Rok prešiel ako veľká voda v rieke a zasa sme sa pripravovali na ďalšie juniorské majstrovstvá sveta. Keďže sme prípravu nechceli nechať na poslednú chvíľu, a pretože Bosnu už trochu poznáme, rozhodli sme sa odskočiť na malý výlet priamo do dejiska šampionátu dva mesiace pred začiatkom majstrovstiev sveta.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 60
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 24.02.2024.
Na „rekognoskáciu terénu“ v mieste konania šampionátu sme vycestovali len v malej skupine, ktorá pozostávala z manažéra reprezentácie Michala Leibiczera, kapitána juniorov Olivera Pačaja a mňa. Dohoda však bola s celým tímom aj s trénerom Milanom Čubíkom dopredu jasná, čo máme skúšať, kedy to máme skúšať, čo treba zistiť a ďalšie veci, ktoré súvisia so správnou prípravou tímu na majstrovstvá sveta.
Zbierame užitočné informácie
Vyrazili sme 3. mája večer z Bratislavy do mesta Blagaj, ktoré je 40 kilometrov od známej oblasti Medžugorie. Ráno o šiestej sme boli na mieste a prvýkrát sme uvideli rieku Buna, na ktorej sa to všetko udeje. Dorazili na ubytovanie, na raňajky sme si dali miestnu špecialitu burek, ubytovali sa a začali riešiť povolenky, zháňať informácie týkajúce rieky a jazera, kde mal byť jeden sektor. Najbližšie štyri dni sme mali už vopred naplánované, no neboli všetky len o chytaní rýb. Chodili sme okolo celej rieky a pozorovali ryby, hmyz a všetok pohyb okolo, ako sa mení, aký hmyz sa rojí v priebehu dňa a ako to majú miestne ryby najradšej.
Vraciame sa spokojní
Druhý deň sme celý venovali jazeru Salakovač, na ktorom bol sektor V. V dôsledku vysokého stavu vody však chytanie bolo veľmi náročné a možné len na dvoch miestach na celom úseku, kde bol oficiálny sektor. Chytali sme asi nejakých šesť hodín na mieste, kde sa ako‑tak dalo nahodiť a skúšali sme rôzne techniky. Aj napriek odhodlaniu sa nám nepodarilo chytiť žiadnu rybu. Deň pred odjazdom domov sme ešte pár hodín strávili chytaním na rieke priamo na úseku, kde bol sektor II. Po nejakých zisteniach nám to išlo celkom dobre, keď sa nám podarilo chytiť dokopy približne 30 rýb. To bol veľmi dobrý výsledok vzhľadom na to, aké sme mali informácie od iných zdrojov o tom, koľko asi sa chytá rýb. Takže sme odchádzali celkom spokojní naspäť domov, lebo sme sa mali od čoho odraziť.
Bude horúco!
Ôsmeho mája už sme dorazili na Slovensko a začala nám dvojmesačná príprava, aby sa všetko pripravilo a nič nás neprekvapilo. Musím spomenúť aj to, že v tom čase v máji tam bolo príjemných 30 stupňov. Tak sme sa pripravovali aj na to, že v júli bude podľa predpovede 42 stupňov, čo sa aj stalo. Predpoveď vyšla presne a bolo skutočne teplo! Cez deň 42 stupňov, v noci len 28 stupňov. To sme vedeli, že bude ďalší problém, na ktorý sa treba pripraviť – úpal.
Trojdňový tréning
Do Bosny sme s celým tímom vyrazili 12. júla z Bratislavy ráno o šiestej a večer sme už boli na tom istom súkromnom ubytovaní ako v máji. Čakali nás tri dni tréningov hlavne na jazere, ktoré sa pre vysokú vodnú hladinu dva týždne pred majstrovstvami menilo. Z jazera Salakovač sa oficiálny V. sektor presunul na jazero Mostarsko, kde sa lovilo z brehu. Prvý deň tréningu sme absolvovali na jazere a jeho presne vyčlenenej časti na tréning. Keďže to zároveň bola aj verejná pláž, tak sa tam dosť ľudí kúpalo a chytanie medzi nimi nebolo veľmi prijemné ani im, ani nám. Tak sme po debate s medzinárodným organizátorom zistili, že môžeme trénovať hocikde, len na pretekárskej trati nie. To sme hneď druhý deň aj využili a išli trénovať na protiľahlý breh oficiálneho sektora, vzdialený cez vodu nejakých 150 metrov. Chytali sme presne v taký čas, aký bol stanovený aj na oficiálne kolá – od 16.30 do 20.30 hod. Podarilo sa nám zdolať pár kusov pstruhov dúhových, potočných, sivoňov a jalcov. Tretí deň prípravy sme oddychovali, naväzovali mušky a balili na presun do hotela ADA.
