Krajina veterných mlynov, tulipánov či drevákov – aj také prívlastky má Holandsko. Avšak nás rybárov zaujímajú predovšetkým holandské vody, lebo všetky ponúkajú potenciál životných úlovkov v podobe šťúk, zubáčov, ostriežov a ďalších rýb. Nás Holandsko zlákalo tiež, nuž sme sa tam vypravili.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2022
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.02.2023.
V prvej časti sme písali o tom, ako sa nám podarilo vyraziť na holandskú rybársku výpravu až po roku a na druhý pokus. Takisto sme si priblížili dve najčastejšie techniky, ktoré sme na ostrieže v týchto končinách používali…
Náš prvý východ slnka v Holandsku.
Týždeň driny
Ako som už spomínal, na výpravu do Holandska sme išli v marci a ubytovanie sme mali zaistené od pondelka do nedele. Aj napriek tomu, že sme sa mohli ubytovať až v pondelok v popoludňajších hodinách, tak sme sa na cestu vydali už v nedeľu večer. Išlo nás celkom sedem, menovite: ja, môj otec, Robert, Michal, David, Tomáš a Peter. Keďže sme išli každý z iného kúta republiky, tak miesto stretnutia bolo na čerpacej stanici za Plzňou. O 7. hodine večer sme sa tam s výnimkou Petra všetci stretli a vypravili sa na bezmála 900 km dlhú cestu. Plánovali sme cestovať všetci spoločne, pretože sme mali za každým autom loď a keby sa náhodou po ceste niečo stalo, chceli sme si byť nápomocní.
Musím povedať, že cesta bola úmorná. V Nemecku aj Holandsku sme sa mohli pohybovať po diaľnici maximálnou rýchlosťou 80 km/h a pri takejto rýchlosti cesta naozaj neuteká. Avšak po takmer 13 hodinách cesty vrátane prestávok sme dorazili na miesto. Ráno sme ešte chvíľu museli čakať, kým sa dostaneme na slipovaciu rampu, ale zhruba okolo deviatej hodiny sme mali lode na vode a naše dobrodružstvo mohlo začať.
Davidov ostriež, 50 cm.
Hovoria, že „no perch“
Všetci sme mali pred očami obrovské ostrieže a tešili sme sa, že sa nám nejakého podarí uloviť hneď v prvý deň. Realita však bola iná, než sme očakávali. Všetko začalo „sľubne“ hneď po príchode, keď sme sa dali do reči s rakúskym rybárom, ktorý nám okamžite po pozdrave povedal: „No perch“, teda „žiadne ostrieže“. O tom, aký je tu lov momentálne ťažký, sme sa presvedčili na vlastnej koži v nasledujúcich dňoch.
Podľa videí a máp sme mali na jazere vytypované miesta, kde sa ostrieže chytajú. Pri preskúmavaní vody sme využili to, že sme boli na vode na troch lodiach a miesta sme si rozdelili.
Prvá ryba výpravy prišla zhruba po dvoch hodinách. Tomášovi sa podaril prvý ostriež dlhý mierne cez 40 cm. Na české a slovenské pomery by to bola krásna ryba, my sme však cielili na rybu, ktorá sa bude svojou veľkosťou blížiť skôr 50 cm. Ostriež nás všetkých nabudil, lebo to vyzeralo na sľubný začiatok, a tak sme si začali pomaly maľovať, aká to bude výprava. No nemohli sme sa mýliť viac! V prvý deň sa síce podaril Davidovi ešte jeden malý zubáč, ale tým sa nám voda na jazere zavrela až do sobotňajšieho rána.
Každý deň sme boli s veľkým odhodlaním od skorého rána až do večera na vode a hádzali a hádzali… Bohužiaľ, výsledok neprichádzal. Ja som sa na jazere dočkal prvého záberu až v piatok ráno. Dostal som krásny záber do vibračného voblera a cítil som na prúte lepšiu rybu. Predstavoval som si, že to bude krásny ostriež, ale do podberáka sa pozrela šťuka. Na jednej strane som bol rád, že mám konečne rybu, ale na druhej strane som bol sklamaný, že to nebol vysnívaný ostriež.
