj strediska oficiálne schválila Rada SRZ na svojom pravidelnom zasadnutí a kúpnopredajnú zmluvu podpísali vtedajší štatutárni zástupcovia Zväzu. V čase predaja stredisko slúžilo na produkciu lososovitých druhov rýb, najmä pstruha potočného a pstruha dúhového. Dlhodobo sme tu však zaznamenávali prevádzkové problémy, a to hlavne s množstvom a kvalitou pritekajúcej vody. Prívodné potrubie a odberný objekt boli v zlom technickom stave. Keďže potrubie je vedené popod veľkú časť domovej zástavby v meste Považská Bystrica, jeho oprava nebola reálna.
Ako vedúci odboru výroby som súhlasil s odpredajom strediska vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ale za tej podmienky, že za finančné prostriedky získané z predaja bude vybudované nové rybochovné zariadenie na produkciu lososovitých a reofilných druhov rýb. Kvôli tomu mal už Zväz vytypované lokality na jeho výstavbu. Tak ako všetci zainteresovaní, aj ja som bol veľmi nemilo prekvapený konkrétnymi podmienkami kúpnopredajnej zmluvy, ktorá bola pre Zväz nevýhodná a de facto pripravila SRZ o stredisko bez finančnej kompenzácie.
Ďakujeme za rozhovor a pevne veríme, že v prípade úspešného zvolenia do funkcie sa postaráte o zmeny, ktoré ste spomenuli a prispejete tak k rozvoju celého Slovenského rybárskeho zväzu a športového rybárstva na Slovensku.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
