Je polovica júna a voda v slovinských alpských riekach sa začína dostávať do normálu. Jarné topenie snehu v horách je už na konci a ja začínam obvolávať známych, že je čas vyraziť za poriadnou muškárinou. Plán sa začína rysovať a ľudia pribúdajú…
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2022
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.02.2023.
Čarovný svet vo vode aj nad ňou
Je to jasné. Tento rok jazdí väčšina ľudí na Soču na pstruha mramorovaného. Bohužiaľ, v tomto období tu už prebieha vodácka sezóna, a preto volím moju obľúbenú rieku Sava Bohinjka. Prietok na rieke je nízky. To nám bude hrať do kariet na veľkej rieke v Bledskej časti, ale proti nám to bude na malej rieke priamo pod Bohinjským jazerom. Ryby sa budú viac plašiť a hneď nás uvidia. Prostredie okolo tejto rieky je jednoducho očarujúce. Avšak nielen rybárčinou je tu rybár pohltený, lebo tie panorámy okolo sú takisto jednoducho neodolateľné. Rieka Sava Bohinjka vzniká výtokom z Bohinjského jazera. Preteká Triglavským národným parkom a prechádza skalnatým údolím Bohinjskej Bistrice, Bledu a pod mestom Bled sa spája s riekou Savou Dolinkou a spoločne vytvárajú mohutnú rieku Sávu, ktorá sa potom vlieva až do Dunaja.
Nastal deň D a my máme zraz 16. júna 2022 v Brne o 00.05 na parkovisku v súkromnom areáli, kde chlapci nechajú autá. Som tu načas a parťáci ma už vítajú veľkým aplauzom. Rýchle privítanie, prehádzanie rybárskych vecí ku mne do auta a behom 15 minút už vyrážame za novými rybárskymi dobrodružstvami. Máme pred sebou okolo 700 km…
Extrémne nízky stav vody.
Na mieste so Zlatkom aj hruškovicou
Dotankovanie a nákup diaľničnej známky pred Mikulovom. Tu je vždy dobrá cena nafty. Hotovo, skáčeme do auta. Chlapi si na cestu otvárajú pivečko a ja Red Bull – mám pred sebou ešte sedem hodín jazdy! Cesta mi tentoraz uteká strašne pomaly. Borci to celkom rýchlo zabalili a zaspali. Samotnému sa vždy ide horšie. Aj ma asi po troch hodinkách berie spanie, preto radšej na pol hodiny odstavujem auto a idem si zdriemnuť. Všetko je ok a môžeme pokračovať. Za svitania už dorážame k slovinským hraniciam. Ešte zastávka za hranicami na nákup diaľničnej známky a hor sa do Bohinjskej Bistrice.
Tu máme zaplatený krásny priestranný apartmán s veľkou terasou na večerné posedenie a debaty. Ideme rovno k Zlatkovi do rybárskych potrieb. Tam kúpime licencie. Zlatko má ešte zatvorené… Je sedem hodín a on otvára až od ôsmej. Hneď vedľa je skvelá malá kaviareň. Dáme rannú porciu kofeínu a počkáme na otvorenie. Zlatko prichádza skôr a my už o pol ôsmej preberáme kľúče od apartmánu a kupujme povolenky na horný úsek rieky. Zlatko nás ako vždy víta a hostí svojou skvelou hruškovicou. Nálada je výborná, všetci sa veľmi tešia do vody, a tak na nič nečakáme a ideme sa rýchlo ubytovať.
Horný úsek, Bohinjska Bistrica.
Začíname na hornom úseku
Aj v apartmáne prebehne tradičný rituál: privítanie a zapitie šťastného dojazdu na miesto. Inak, rieka Sava Bohinjka sa delí na tri časti. Horný úsek je Bohinjský s cenou teraz 45 €. Prostredný úsek je nazvaný Inštitút a cena je teraz 70 € a dolná časť je Bledská a novinkou je, že jej súčasťou je aj bývalý trofejný úsek. Povolenka teda zdražela na 55 €. My začíname horným úsekom. Je to menšia rieka, ktorá vyteká z jazera. Bohužiaľ, prietok je asi najmenší za posledných 10 rokov. V miestach, kde normálne stojím po pás, teraz mám vodu sotva po kolená. Ryby sú teda veľmi opatrné a ľahko sa vyplašia. Ďalším prírodným faktorom, ktorý ovplyvňoval správanie rýb, bola extrémne vysoká teplota vody, keď z jazera vytekala 20-stupňová voda. Rybám sa teda veľmi nechcelo. Ale hornú časť vždy vyberám na prvý deň, pretože je najlepšia na rozchytanie a zvyknutie si na lov s jednou muškou. Vyskytujú sa tu hlavne pstruh dúhový, jalec a lipeň.