Ryba výpravy – 51 cm a 3,025 kg!
Nočné riečne zubáče
Holandsko nie je známe iba svojimi ostriežmi, ale aj zubáčmi. Aj napriek tomu, že sme cestovali primárne za ostriežmi, chceli sme si výpravu spestriť a skúsiť tiež nočný lov zubáčov na rieke. Rieka, s ktorou bolo jazero prepojené kanálom, bola pre nočný lov ideálna. Museli sme síce ísť po vode zhruba 4 km, aby sme sa dostali na tie správne miesta, ale to sa nám vyplatilo. Pretože sme nechceli prvýkrát na rieku vplávať až za tmy, boli sme ju obzrieť aj cez deň a musím povedať, že holandské vody sú v lodnej doprave naozaj frekventované. Tomu sa treba prispôsobiť a byť na vode veľmi obozretný. Nie je tu problém stretnúť aj dve protiidúce nákladné lode, ktoré svojou dĺžkou presahujú aj 100 metrov. Aj plavba samotná je zážitok, ale treba mať veľký rešpekt k ostatným lodiam a tiež vlnám.
Práve vďaka rozšírenej lodnej doprave ponúkajú holandské rieky skvelé miesta pre zubáče. Vo väčšine riek totiž z brehu do koryta vybiehajú kamenné móla, ktorých veľkosť sa mení v závislosti od veľkosti rieky. Móla majú na riekach dôležitú funkciu; vďaka vytváraniu vírov a vracákov sa sedimenty z koryta rieky usadzujú až za mólami v blízkosti brehu a plavebné dráhy tak zostávajú prejazdné. Tieto miesta sú zároveň veľmi atraktívne aj pre lov zubáčov, a to predovšetkým za tmy. Všeobecne je známe, že zubáče sú skôr noční lovci a vydávajú sa do blízkosti brehu, kde cielia na malé rybky. Tieto informácie sme pri našom love využívali aj my.
Osobáčik z posledného rána – 49 cm a 2,34 kg.
Ako som už spomínal, na rieku sme sa vybrali v podvečer, ešte za svetla, aby sme nešli tzv. na blind. Boli sme na dvoch lodiach a taktiku sme mali jednoduchú – každá loď zastavila pri svojom móle a po prechytaní sme sa posúvali vždy o dve móla po prúde, obchádzajúc aj mólo s druhou loďou. Týmto spôsobom sme postupne prechytali viac ako trojkilometrový úsek rieky. Na miestach sme sa nezdržiavali dlho, pretože sme hľadali aktívnu rybu, ktorá tam buď bola a zabrala, alebo sme sa záberu nedočkali, takže nemalo zmysel zdržiavať sa dlho na jednom mieste.
Prvý záber sa dostavil tesne pred tmou a prvého holandského zubáča zdolal David. To v nás opäť prebudilo dôveru v to, čo robíme a verili sme, že ďalšie ryby na seba nenechajú dlho čakať. A naozaj to tak bolo. Počas zhruba ďalšej hodiny a pol chytania sme ulovili šesť zubáčov a navyše bolo aj dosť nepremenených záberov alebo spadnutých rýb. Na prvú vychádzku na – pre nás neznámu – rieku, sme to považovali za úspech a za jeden splnený cieľ holandskej výpravy.
