Za horúcich letných dní je aktivita dravcov minimálna. Lovia buď zavčasu ráno, alebo neskoro v noci. Je tu však jeden dravec, ktorý je viac‑menej aktívny takmer celý deň. Nás rybárov doslova provokuje svojimi divokými nájazdmi do húfov drobných beličiek. Napriek tomu nie je vôbec jednoduché uloviť ho…
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Predstavenie
Volám sa boleň dravý. Už z môjho mena vyplýva, že som rodený lovec. A to aj napriek mojej príslušnosti k mierumilovnej čeľadi kaprovitých rýb. Som jednoducho výnimka – jediná dravá kaprovitá ryba. Možno nevyzerám tak exkluzívne ako šťuka so svojím dokonale tvarovaným torpédovitým telom a silno ozubenými čeľusťami. Ani nemám veľké psie zuby zubáča. Ústa mám, podobne ako všetci moji príbuzní, neozubené. Ale ani to mi pri love neprekáža. Lovím väčšinou menšie rybky, a to veľmi jednoducho. Silným podtlakom širokej, nahor smerovanej tlamy ich v okamihu doslova nasajem. Podobne ako kráľ našich vôd – sumec. Avšak na rozdiel od neho nie som vôbec lenivý. Zatiaľ čo je „kráľ“ – starý, takmer slepý, fúzatý sumec – večne zalezený niekde v korunách spadnutých stromov, ja korisť neúnavne prenasledujem. V obľube mám hlavne rýchle výpady tesne popod hladinu. V love som neskutočne vytrvalý. Rybky dokážem zahnať až na breh alebo ich donútim skákať nad hladinu vody. Potom ich, dezorientované alebo omráčené silnými údermi chvostovej plutvy, s chuťou konzumujem. Som vybavený dokonalým zrakom, ktorý mi pomáha nielen pri love, ale aj pri vyhýbaní sa zradným nástrahám rybárov. Uloviť ma nie je vôbec jednoduché. Ale nerád sa ďalej chválim, radšej sa presvedčte sami. Skúste ma uloviť v priezračnej vode našich priehrad. Potom pochopíte, že vôbec neklamem.
Konečne je čln dofúkaný
a my môžeme vyraziť na lov.
Neľahká výzva
Aj ja som bol postavený pred neľahkú výzvu – uloviť boleňa. A to v horúci letný deň, s osádkou mladých neposedných rybárov, ktorí túžili vidieť úlovok „poriadnej ryby“, nie bolenieho dorastenca. Všetci bezvýhradne dôverovali mojim schopnostiam, dokonca sa aj sami chceli aktívne zapojiť a pokúsiť o nemožné. Ako im však vysvetliť, že uloviť boleňa sa nepodarí často ani skúsenému rybárovi, nieto ešte úplnému začiatočníkovi. Ako ich nesklamať? Vybavení zásobou koláčikov, sirupovej vody, udicami a množstvom rôznych nástrah, plní očakávania a nádeje smerujeme k priehrade…
Paťko s boleňom z prístavu.
V ústrety dobrodružstvu
Ešte záchranné vesty a nastupujeme do gumového člna. Deti sa tešia hlavne z toho, keď im na chvíľu dovolím manévrovať, kľučkovať a pridávať či uberať otáčky na elektromotore. Ten si ticho pradie po vodnej hladine a lenivo tlačí čln v ústrety novému dobrodružstvu. Výnimočný pokoj ruší len podivné šušťanie či pískanie. Nenechám sa vyrušovať, ale len do chvíle, keď sa mi zdá, že bok člna nejako mäkne. Dokonca sa čln mierne nakláňa na jednu stranu. Až teraz zisťujem pôvod podivného zvuku – veď čln nám fučí! Po menšom chaose zisťujeme príčinu. Jedna komora člna nie je celkom uzavretá a opotrebovaný spätný ventil už prepúšťa vzduch. Dobre, že to nie je diera. Rýchlo s člnom smerujeme späť k brehu na dofúkanie. Po opätovnom nalodení vidím, ako sa sebaistota z očí posádky trochu vytratila. Opatrne znova nasadajú do člna. Túžba po úlovku je predsa len silnejšia. Ešte raz všetkým kontrolujem a doťahujem nepohodlné vesty a pre istotu berieme so sebou aj malú pumpu. Až potom znova vyrážame na lov.
Pri ,,poľovačke na boleňa“ je čln vynikajúcou pomôckou.