Vyberám teda miesta s väčšími tôňami, kde by mali byť ryby sústredené. Ryby nachádzame, ale teplota vzduchu okolo 35 stupňov nerobí dobre nám ani rybám. Chvíľu nám trvá, kým vyladíme mušky a správnu techniku. Ale asi po hodinke chytania to už je len v našich rukách a my pridávame jedného dúhaka za druhým. Veľkosti rýb sú menšie. Veľkým sa naozaj nechce ani dýchať, nie to ešte žrať. Po poldni chytania je na rade pauza na desiatu a studené pivko. Sadáme pri rieke v rybárskom posedení a chvíľu odpočívame. Brodenie za týchto podmienok je vyčerpávajúce. Ľahko sumarizujeme a dochádzame k číslu 50 ks. To je slušné. Najväčšia ryba ranného kola bola okolo 45 cm.
Prvý 40 cm plus.
Malá tiesňava i širšia a väčšia voda
Chytáme len na malé nymfičky a na Slovinsko aj na veľmi jemný silon 0,10 mm. Tu je obrovská výhoda, že aj menšie ryby okolo 30 cm sú neuveriteľne bojovné. Každý je plný zážitkov a presúvame sa na úplný vrch, pod jazero. Tu sme sa rozdelili. Ja s Hanym som šiel do malej tiesňavy a David s Honzom na prúdy a veľkú jamu. V tiesňave sa nám darilo. Pridávali sme jednu rybku za druhou, ale veľkosť nepresiahla 35 cm. Prichádzame ku chalanom a tí sú na tom podobne ako my. Nastal čas zmeniť miesto a na záver dňa vyberám úplný koniec tohto revíru. Rieka je už trošku širšia a vodnatejšia. Tu sa nám konečne darí chytiť pár slušnejších rýb okolo 45 cm a množstvo malých. Prvý deň nám ubehol veľmi rýchlo a všetci toho máme plné zuby.
Veľký podberák je nutné vybavenie.
Večerný relax aj plánovanie
Unavení, ale plní dojmov prechádzame aj v rybárskom oblečení do pizzerie na prostriedku úseku. Pizza je tu výborná a extrémne veľká. Jednoducho: 4 pivá a 4 pizze! Keď to doniesli, chlapci nemohli uveriť vlastným očiam. Štyri veľké koláče cez celý stôl. No, ale sme hladní, a tak pri tejto veľkej pizzi stihneme ešte jedno pivečko. Napchaté bruchá a silná únava velia odchod na barák. V dome všetci mieria na terasu… Dostať sa konečne z toho spoteného pekla, z broďákov! Rýchla sprcha a späť na terasu. Porada trvá asi len dve hodiny, počas ktorých sme vymysleli plán na ďalší deň a ja som ešte upravoval chalanom nadväzce, nech sa im zajtra chytá pohodlnejšie. Zaspávam vari ešte v sede a už je tu ráno…
Začiatok splavu v kaňone.
Druhý deň: obrí kaňon s vodopádmi
Noc utiekla ešte rýchlejšie ako deň. Raňajky v štýle švédskeho stola, ktoré nám pripravil Hanys. Ja som si dal len polievku a všetkým uvaril rannú kávu. Balíme veci a rýchlo po povolenky. Dnes spodný úsek a jeho horná časť. Obrí kaňon s veľkými vodopádmi, za normálneho prietoku nechytateľný. Za týchto podmienok vyberám toto miesto. Teraz sa tu dá loviť a dokonca kúsok medzi skalami aj prejsť. Výber to bol skvelý! Ryby vidíme na pieskovom dne a po chvíli už David dáva prvého dúhaka cez 40 cm. Ja som si všimol, že tu a tam sa objaví na hladine koliesko od pstruha. Neváham, mením nymfu za suchú a každé koliesko premieňam na pstruha potočného. Krásna chytačka rýb okolo 30 cm. Nič, idem do tiesňavy. Tu ma môže prekvapiť skutočný krokodíl…
Ohromujúca exhibícia
Postupne zdolávam jednu skalu za druhou a dostávam sa k peknému vodopádu s veľkými jamami. Pri jednej som cítil, že presne toto je miesto, kde by som si šiel po trofejnú hlavátku. Sedím na obrovskom kameni vyčnievajúcom priamo nad asi šesťmetrovou hlbokou jamou. Voda je krištáľovo čistá a je vidieť až na dno. Stále vyzerám, kedy z peny prúdu vyjde nejaká hlavátka. A zrazu – nevychádza z peny, ale priamo spod môjho kameňa – dve obrovské hlavátky, skromným odhadom tak 120 a 130 cm! Dve monštrá spolu obídu celú tôňu a vracajú sa späť pod môj kameň. Bol som ohromený! Moje srdce vzrušením tĺklo, akoby mu išlo o život. Nádhera, viac nepotrebujem! Moment, ktorý trval možno minútu, ma naplnil. Nič, tu už toho viac neuvidím, idem späť za kamarátmi…
Vo dvojici sa to lepšie ťahá.