Nástrahami, ktoré nám priniesli nočné zubáče, boli gumy vo veľkosti 15 – 17 cm na jigových hlavičkách doplnených o stingery. Ako najúspešnejšie sa ukázali tmavé farby, ako sú čierna, motoroil alebo rôzne kombinácie tmavohnedej. Niekomu to môže pripadať nelogické, že za tmy sa chytá tmavá farba, ale pravdou je opak. Vďaka tomu, že nástraha je veľmi tmavá, tak proti oblohe tvorí lepšiu a zreteľnejšiu siluetu a pre zubáče je jednoduchšie nástrahu zaregistrovať.
David s večerným zubáčom.
Posledný deň to klaplo
Bola sobota, posledný deň chytania a my sme stále dúfali, že sa dočkáme nášho vysnívaného ostrieža. Nechceli sme nič podceniť a rozhodli sme sa dať do toho všetko. Budíček bol zavčasu a po rýchlych raňajkách sme sa šli nalodiť a o chvíľu neskôr sme vyrážali z maríny na lovné miesta. My sme s otcom najskôr skúsili jeden flek, kde sme si mysleli, že by sa ráno mohli ostrieže zdržiavať, naše domnienky sa však nepotvrdili. Rýchlo sme prešli za Tomášom, Petrom a Davidom do akéhosi prieplavu medzi ostrovmi. Chvíľu sme skúšali na striedačku Carolina rig a jerkbaity. Vtom Tomáš hlási, že mal záber na jerkbait. Okamžite sme všetci prezbrojili a venovali sa jerkbaitom.
Stáli sme pomerne blízko brehu, na hĺbke zhruba štyroch metrov. Nahodil som pozdĺž brehu a po pár metroch, čo som viedol nástrahu, prišiel v pauze krásny záber – druhý, ktorého som sa na jazere po šiestich dňoch chytania dočkal. Rybu som ťahal pomerne rýchlo k lodi a bolo poznať, že to nebude malý ostriež. Otec už bol pripravený s podberákom a bez jediného zaváhania sme mali ostrieža podobraného. Pre mňa to bola ryba z ríše snov! V momente, keď bol ostriež už bezpečne v podberáku, tak som sa úplne rozklepal. Adrenalín a emócie urobili svoje a ja som bol odmenený nielen za týždeň driny, ale aj za desiatky hodín, ktoré som venoval celej výprave. Ostrieža sme dali na podložku a namerali pre mňa neskutočných 49 cm. Potom šiel opäť do vody a my sme pripravovali váhu. Ryba bola krásne stavaná s veľkým bruchom, a tak som dúfal, že prekonám hranicu 2 kg. Moje prianie sa stalo skutočnosťou a ostriežovi sme navážili 2,34 kg. Pre mňa osobne neskutočný zážitok a hlavne splnený cieľ výpravy. Teraz už boli na rade ostatní. Po dôkladnom zdokumentovaní sme ostrieža pustili späť do jeho živlu a ďalej sa venovali lovu.
Bohužiaľ, po mojom ostriežovi už ďalší počas východu slnka neprišiel. Na ďalšieho sme si niekoľko hodín počkali. Približne po dvoch hodinách chytania a postupného prečesávania ostrovov a zátok na jazere, Tomášovi sa zadarilo tiež a zdolal krásneho ostrieža s dĺžkou 47 cm. Nasledovala teda rovnaká procedúra merania, fotenia, váženia a púšťania. Tomášova ryba nám do žíl opäť vliala čerstvú krv a my sme zase hádzali na plné obrátky. O pár chvíľ neskôr hlásil záber David, ale ryba mu vobler nedobrala. Nedá sa nič robiť, treba vydržať a ono to príde. V tomto štýle chytania sme teda pokračovali ďalej, lebo to vyzeralo, že na voblery ryby reagujú. Nebolo treba nič vymýšľať, len jednoducho hádzať a hádzať.
Zubáč na jerkbait.