Otvárací ceremoniál šampionátu
V nedeľu 16. júla sme už obedovali v hoteli. Na programe – ako stále – najprv kapitánska porada a po nej otvárací ceremoniál, ktorý tentoraz bol prechodom cez centrum mesta Mostar a predstavením všetkých štátov pred domom kultúry „Hrvatski dom“.
Systém súťaže
Každý deň sa chytalo len jedno kolo. Začínalo sa 16.30 na jazere, kde boli tri rotácie a rotovalo sa stále o tri miesta. Vylosovali sme si miesto 1, potom sme sa po 45 minútach posunuli na štand 4 a ďalej 7 a 10, medzi každou rotáciou bola 20-minútová prestávka a kolo sa končilo o 20:30. Na riekach sa začínalo o 16:30, po hodine a pol bola jedna rotácia, polhodinová prestávka a ďalšia hodina a pol. Končilo sa o 20:00. Rotácia na rieke bola robená kľúčom: miesto 1 sa menilo s 2, 3 – 4, 5 – 6, 7 – 8, 9 – 10, 11 – 12. Takže pri takejto rotácii sa môže stať, že chytáte aj dve tie isté miesta, čo sa nám aj stalo a nie raz. Nie vždy to však bolo na škodu. Dôležité bolo, či sme začínali na lepšom mieste a s kým sa rotovalo, či predchodca dokázal to miesto dobre prechytať…
Pondelok a utorok
Pondelok ráno 8.00 boli raňajky, posledné prípravy a išlo sa naostro. Odchod autobusov začal o 15.00, na každý sektor iný odchod. Prvé kolo začalo a pripravená taktika sa ukázala správna. Hneď zo začiatku sme mali pochytané ryby na všetkých sektoroch a opadol ten stres. Po prvom kole sme boli ako družstvo na dobrom štvrtom mieste s malým odstupom na druhého. V utorok sme mali smolu na vylosované miesta, ktoré všetky boli slabšie na ryby, a to sa odzrkadlilo aj na výsledkoch, keď sme ten deň skončili poslední a celkovo sa prepadli na šieste miesto. Ale dobré na tom je to, že takýto deň blbec prišiel na začiatku, keď sa s tým dá ešte niečo urobiť.
Streda a štvrtok
V stredu, čiže už tretí deň chytania, sme sa otriasli po zlom dni a išli odhodlaní do 3. kola po zlepšenie. Hneď potom, ako sme zistili, aké miesta máme vylosované, už som tušil, že to bude lepšie. Nakoniec sme dokázali lepšie miesta premeniť a v ten deň sme vyhrali. V celkovom hodnotení sme poskočili naspäť na 4. miesto. Štvrtok je náš už 4. deň a 4. kolo – predposledné. Tieto posledné kolá už treba zjemňovať a prispôsobovať sa oveľa viac aj rybám, ktoré už boli tri dni chytané. Tu už asi nezáležalo na tom, na akých miestach chytáme, ale či sme schopní zachytať a urobiť čo najlepšie výsledky aj na „blbých“ miestach. Teraz bol ten čas, keď každá jedna ryba rozhodovala.
Piatok – posledný deň
Najviac očakávaný, a tak najviac rešpektovaný, lebo toto kolo môže byť pre každého hop alebo trop. V piatom kole už všetci vedia, čo treba robiť, koľko rýb kde treba chytiť, na čo a akým štýlom treba chytať. V tomto kole do toho treba dať aj kúsok seba, nájsť ryby, ktoré už sa nenachádzajú na obvyklých stanovištiach, vyplašené ryby, ktoré si nachádzajú také miesta, kde by ich nikto nehľadal. To možno bolo aj stopercentne rozhodujúce, ale to neviem, môžem si len domýšľať. Po skončení posledného kola sa u všetkých stres uvoľnil a konečne si mohli vydýchnuť. Už sa čakalo len na rozhodnutie v podobe konečných výsledkov.
Stálo to za to!
Teraz už to azda skoro všetci viete, no ten moment, keď zistíte, že to, tá práca, ten čas a všetko okolo stálo za to, že nič z toho nebolo zbytočné, tak ten by som doprial zažiť každému. Celkovo sme sa teda umiestnili na bronzovej priečke za druhými Francúzmi a prvými Američanmi. Považujeme to za super úspech v tejto kráľovskej disciplíne a myslím, že máme aj na to, aby sme skúsili v najbližších rokoch postúpiť ešte o nejakú tú priečku vyššie.
Úspech by nebol bez podpory
Ďakujeme za podporu a pomoc: SZŠR (Slovenský zväz športového rybolovu) a Ministerstvu školstva SR, SRZ(Slovenský rybársky zväz), firme Thymallus Ružomberok, firme Starfish LM / Hurch, firme HENDS products a ďalším, a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu v nasledujúcich výzvach slovenskej juniorskej reprezentácie.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
