V termíne od 3. do 9. júla 2023 prebiehal na najvyhlásenejších holandských jazerách už 9. ročník prestížnych pretekov World Predator Classic 2023. Tieto preteky bývajú často považované za neoficiálny európsky šampionát alebo tiež najbohatšie preteky v love dravých rýb z rýchlych lodí.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 24.02.2024.
Prestíž týchto pretekov sa zakladá na tom, že na tejto súťaži sa každoročne zúčastňuje absolútna európska špička v tejto rybolovnej technike a môžeme tu vidieť súťažiť tie najlepšie a najrýchlejšie rybárske člny z celej Európy. Každoročne na tomto šampionáte môžete vidieť tie najzvučnejšie mená súčasného prívlačového sveta, ako sú napríklad Dustin Schöne za značku Nays, Nils Gabsa za Daiwa, Enrico Di Ventura za značku LMAB, Jelle de Jong za Abu Garcia/Berkley, Hendry Vis za značku Quantum, Luc Coppens za Westin, alebo mená ako Evert Ootsdam či Chris Zaldain z USA a desiatky ďalších.
Systém pretekov
Ide o celkovo trojdenné preteky, keď cieľom jednotlivých posádok je uloviť každý deň čo najdlhšie dravce v počte: 1 × šťuka, 3 × ostriež a 3 × zubáč. Nezáleží na tom, v akom poradí tím dravca uloví, ale počas 8 súťažných hodín môže na svoju score kartu pripísať iba tieto dravce v tomto množstve. Pokiaľ to tím dokáže, hovorí sa tomu, že splnil takzvaný fullhouse, ktorý však na týchto pretekoch nie je nijako bodovo zvýhodnený. Iba sa v ňom sčítajú dĺžky najväčších ulovených dravcov v počtoch a druhoch, ako je uvedené vyššie. Pre rybolov si môžu pretekári sami vybrať oblasti na celkovo takmer 60 km dlhej pretekárskej trati! Chytá sa iba na umelé nástrahy a iba na prívlač, teda žiadny trolling a podobne.
Obsadenie pretekov a „naši“
Na tohtoročnom 9. ročníku sa zúčastnilo celkom 88 posádok, z toho 7 tímov z Českej republiky a jeden tím zo Slovenska. K stáliciam týchto pretekov patria aj niekdajší šampióni, teda historickí víťazi z Čiech – Radek Filip a Martin Štěpka, alebo tiež skúsení českí pretekári Jan Hubka a Jakub Kolář, ktorí sa na pretekoch zúčastnili už po tretíkrát. Popri nich sa na World Predator Classic (WPC) vydali aj ďalšie české tímy úplne po prvýkrát.
Ako každý rok, tím Tropic Fishing Illex sa vydal do Holandska o týždeň skôr, aby sa venoval intenzívnemu tréningu na týchto obrovských a členitých nádržiach. Viac o tom porozpráva sám Honzo Hubka, ktorého osobná výpoveď tvorí nasledujúci príspevok…
Ráno pred štartom prvého dňa pretekov.
Hovorí Honzo Hubka
„Do nášho milovaného Holandska sme sa tento rok vydali 26. júna, aby sme mali aspoň týždeň času na poriadny tréning. Podmienky a stanovištia rýb sa na týchto rozľahlých revíroch menia rýchlo aj v priebehu dní, nieto ešte medzi jednotlivými rokmi, a preto je viac ako dôležité zistiť a nájsť v danom období najproduktívnejšie oblasti, na ktoré bude najlepšie sa počas samotných pretekov zamerať a v nich rybárčiť. Za tie tri roky, čo už pravidelne Holandsko navštevujeme, pravdaže máme vo svojich sonaroch a ich mapách uložené už stovky bodov označujúcich naše historické úlovky a nie je preto vôbec ľahké, ba možno už ani reálne, všetky tieto miesta počas jedného týždňa prejsť a prechytať. Aj preto sme dôkladnému a intenzívnemu tréningu venovali úplné maximum času, ktorý sme mali k dispozícii a na vode sme tak trávili každý deň rybolovom 12 hodín, niekedy aj viac.
Počas tréningových dní sme na vode zažili vari všetky druhy počasia, prechytali sme množstvo historicky úspešných oblastí a konkrétnych miest, ale tiež objavili veľa úplne nových, kde sme doteraz nikdy nechytali. Práve jeden z tých tréningových dní, keď sme sa vydali na miesta, kde sme nikdy predtým neboli, bol v tomto roku úplne zásadný. Ba aj taktiku do pretekov sme postavili práve na týchto – pre nás doposiaľ neznámych – miestach a úplne nových oblastiach.
Krásny zubáč zo začiatku driftu snov.
Na tréningoch sme zosnovali stratégiu
Našli sme totiž zhruba tri zóny, v ktorých sa vyskytovalo väčšie množstvo menších šťúk – teda druhu, ktorý pre nás býva počas pretekov najproblémovejší. Neďaleko nich sme tiež našli pár oblastí s výskytom a možnosťou ulovenia solídnych ostriežov a rovnako tak neďaleko aj zubáčov. Preto sme sa rozhodli pretekárske dni začínať vždy v jednej z týchto zón a postupovať takto: v prvom rade sa ihneď po štarte pokúsiť uloviť základnú šťuku štandardnej veľkosti, potom sa pustiť do azda ráno ešte aktívnych ostriežov a až nakoniec si nechať zubáče, ktorých je v týchto vodách veľa a nebýva až taký problém tri bodované vcelku rýchlo uloviť. Ak všetko klapne tak ako má, pokračovali by sme v cielenom chytaní veľkej šťuky, teda prezentáciou naozaj veľkých nástrah v oblastiach, kde vieme, že sa veľké šťuky zdržujú. Pokiaľ sa aj toto podarí, usilovali by sme sa ešte zväčšiť niektorého zo zubáčov pelagicky – teda zo stĺpca pomocou sonarovej live‑sondy a nahadzovania našich nástrah na konkrétnu rybu. Taký bol plán, a tak sme aj na pretekoch každý deň postupovali.
