Pozdravujem vás, milí čitatelia, priatelia! Konečne je to tu – mesiac jún a s ním aj otvorenie priehrad a nonstop lov. Prvý jún je pre mňa osobne malým rybárskym sviatkom, keď pri vode zakempujem na dlhší čas a užívam si pobyt na brehu naplno. Už tradične si práve na zahájenie plánujem aspoň niekoľkodňovú dovolenku.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2023
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 52
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 24.02.2024.
Tento rok sa mi podarilo uvoľniť z práce na krásnych osem dní. Aj napriek úspešnej jari na rieke som sa na Ružín tešil najviac. Je to srdcovka. Už v marci som tam absolvoval tri krátke vychádzky. Prvé dve skončili množstvom pleskáčov a malých kapríkov, ale tá posledná stála naozaj za to. Bola sobota, prevládalo chladné a veterné počasie. Našťastie som našiel blázna, ktorý sa vydal so mnou bojovať k vode.
Marcová rybia ťažba
Okolo obeda sa stretávam s Vladom na pumpe, dávame si kávu a vyrážame k vode. Vytypovali sme si menej dostupné miesto, kde treba odniesť výbavu asi 400 metrov lesom. Nohy dostali zabrať, ale všetko sme bez zranenia zvládli. Čím skôr prúty do vody a čakať, či príde vôbec nejaký záber. Nízke teploty a silný nárazový vietor nás donútili postaviť si aj bivak. Ani jeden z nás nečakal to, čo sa potom dialo. Od prvého náhodu nastal kolotoč záberov a my s Vladom sme na striedačku zdolávali kapra za kaprom. Väčšinou to boli menšie ryby, avšak tri stáli naozaj za to. Vlado si zdvihol osobák a ja som si chytil prvého slušného šupíka z chladnej marcovej vody. Bola to ťažba, lebo na breh sa pozrelo viac ako 25 rýb. Skvelý zážitok, ktorý mi ostane navždy v pamäti!
Úplne nové miesta
Späť však k mojej naplánovanej týždňovke. Mal som vytypované miesta, kde by som si chcel sadnúť. Väčšinou to boli plytšie časti v okolí prítokov. K vode som sa vybral v stredu ráno, aby som si pobehal voľné miesta a niekde sa usadil. Rozhodnutie padlo na prítok Hornádu, kde je Ružín naozaj úzky. Ide skôr o rieku, kde sa tiež dajú uloviť dlhé ružínske kapry. Na týchto miestach som ešte nechytal a konečne to bolo pre mňa niečo nové. Nasledovalo vybaľovanie vecí, rozloženie bivaku a podobne… Postupne som si namotal aj nové šnúry, šokové vlasce a pripravil pár montáží. Deň bol slnečný, pokojný… Až na jeden jednostranný konflikt. Poobede prišiel ku mne starší pán, ktorý mi naznačil, že chytám na jeho mieste. Pri slovnom spojení „moje miesto“ sa mi veľmi dvíha tlak. Privlastňovanie miesta v tomto storočí a zvlášť na 16 km dlhej priehrade je priam neuveriteľné. Niektorá generácia sa však nikdy nezmení. Pán si pohundral a po krátkom monológu si šiel svojou cestou.
24-hodinový kapor
Večer som si na jednorazovom grile pripravil nejaké špeciality a s nastaveným budíkom šiel spať. Rozhodne som o polnoci s nadšením nevstal, ale rybársky duch ma donútil vyviezť prúty na vopred predkŕmené miesta. Následne sa prebúdzam do chladného rána a s jedným otvoreným okom kontrolujem situáciu na vode. Nič sa nedeje, ryba sa neukazuje. Idem si teda umyť zuby a nachystať nejaké raňajky. S prvými slnečnými lúčmi prichádza prvý agresívny záber spod druhej strany. Kaprík sa pustil dole prúdom a za pár sekúnd už bol v prekážkach pod mojím brehom. Rýchlo sadám do člna a idem ho skúsiť vyslobodiť z vrbín. Ryba bola šikovnejšia a podarilo sa jej zbaviť háčika. Na rozlúčku mi pekne preplávala okolo člna. Bola to už tá lepšia kategória 80 cm+, ale nejako osobitne ma to netrápilo. Aj ryba musí mať šancu. Netušil som však, že ďalšieho záberu na danom mieste sa nedočkám nasledujúcich 24 hodín. Skúšal som všetky svoje žolíky, ale ryba sa už predo mnou nenachádzala.
Veľký, pevný, ostrý...
