DOMOV Magazín SEPTEMBER 2023 Na viazanie mušiek treba filipa Kapitola deviata — lov na mokré mušky

Na viazanie mušiek treba filipa Kapitola deviata — lov na mokré mušky

V predchádzajúcich ôsmich kapitolách sme si urobili poriadok v nymfách a suchých muškách. Už by ste mali vedieť vo vode správne sa rozhodnúť, kedy a na čo loviť a reagovať na zmeny v aktivite rýb, počasia a na liahnuci sa konkrétny druh hmyzu. Ďalšou zaujímavou disciplínou je lov na mokré mušky.

Filip Apjár 23.08.2023 (9/2023)

info

Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2023
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 24.02.2024.

Myslím, že všetci ste už zažili tie momenty, keď ryba nereaguje ani pri dne, ani na hladine, a napriek tomu vidíte prudké výpady za niečím vo vode. Obvykle sa takto ryba začne kŕmiť, keď sa voda začína ľahko ohrievať. Niektoré ryby zas na pohyb potrebujú veľmi teplú vodu, a preto metóda mokrej mušky pri niektorých druhoch začína až v lete, keď voda dosahuje pokojne aj k 20 stupňom. Týmto by sme si mohli rozdeliť mokré mušky na lososovité druhy rýb a mokré mušky na bielu rybu: jalec, plotice, belice atď. Lov na mokrú mušku je pomerne aktívny a v mnohých prípadoch táto technika pripomína strímrovanie.

Evolúcia mokrej mušky

Mokrú mušku požívam veľmi rád, pretože zábery sú väčšinou veľmi agresívne a potom je aj celá rybačka zaujímavejšia. Všetci poznáme zo starých kníh tie krásne mušky s krídelkami a rôznymi pierkami. Nehovorím, že na nich nenachytáte aj v dnešnej dobe, ale predsa len sa muškárenie posunulo o niečo ďalej. Keď som pred nejakými 27 rokmi začínal s pretekárskou muškárinou, tak sme používali hlavne lov na suchú a mokrú mušku. Žiadna technika ani mušky podobné dnešným nymfám neexistovali. Staré mokré mušky sme začali vylepšovať rôznymi zlatými drôtikmi či lametkami a začali sme aj mokré mušky priťažovať v telíčku oloveným drôtikom, aby naozaj šli pod hladinou, a nie na hladine. Tradičné vzory už ľahko priťažené sme začali dopĺňať aj rôznymi korálkami, ktoré sa začali objavovať v galantériách a tým sme dokázali mušky robiť atraktívnejšie ako naši súperi.
Dnes, keď už máme muškárske obchody vybavené všetkým, čo sme v priebehu rokov vymysleli a výrobcom materiálov odovzdali, nemusíme si vôbec lámať hlavu tým, čo kde zohnať. Vzory sú už dnes pomerne všeobecne známe a je teda na každom zvlášť, ako si ten‑ktorý druh mušky oživí nejakým novým materiálom.

Prvý býva aktívny pstruh

Všeobecne by som to poňal asi takto… Na jar, keď sa začnú objavovať prvé teplejšie dni a voda sa začína ľahko prehrievať nad 10 stupňov, začína byť veľmi aktívny pstruh potočný. Veľmi účinnými vzormi sú rôzne druhy marcoviek vo veľkostiach 14 a 16. S pribúdajúcimi teplejšími dňami sa veľkosť môže zväčšovať. Mušky vždy nahadzujeme šikmo k brehu a postupne nechávame unášať prúdom až pod našu úroveň alebo mušky oživíme drobnými asi 15 cm poťahmi. Pri pstruhoch väčšinou nasleduje pomerne razantný útok. S pribúdajúcou teplotou a predlžujúcim sa dňom, aj nám sa liahne viac druhov hmyzu, a tak začínajú byť veľmi zaujímavé rôzne čierne druhy mokrých mušiek, napodobňujúce najrozličnejšie chrobáky. Preto tiež tieto mušky dosť často viažeme s perím páva alebo z materiálov, ktoré v sebe majú zelenkavý „chrobákový“ lesk. Tieto mušky môžete viazať od veľkosti 16 až po 10. Vždy záleží na veľkosti rieky a rýb v nej.

Biele ryby čakajú na oteplenie

Pri love takzvaných bielych rýb je dôležitá teplota vody. Tieto ryby potrebujú oveľa teplejšiu vodu. Inak sú pomalé a potravu prijímajú veľmi pomaly a obozretne. To znamená, že čím viac tepla a slniečka, tým lepšie. Veľkosť mušiek závisí od druhu ryby. Belice vám určite nevezmú mušku 12. Je nutné prispôsobiť veľkosť mušky veľkosti ryby a jej tlamky. Na belice použijete veľkosti 20 a 18. Na jalce maloúste od 20 až po 16 a na jalce hlavaté môžete ísť až na veľkosť 10. Ja na tieto ryby väčšinou používam čierne vzory mušiek: červenoritky, zulu, chrobáky atď. Pri týchto rybách robíme hody väčšinou kolmo na breh a skúšame nechávať pozvoľný, pomalý, plynulý pohyb vytvorený tlakom prúdu na šnúru alebo s teplejšou vodou začíname mušky oživovať krátkymi, agresívnejšími poťahmi. Pri prvej technike väčšinou prichádza len veľmi opatrný záber v podobe sťaženia šnúry a musí okamžite nasledovať prudký zásek. Pri druhej technike je jalec už v plnej fyzickej kondícii a zábery sú veľmi silné a agresívne.

Na čom to „lieta“ a ako „padá“

Pre ešte prirodzenejšie vedenie mokrých mušiek sa používa šnúra s označením Hower, ktorá sa zanorí do vodnej hladiny a pri trochu väčších hĺbkach aj pokojne pomalá intermediálna šnúra. Ďalšia vec, ktorá vám môže pomôcť je flourocarbon. Tento materiál je ťažší ako monofil, a tak sa s vašimi muškami rýchlejšie zanorí do vodnej hladiny a nebude ryby plašiť plávajúce „lano“ na hladine. Pri love jalcov je veľmi dôležité, že hody musia dokázať prezentovať vašu mušku na cm od brehu. Tu väčšinou jalec číha na spadnutý hmyz z trávy, stromu atď. Ďalej má jalec veľmi rád, keď vaša muška spadne na hladinu viac agresívne a ľahko šplechne. To ho vždycky zaujme a ide sa pozrieť, čo to spadlo. Jalec je ryba veľmi múdra a nedôverčivá. Každá maličkosť hrá svoju rolu. Niekedy menej je viac. Na mušky zbytočne nedávajte veľa nožičiek alebo silné krídelká. Skôr ho zaujmite správnou prezentáciou mušky a dokonalým nahodením k brehu. Ja najradšej požívam chrobáčika a červenoritku s bielym krídelkom. Mám ich vždy v krabičke v rôznych modifikáciách a veľkostiach.

1. Pripravíme háčik veľkosti 14.