Vyškolené bolene
Dusné ticho v člne však netrvá dlho. Žiadne podozrivé pískanie viac nepočuť a prvé zalovenie boleňa a jeho útok do kŕdľa malých beličiek neunikne pozornosti detí. Nadšené výkriky sa nesú do diaľky po pokojnej vodnej hladine. „Videl si to! Rýchlo, pridaj, za ním, to bol kus, chyťme ho…!“ Deti sú nadšené a zdá sa, že to bude super rybačka. Ale elektromotor má svoje možnosti a keď prídeme na miesto, kde boleň zalovil, hladina vody je už celkom pokojná. Nahadzujem presne do miest, kde som ho naposledy videl, mením nástrahy, snažím sa, ale bez úspechu. Za žiadnou nástrahou sa mi ani len neotočil. Synovec Paťko, mladý nádejný rybár, sa tiež vytrvalo snaží, ale s rovnakým výsledkom. Boleň je jednoducho „profík“ a prekabátiť ho nie je jednoduché. Ďalšie zalovenie a scenár sa do bodky opakuje. Zdá sa, že sú tu všetky bolene perfektne vyškolené a dokonale poznajú nástrahy rybárov, teda rovnako aj tie naše. Pomaly, ale isto počiatočné nadšenie u detí ustupuje. Rovnako aj ja prestávam dôverovať nástrahám a už aj svojim schopnostiam…
Niekedy na ,,hladinovku“
zaútočí aj šťuka.
Poľovačka začína
Ani jeden záber… To predsa nie je možné, opakujem si donekonečna. Čo vymyslieť? Mením nástrahy, skúšam možné aj nemožné, ale stále nič. Ďalšie zalovenie, presný hod a záber! Super, tak predsa! Boleň rýchlo uniká a na hladine robí širokú vlnu. Deti s napätím sledujú súboj. Po prvom nezastaviteľnom výpade krásna ryba postupne stráca sily a po chvíli končí nad podberákom. Dobehli sme ho, podarilo sa, úloha splnená. Ale poľovačka na bolene sa práve začala…
Poľovačka na boleňa bola úspešná.
Ako na ne?
Konečne sme prišli na to, ako ich dostať. Princíp je celkom jednoduchý. Nenaháňať loviaceho boleňa na člne, ale počkať si, keď zaloví. Vtedy je najdôležitejší okamžitý presný hod do miesta zalovenia. Využiť moment prekvapenia, krátkeho loveckého amoku boleňa. Vtedy je najväčšia šanca, že ryba reflexívne vyštartuje za našou nástrahou. Udice máme pripravené na nahodenie, zrak upnutý na hladinu, napätie vrcholí. Nehybne čakáme na správny okamih, ako poľovníci číhajúci na korisť na správny moment výstrelu. Hladina sa zvíri a drobné rybky lietajú nad hladinu. To je ten správny čas! Naše nástrahy doslova vystrelia do miest útoku boleňa. Pre boleňa je tu azda nová dilema – ktorú nástrahu si vybrať? Nie, žiadna dilema, boleň sa v zlomku sekundy vrhá na najbližší poper. Ten sa ukazuje ako neodolateľné lákadlo. No napätie po dlhom čakaní sa uvoľňuje predčasne, a tak je zásek o stotinu sekundy rýchlejší. Paťko vytrháva boleňovi poper tesne spred otvorenej tlamy. Nevadí, vytrvalo čakáme ďalej na nové zalovenie…
Trpezlivé čakanie na správny okamih nahodenia nástrahy.
Stratený obor
Ďalšie pokusy a nepresné hody znamenajú, že si ryby nástrahy viac nevšímajú. Alebo už odhalili našu lesť? Ich lovenie je stále sporadickejšie, naše čakanie dlhšie a v horúcom letnom slnku náročnejšie. Deti dali radšej prednosť ovlaženiu vo sviežej vode Oravskej priehrady. Jediný Paťko naďalej vytrvalo čaká na ten správny okamih. Nakoniec to prichádza. Zalovenie boleňa, presný hod, ale – bez záberu. Paťko sklamane ťahá po hladine poper, keď sa za ním objaví vysoká vlna. „Ide ti za ním, ide ti za ním, možno to vezme!“ Nadšene povzbudzujem Paťka, aby nestrácal nádej. Kapitálny boleň akoby to počul a dravo útočí na domnelú korisť. Prekvapenému Paťkovi takmer vytrháva prút z ruky a mizne v hĺbke priehrady. Paťko sa chopí šance a s boleňom vytrvalo zápasí. Spočiatku sa zdá, že má všetky tromfy na svojej strane práve boleň. Na jemnom náčiní predvádza dokonalú silu, rýchlosť, akoby nepociťoval únavu. Až po dlhých minútach je takmer zdolaný a pokorený sa pokladá na hladinu. Prekrásna kapitálna ryba! Chceme ho vyloviť, keď sa ešte raz zanorí pod hladinu, spraví posledný prudký obrat a poper letí vzduchom. Mĺkvo pozeráme do hĺbky za stratenou rybou. Sklamanie sa len ťažko dá potlačiť…
Veronika sa teší
z nášho úlovku.
Tešíme sa na ďalšie leto
Napokon pri našom návrate ulovíme v prístave ešte jedného celkom slušného boleňa, ale v porovnaní so strateným obrom je to len slabá náplasť. A to aj napriek tomu, že má takmer sedemdesiat centimetrov… Počas leta, pri našich „poľovačkách“, lovíme ďalšie krásne bolene, šťuky aj ostrieže. No stratený obor sa viac nedal zlákať. Zostal nám však natrvalo v pamäti. Jeho statné vysoké telo, mohutný hrb svaloviny za hlavou, obrovská tlama… Ale my to nevzdávame. Už sa tešíme na ďalšie leto! Veď ešte podrastie.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