Intermezzo pri kamennom moste
Všetci sú zo začiatku dňa nadšení, okrem Honza. Veľmi mu to nejde. Idem teda za ním, pozrieť sa, čo je zle. A už to vidím. Honzo si vzal krátky prút a nie je schopný s ním dlhý nadväzec správne vodiť. Požičiavam mu teda svoj prút a opäť vysvetľujem správnu techniku. Po chvíli prichádza jeden, druhý, tretí aj štvrtý pstruh. Aj Honzo je už teraz spokojný a ja velím na prejazd na iné miesto, kde je tiež posedenie pre rybárov a tu si dáme aj obed. Zastavujeme pri starom kamennom moste. Tu sa vždy dajú pochytať krásne ryby. Delíme sa na dve skupiny. Ja s Honzom začínam okolo mosta a bráchovia idú na rybársky trek spodnej, pomalšej časti kaňonu. Majú pred sebou dobrých 5 km brodenia, s hĺbkou okolo pása medzi veľkými kameňmi. No do večera majú čo robiť. My s Honzom dávame jednu krajšiu rybu za druhou. Potočáky, dúhaky vo veľkostiach od 35 do 52 cm. Po dvoch hodinkách som už rybársky uspokojený a navrhujem, vydať sa po stopách ďalších hlavátok.
Krásna príroda, brodenie a množstvo rýb
Ideme rovno do konca obrieho kaňonu. Hneď na kraji nás zaujala obrovská silueta pri dne. Zastavujeme a začínam pozorovať ďalšiu obriu hlavátku odhadom 110 plus. Zaujímavosťou bolo, že v tejto veľkej jame sme nevideli žiadnu inú rybu. Tento predátor si tu už vyárendoval svoje miesto a všetky ostatné pstruhy sa vydali vyššie proti prúdu, aby neskončili na jedálničku tejto kráľovnej tône. Aj my sa posúvame do prudkej vody, kde som ešte nikdy nebol, pretože to prietok nedovolil. Nádherné tône striedajú stupňovité vodopády a my pridávame ďalšie nádherné dúhaky. Blíži sa piata hodina a ja už som z toho slnka úplne uvarený. Idem sa kúpať!
Voda bola skvelá a dobil som sa novou energiou. Schádzame k autu a s Honzom prechádzame pod menší kaňon, kde by sa mali vynoriť chlapci. No čakať na nich nebudeme a ideme chytať ešte okolo auta. Síl už veľmi nemáme, ale vychladené pivečko z benzínky nám robí veľmi dobre. Chytáme ešte veľa menších rýb… Ja som si chvíľu povodil jeden kúsok okolo 60 cm, ale po pár minútach boja mi padá a odchádza nazad do modrej hlbiny… Aha, chlapci sú tu a podľa blaženého výrazu v tvári mali minimálne rovnako krásny deň ako my. Nádherná príroda, náročné brodenie a množstvo krásnych rýb okolo 45 cm. Jednoducho – raj na zemi! Pivečko máme aj pre chlapcov. Záchrana na poslednú chvíľu. Hasia smäd a čas ukazuje už šesť hodín. Všetci sa zhodujeme, že to bol krásny deň a je čas odísť na zaslúženú večeru. Opäť naša obľúbená pizzeria. Dojmov je dnes toľko, že si hneď navzájom obzeráme fotky. Pri fotkách a zážitkoch debatujeme až do neskorých hodín. Dnes to bol naozaj krásny rybársky deň a spokojne zaspávame.