Len čo Jakub rozmotal svoj baitcast, dostáva aj on prvý záber.
Pestré tréningové zážitky
Počas tréningových dní sme zažili nielen všetky extrémy počasia, ale aj rybársky lepšie aj horšie dni a jednotlivé denné fázy. Niektoré dni sa nám vryli do pamäti natoľko, že na ne len ťažko niekedy zabudneme. Čomu sme sa – okrem vyhľadávania oblastí s výskytom veľkých ostriežov – venovali najviac, boli oblasti s výskytom šťúk, ako som už písal s menšími, ale aj také, kde sa vyskytujú tie skutočne veľké.
Čerešničkou na torte nášho tréningu bol jeden podvečerný drift práve takou oblasťou, kde sme zažili niečo neuveriteľné, o čo by som sa s vami teraz rád podelil.
115 cm holandskej šťučej krásy.
Cez ostrieže ku šťukám
Pustil som loď do posledného driftu, pretože deň sa chýlil ku koncu a súmrak sa rýchlo blížil. Nastávala takzvaná zlatá hodinka dňa a ja som začal nahadzovať jednu z najväčších nástrah, akú tu používame, pričom Kubo rozmotával svoj zamotaný baitcastový prút. Neprešli sme hádam ani prvých 100 metrov, keď dostávam prvú ranu do prúta. Boli sme si istí, že ide o šťuku až do chvíle, než sa nám vedľa lode vynoril zubáč „osmičkovej rady“. Na takúto veľkú šťukovú nástrahu dĺžky 25 cm+ sme zatiaľ nikdy zubáča neulovili, takže sme tým boli pomerne dosť zaskočení, a to sme ešte vôbec netušili, čo nás čaká ďalej.
Počas ďalších pár nahodení dostávam do rovnakej nástrahy ďalší záber a už podľa zdolávania tuším ďalšieho zubáča, čo sa tiež po chvíľke potvrdilo – bola to ryba okolo 70 cm. Ďalší záber som, žiaľ, nepremenil, ale som si istý, že išlo o ďalšieho zubáča… Medzitým sa Kubovi podarilo rozmotať svoj Big Bait prút a mohli sme tak pokračovať v prečesávaní tejto oblasti spoločne. Netrvalo to hádam ani 10 nahodení a Kubo dostáva prvý záber do nástrahy okolo 30 cm. Dĺžky! Ihneď po záseku niet pochýb, že je to solídna ryba a po napínavej zdolávačke parťákovi podoberám krásnu šťuku ľahko cez 110 cm! Po rýchlom vyfotení pokračujeme v drifte a ďalší prudký záber dostávam o zhruba tri hody nato aj ja. Rýchle meranie ukazuje mieru šťuky 115 cm! Obrovský dravec po pár rýchlych fotkách majestátne odplával do svojich vôd a my pokračujeme v nahadzovaní. Ďalší záber dostáva opäť parťák a opäť ide o veľkú rybu… Aj keď nám to vo vode tak nepripadalo, v lodi meraním zisťujeme, čo sa nám to podarilo vytiahnuť – táto šťuka merala snových 124 cm!
Do konca driftu dostávame ešte ďalších niekoľko záberov a zdolávame ešte niekoľko ďalších šťúk do jedného metra dĺžky a potom sa už za súmraku maximálne spokojní vraciame späť do prístavu. Nič podobné sme dosiaľ vo svojich rybárskych životoch ešte nezažili a môžeme len dúfať, že raz hádam ešte zažijeme!
Takto vyzerá ruka lovca veľkých šťúk.
Komplikácie so začiatkom
Natrénované sme mali a po registračnom dni sa blížil prvý deň pretekov, stanovený na 5. júla. V tento deň však Holandsko – a najmä potom len niečo cez 100 km vzdialený Amsterdam – postihla najväčšia letná búrka v dejinách krajiny, sprevádzaná extrémne silnou víchricou blížiacou sa miestami až tornádu, takže preteky boli napokon v tento deň v záujme bezpečnosti zrušené. V ten deň sme sa tiež finálne rozhodli urobiť niečo navyše, čo sa na konci pretekov ukázalo ako úplne kľúčové a skvelé rozhodnutie. Dohovorili sme sa totiž s českými kamarátmi z tímu Adventer & Fishing, v zložení Roman Kuřil a Josef Verner, vytvoriť spoločne tím s názvom Czech Republic, ktorý bude v konkurencii celkovo 22 tímov, zložených z tých najnašliapanejších posádok z celého štartového poľa, môcť bojovať o titul World Predator Classic Team Event Champions 2023.“
Nabudúce bude Honzo Hubka pokračovať v osobnom svedectve o napínavom priebehu európskeho šampionátu World Predator Classic 2023 v Holandsku, kde české tímy dosiahli mimoriadny úspech.
124 cm dlhý krokodíl, náš najdlhší úlovok.
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
