Pred dvoma rokmi sme si objednali zájazd do Mongolska na Altaj a rieku Uur, ale to sme ešte netušili, že príde celosvetová pandémia a budeme musieť cestu odložiť na neurčito. Našťastie sa všetko pominulo a mohli sme začať plánovať dlho očakávanú výpravu za novými zážitkami.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.02.2023.
Partia sme už osvedčená, keďže sme boli spoločne už na niekoľkých miestach sveta. Po doladení nástrah a rybárskeho vybavenia, ktoré sme aj tak museli nakoniec poriadne pretriediť, aby sme sa zmestili do povolených hmotností na letiskách, zavreli sme kufre a vyrazili…
Mongolský raj na zemi
Cesta je vždy únavná, ale pri správnej partii zbehne ako voda a po necelých dvoch dňoch naskakujeme do UAZu k šoférovi Pachitovi. Pachit celú oblasť dobre pozná, je to veľmi ústretový chlap, ktorého len tak niečo nezaskočí. Dorozumievame sa po rusky, ak je to možné, ak nie, tak rukami‑nohami. Po šiestich hodinách jazdy sa nám pred očami rozprestiera raj na zemi… Mongolský Altaj pripomína zábery z pohľadnice. Pred nami sa vynímajú zasnežené vrcholky kopcov, pod ktorými sa rozprestierajú dve veľké jazerá, kde budeme chytať. Jazerá sú prepojené riekou, kde voda zrýchľuje a dodáva tejto oblasti osobitné čaro. Po stranách jazier sú rozľahlé pastviny posiate rôznymi druhmi kvetov, kde si na svoje prichádza David a plní s nimi pamäť foťáku.
Naše jurty na brehu jazera boli naším altajským domovom.
Prírodná atrakcia
Ubytovaní sme v jurtách a na lokálne pomery tu máme doslova luxus, aj keď bežné veci ako u nás tu chýbajú. Kemp je postavený na hornom jazere v závetrí, kde sú tri jurty hneď vedľa jazera a pár krokov od kempu je záchod „na prírodno“, čo sú štyri koly, jama a zbúchaná debnička, aby sa dalo sadnúť – podotýkam, že pod holým nebom a s nádherným výhľadom!
Návšteva u miestnych Kazachov zanechala v každom z nás veľmi silné dojmy.
Skvelá kuchyňa
Jedna z júrt slúži ako kuchyňa, ktorá je tu naozaj výnimočná. Jedlo je veľmi chutné. Dostávame tri chody, ale máme problém všetko zjesť, lebo porcie sú také veľké, že sa to naozaj nedá. Nie je problém ani s vegetariánskou stravou, hoci zmienka o tom im vykúzlila úsmev na tvári, keďže mongolská strava je založená na mäse. Vzhľadom na podmienky, ktoré tu na varenie sú, až sa čudujeme, ako sú schopní vykúzliť na tanieri niečo také dobré…
Malý prítok do jazera, žiaľ, v tejto dobe bez rýb.
Chladné zadymené rána
Rána sú tu veľmi zaujímavé, pretože je veľmi chladno, ale keďže skoro vstávam, tak každé ráno zakúrim, čo spôsobí nával dymu do jurty, pošomranie posádky a po chvíľke spokojnosť z tepla. Ten rozruch po ránach väčšinou zaujal dobytok a hlavne kravy, ktoré pravidelne prišli skontrolovať, či je všetko v poriadku a jedna skoro vbehla aj dnu.
Nezabudnuteľný rybársky zážitok
Cieľové ryby na Altaji sú lipeň, altajský lipeň, ktoré sú tu v krásnych farbách a na naše vydrancované vody aj v solídnych veľkostiach, a ryba osman altajský (Oreoleuciscus potanini), ktorý sa nachádza iba v pár jazerách na svete. Chytáme na dvoch veľkých jazerách, kde je osmany dosť ťažké nájsť. Preto nás neskutočne poteší prvý záber na druhom mieste, ktoré skúšame. Záber je mimoriadne agresívny a hneď od prvého okamihu si uvedomujem, že táto ryba bude bojovať do poslednej chvíle a nedaruje mi ani centimeter zadarmo, čo je pre prívlačiara nezabudnuteľný zážitok.