My s ockom sme sa postupne dostali až k malej maríne, kde bola hĺbka okolo metra a pol. Nasadil som teda jerkbait s menšou lopatkou a začal som prehadzovať vodu okolo mól. Po pár nahodeniach som dostal opäť v pauze razantný záber. Prisekol som a začal rybu zdolávať. Podľa boja a hmotnosti ryby som si hovoril, že ak mám na prúte ostrieža, tak to bude neskutočná ryba. Už o chvíľu bola ryba pri lodi a v krištáľovo čistej vode sa zablyslo zlaté brucho – a v tom momente som vedel, že je to zubáč!
Nakoniec sme podobrali zubáča dlhého zhruba 65 cm – o 11. hodine za plného slnka, vo vode s hĺbkou okolo metra a pol, na agresívne vedený vobler. Pre mňa stále záhada, čo tam tá ryba robila, ale aj tak som mal veľkú radosť. O pár chvíľ neskôr na inom mieste trafil aj Tomáš zubáča, menšieho, ale bola to ryba, a to sa počíta. Do obeda sme stihli prechytať ešte asi tri fleky, na jednom z miest som sa dočkal opatrného záberu, ale rybu som nevytiahol.
Vďaka tomu, že sme to mali k našej vile ani nie 10 minút po vode, tak sme sa išli naobedovať a chvíľu si oddýchnuť. Predsa len, mali sme toho po tých šiestich dňoch, keď sme trávili na vode 12 hodín a viac, celkom dosť a bolo treba si tiež oddýchnuť. Okolo tretej hodiny sme už boli opäť na vode a pokračovali sme v chytaní na voblery. Mne sa podarilo urobiť záber, chvíľu som aj rybu ťahal, ale bohužiaľ mi spadla. To bol až do večera jediný kontakt.
Prvá večerná lastovička.
To najdôležitejšie malo prísť
Tesne pred stmievaním sme boli pripravení v rovnakom prieplave, kde sa mi ráno podarilo uloviť ostrieža a boli sme plní očakávania. Do tmy zostávalo maximálne 20 minút, keď vtom Tomáš hlási záber a začína so zdolávaním. Ryba si berie cez brzdu a jazdí do strán, akoby to bola šťuka. Keď sa ukáže pri lodi, tak Tomáš pomaly ani nedýcha. Bol to obrovský ostriež, ktorý už je bezpečne v podberáku. Neskutočná ryba, ktorá sa bude len ťažko prekonávať. Namerali sme 51 cm a navážili cez 3 kg! To je naozaj ryba z ríše snov! Len čo Tomáš púšťa svojho ostrieža, tak Peter zdoláva svoju prvú rybu výpravy, ostrieža 46 cm. Rýchle fotenie a hádže sa ďalej. Času aj svetla rýchlo ubúda a David s tatkom stále svojho ostrieža nemajú. Nakoniec sa dočkal iba David, ktorý vytiahol ostrieža s dĺžkou 50 cm. Otec si, bohužiaľ, musí na svojho holandského ostrieža ešte počkať. O to má však väčšiu motiváciu do Holandska sa vrátiť.
Presun po jazere za veterného dňa.
Zrátané a podčiarknuté
Posledný deň sa podarilo uloviť celkom päť ostriežov s dĺžkami 46, 47, 49, 50 a 51 cm a dva zubáče, z ktorých jeden meral čosi cez päťdesiat a ten druhý mal 65 cm. Všetci sme boli spokojní, len možno tatko nie natoľko, ako my ostatní. Patrí mu ale veľký obdiv za výdrž a za to, ako k celej výprave pristupoval aj napriek tomu, že sa ostrieža nedočkal.
Holandská výprava bola nakoniec teda úspešná, a to aj napriek tomu, že nás po dvoch dňoch opustili Robert s Michalom, ktorí boli nútení predčasne sa vrátiť.
Všetci sme sa vrátili domov plní zážitkov a hlavne nových skúseností, ktoré chceme uplatniť v holandskej rybárskej praxi už budúci rok. Chce to výdrž a vieru a úspech sa dostaví!
Víťazný Tomášov vobler.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