Traja mušketieri.
Dlhý riečny prúd a vodná pláň
Ranný rituál, raňajky, káva a povolenky. Opäť sme si vybrali Bledskú časť. Dnes však ideme na jej spodný úsek. Tu je to už naozaj krásna veľká rieka. Idem na miesto ďalej od všetkých parkovaní, kde chodia maximálne miestni znalí rybári. Ja som tu tak často, že už sa medzi nich môžem počítať. Krásny, dlhý prúd prechádza do nekonečnej pláne. V prúdoch chytáme pár menších rýb, ale na konci nás zastaví málo vídaná vec. Zbiera tu z hladiny možno 20 pstruhov vo veľkostiach od 50 do 70 cm. Bohužiaľ, je tu veľmi hlboko a my musíme hádzať veľmi ďaleko.
Zabrodení až po prsia sa snažíme dostať na najväčšie ryby. Lenže sú to veľmi múdre kusy. Zdolávame iba ryby okolo 50 cm. Zrazu som dostal nádherný záber od jednej z tých najväčších. Začína krásny súboj. Silná ryba mi nedáva nič zadarmo. Nádherný boj, ktorý tentoraz vyhráva ryba. Pohltilo ma ľahké sklamanie. Nič to, idem sa pozrieť ďalej do pláne. Tu vidím nádherné jalce. Dávam pár rýb okolo 50 cm. Bola to opäť krásne vodné divadlo a škola.
Meníme miesta až po… Joj!
Presúvame sa na ďalšie miesto. Splav a pod ním dlhý prúd s vodou do pása. Borci hneď vbehli do splavu. Väčšinou tam stáva množstvo aktívnych rýb. Dnes však teploty atakovali opäť 40 stupňov. Ryby sa dali chytiť len na hlbokých pláňach pod stromami alebo na silnejších prúdoch. Ja som si preto hneď zvolil prúd. Ryby síce veľmi spolupracovať nechceli, ale museli. Dal som len 0,10 silon a nymfy veľkosti 18. Postupne som dával jedného dúhačika za druhým… Veľkosti okolo 35 až 40 cm. Zrazu som sa zadíval do prúdnice a videl kŕdeľ asi 10 krásnych mrien. No, čo vám budem rozprávať. Na prúte som ich mal šesť a zdolal len jednu. Tá desiatka silon, pre ryby od 60 do 70 cm, jednoducho, nebol súper. Tá, čo som zdolal, mala krásnych 62 cm. Chlapcov som zo splavu vyhnal na ďalší hlboký prúd podo mnou a tam to bola veľmi pekná chytačka. Na cca 3-metrovej hĺbke bola oveľa väčšia aktivita a ryby naše nymfy brali poctivo. Dokonca tak, že som si dlhú chvíľu ani nevšimol, že som sa dostal k nejakej tajnej nudistickej pláži. No, čo vám poviem, zážitkov viac, než som potreboval. Nič, tu sa chytať už nedá, sústredenie na zábery je nenávratne preč. Musíme zmeniť miesto!
Radosť z každej rybky.
Elegantný finiš
Tak sa vraciame ku kamennému mostu z predchádzajúceho dňa. Tu ešte odchytávame zopár krásnych rýb. Na jame sme videli pekné kusy, ale spočiatku to nechceli ani nám ani kolegom naproti. Niečo musím zmeniť… Opäť klesám so silonom až na 0,09 a dávam nymfu veľkosti 22. Nadväzec takmer dva metre. Pri takejto jemnej zostave sa už záberu na signalizátore nedočkáte. Ryby len sedia na dne a ľahkým pohybom do strany občas niečo zožerú. A to bolo ono! Reagoval som len na pohyb ryby a neraz – čo hod to ryba! Rýchlo som to prerobil aj Honzovi a v priebehu pár minút sme to dokázali kolegom naproti tak znepríjemniť, že museli odísť. Proste finiš vo veľkom štýle.
Unavení, ale spokojní, po troch dňoch ukončujeme ďalšiu krásnu výpravu v Slovinsku. Večer všetko ešte rekapitulujeme a hodnotíme až na dno dobrej škótskej whisky a ideme spať. Ráno nás opäť čaká 8-hodinová cesta domov. No myslím, že už teraz sa zase všetci tešíme na ďalšiu výpravu...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