Môj prvý osman altajský nebol veľký, ale jeho farby boli nádherné.
Osman altajský
Prvý osman na brehu prináša nesmiernu radosť. Je to ryba, ktorá má tvrdú papuľu, veľmi drsnú kožu, veľkú chvostovú plutvu a dosť výrazný hrb za hlavou, čo ju robí mohutnou. Najlepšie sa osvedčili oranžové farby, či už na gumách plandavkách alebo aj vobleroch. Do večera sa nám ich podarilo nachytať niekoľko, takže sme sa ich dosť nabažili a tešíme sa na lipne. Po náročnom dni nás čakalo príjemné rozptýlenie v kempe, keď nás prišli domáci povoziť na koňoch a ukázať nám, čo tunajšie pastierstvo znamená. Kone sú dobre udržiavané, ale len čo zistia, že nie ste ich pán, dajú vám to pocítiť žraním trávy na najhorších miestach.
Keď už osmany brali, tak to bola úplná radosť pre všetkých.
Krásne stavané lipne
Na lipne sa nám treba presúvať asi hodinku cesty na deltu spodného jazera, kde by sa mali zdržiavať. Voda sa pred riekou zrýchľuje na posledných 500 metroch pred ústím, kde sa nám ukáže niekoľko pekných kúskov. David a Tom sa nenechávajú zahanbiť a po niekoľkých náhodoch zdolávajú krásne stavané lipne. Na potešenie sú tu obidva druhy lipňov. Nie sú až tak pri chuti, ako by sme si želali, ale stále nám na nástrahu sem‑tam dačo skočí, čo môžeme odfotiť, poďakovať a pustiť naspäť do vody.
Davidovi sa celkom darilo loviť ďalší miestny endemický druh, lipňa altajského.
Na návšteve u domácich
Po pár dňoch rybárčenia, ktoré je dosť náročné v dôsledku vysokej nadmorskej výšky, ale aj ľadovej vody, náš sprievodca Gonchik nám zorganizoval výlet. Naskakujeme do UAZu a vydávame sa na poznávaciu jazdu po okolí. Zastavujeme pri mongolských jurtách pastierov, kde sme si hneď všimli orly na zemi. Domáci doniesli rukavicu a dovolili nám, aby sme tieto majestátne vtáky na chvíľu podržali. Sú to trénované dravce, ktoré im dokážu hocičo uloviť, napr. svište, zajace a podobne. Po niekoľkých fotografických záberoch nás pozývajú do svojho príbytku na čaj s mliekom. Sme prekvapení, ako skromne žijú, ale majú všetko, čo im treba. Na stole sú rôzne druhy sušeného syra a pečivo, ktoré si sami pečú.
Po ceste naspäť sa zastavujeme na jednom prítoku horného jazera, kde sa snažíme zistiť, či sa sem ryba už natiahla. Zisťujeme, že to tak nie je, ale výhľady, ktoré sa nám tu naskytli, za zastavenie aj tak stáli.
Tomáš týchto krásnych lipňov ulovil niekoľko.
Presunieme sa za rybami…
Človek si ani neuvedomí beh času a po pár dňoch na nádhernom mieste sa treba presunúť do druhej oblasti na rieku Uur, kde nás čakajú tajmeny, lenoky a šťuky, ale o tom až nabudúce…
Chcel by som sa poďakovať partii za skvelé chvíle pri vode, ale aj mimo nej – Davidovi, Veronike, Tomášovi, Igorovi a za skvelú organizáciu spoločnosti Ingol, s. r. o., bez ktorej by toto dobrodružstvo nebolo možné.
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