Sťahujem sa
V piatok ráno padlo rozhodnutie presťahovať sa inde. Napísal som blízkym priateľom, či je ešte niekde voľné. Ozval sa mi môj rybársky brat, že chytá na opačnej strane Ružína a mal už nejaký kontakt s rybou. Údajne bude pri vode len do večera a môžem ho vystriedať. Začal som teda baliť. Nie veľmi obľúbená časť rybačky, ale kto chce chytať, musí niečo obetovať. O dve hodiny už sedím v naloženom aute a obchádzam celý Ružín. Po príchode nastáva opäť vykladanie a rozbaľovanie. Martin od rána chytil už štyri kapríky, čiže nejaká ryba sa tu vyskytuje. Počas nosenia vecí sa mi stal nepríjemný úraz, keď som sa s plnými rukami šmykol na svahu a rebrami som dopadol na odpílený peň. Nikomu to neprajem. Rebrá však ostali nezlomené, akurát ma pár dní trápila veľká odrenina a podliatina. (Netreba zabúdať na opatrnosť!)
Na obed si robíme grilovanú panenku a Maťo počas dňa zdoláva pár menších kapríkov. Všimol som si, že sa tu zrejme nachádza dosť malej ryby. Preto som si pripravil selektívne Birky rigy s háčikom Rigga CVR vo veľkosti 2 a dlhým vlasom, aby som aspoň čiastočne selektoval dorast a pokúsil sa dostať na háčik aj miestneho domorodca. Celkovo radšej tú zostavu naddimenzujem, aby som sa pri strate možno životnej ryby nechytal za hlavu. Na navijaky som nainštaloval cievky s 0,35 mm hrubou potápavou šnúrou, následne pár metrov hrubého šokového vlasca a montáž z pevnej stuženej šnúrky. S odstupom času môžem povedať, že ma tento materiál podržal v niekoľkých kritických situáciách a dopomohol mi ku krásnym úlovkom. Prúty si vyvážam večer a do hry dávam 24 mm boilies s popkami rôznych príchutí. Maťo odchádza a ja zaspávam.
K rybe sa musím prechytať
Čoskoro ma budí hlas mladého suseda Jakuba: „Birky, nespi, poď k nám sadnúť na jeden pohárik…“ Poviem vám, že veľmi sa mi nechcelo, ale rád sa zoznámim s novými mladými ľuďmi. Sadli sme si teda za stôl a rozoberali všeličo možné… O polnoci sme prepísali príchody. Pár minút po polnoci nás navštívila rybárska stráž. Bolo to čakane nečakané. Samozrejme, je len chvályhodné, že chodia kontrolovať rybárov aj v noci. Po hodine ma už dostáva únava do postele. Ráno plánujem trochu zmeniť taktiku a loviť aktívnejšie. Keďže bolo len okolo 4 stupňov, počkal som ešte hodinu v spacáku. Pripravil som si montáže s 2*20 mm The Krill Active boilies na dlhšom vlase. Táto výrazná nástraha mi hádam dopomôže k prvému záberu. Pretože som vozil na 250 m a chcel som šetriť batériu, niekedy som vyvážal aj dva prúty naraz. Atraktívna nástraha splnila svoj účel a od rána do popoludnia som už mal na konte pár dorastencov. Potreboval som sa vyslovene prechytať ku krajšej rybe.
Tvrdé chytacie boilies lepšie odolávajú malým rybám.
Konečne pravý – ružínsky!
Od rána fúkal extrémne silný vietor, ktorý znepríjemňoval pobyt pri vode. Na druhej strane však rozhýbal ryby a zábery prichádzali pravidelne. Pri západe slnka prišiel konečne ten správny záber. Opatrný padáčik a následne plynulá jazda. Po zdvihnutí prúta som vedel, že ide o dobrú rybu, lebo si neustále išla svojím smerom. Skok do člna a cez vlny smerujem ku kaprovi. Našťastie šnúra bola len v jednej prekážke, ktorú som pomocou kotvičky dvihol z dna a šnúru rýchlo uvoľnil. Čoskoro som bol na šokovom vlasci a začala poriadna párty. Rýchle výpady ku prekážkam, neskôr na voľnú vodu, neskôr pod čln… Všetko, kvôli čomu chodíme na ryby! Silný vietor komplikoval situáciu a neustále ma sfukoval ďalej od kapra. Po úctyhodnej zdolávačke dostávam do podberáka toho pravého ružínskeho samca – dlhá, chudá forma s veľkými plutvami. Konečne! Mám neskutočnú radosť a viem, že už teraz mám splnené. Ešte za svetla si rybu dokumentujem a púšťam späť do vody. Sobota teda dopadla na výbornú. Mimo toho ma chalani odvedľa pozvali na parádny guľáš, ktorý som si dal asi aj trikrát za sebou. Noc dala pár rýb do 75 cm. Veril som, že väčšie ryby prichádzajú poobede. Partia vedľa mňa ráno odišla a vo vode ostali len moje prúty. Presne tak, ako to mám rád.
Na tejto vode môj najdlhší
Celý deň behám za menšími rybami a postupne dávam nástrahu ďalej a ďalej od háčika. Poobede mám toho slnka už dosť a odbehujem k autu prezliecť sa do čistých vecí. Keď som zatvoril dvere auta, v priestore počujem zvuk môjho signalizátora. A ten si ide a ide… Čo najrýchlejšie preskakujem zvodidlá a po veľkých kameňoch opatrne skáčem ku stojanu. Na ľavom prúte je ten pravý ružínsky cirkulár! Podberák do člna, prút do ruky a smerujem rybe naproti. Ryba sa vybrala na voľnú vodu, a tak som nemusel stresovať, že budem musieť šermovať vo vode s kotvičkou. Po príchode k rybe nastal ten pravý boj. Ryba pumpovala ku dnu a ja som mohol preveriť plnú parabolu môjho prúta. Takáto zdolávačka pri západe slnka na pokojnej hladine Ružína so silnou rybou je top! S rybou sme sa preťahovali o každý meter. Až keď som ju dostal meter pod hladinu a uvidel som to dlhé telo s veľkým chvostom, roztriasli sa mi kolená ako malému chlapcovi. Tajne si v duchu hovorím: „Ty vole! To by mohla byť moja vysnená ružínska metrovica!“ Nasledovalo pár rušných chvíľ a onedlho kapor skončil v podberáku. Potom už len silný výdych a eufória by sa dala krájať.
Po príchode na breh volám s úsmevom na tvári Maťovi cez videohovor, aby som sa ním aspoň na diaľku podelil o tento neskutočný zážitok. Na poliatu podložku ukladám kapra a prichádza ten najzaujímavejší moment – zistiť dĺžku kapra. Ja tipujem, že možno lízne hranicu jedného metra. Vyťahujem meter a je tam – 99 cm! Fuuuu, bolo to tesné. Určite nie som sklamaný, veď je to prekrásna dlhá ryba. Môj osobák v dĺžke z tejto vody! Neviem sa vynadívať. Kapra rýchlo premiestňujem do plávajúceho saku, nech si vo vode trochu oddýchne pred fotením.
Ružín ponúka najkrajšie prostredie pre rybolov.
Adamko priviedol rodičov
Potom ma prišla pozrieť vzácna návšteva. Rodičia, sestra s mužom a môj malý krstný syn Adam. Adamko chcel vidieť ryby a rodičia chceli pri vode pogrilovať. To ešte netušil, že mám pre neho špeciálneho kapra. Kým otec rozložil oheň, mňa sestra pofotila s takmer metrovým mliečakom. (Priatelia, určite nečakajte nejaké ťažké váhy. Ryby boli prirodzene chudé a k tomu aj tesne po nerese. Tu na Ružíne nezáleží na hmotnosti.) Malý Adamko sa z rybky veľmi tešil. Po pár fotkách a krátkom videu pláva kaprík naspäť vo vode.
Neviem, či bol viac prekvapený kapor alebo ja.
Nočný zaberák
Nastal čas na grilovačku a popritom som si ešte vyviezol prút. Netrvalo ani dlho, než prišiel ďalší dorastenec. A ďalší, ďalší… Keď som sa chcel najesť, musel som prestať vyvážať. Prúty som si vyviezol až večer, keď odišla návšteva. Po celom dni na mňa prišla únava a zaspal som ako batoľa. Ryby mi dovolili spať možno tak dve hodiny. Nastal kolotoč záberov od stredne veľkých rýb okolo 70 cm. Chvíľami sa mi už nechcelo, ale povedal som si, že musím zabrať a možno ešte dosiahnem pekný výsledok. Zdolať rybu, cestou na lovné miesto prebrúsiť háčik, položiť a znovu na breh… V člne som strávil skutočne dosť času. Ráno po rozvidnení prišla vytúžená odmena vo forme vytretej ikernačky a chudého dlhého samca. Ďalšie dve krásny ryby na fotku. Je to paráda! Rybky si fotím a prúty opäť vyvážam. Nedeje sa nič. Bolo to zvláštne a zároveň príjemné. Konečne som si mohol urobiť niečo jesť a dospať noc.
Pevná potápavá šnúra v sexi čiernej farbe.
Oddychový deň a dážď
Okolo obeda som sa bol pozrieť na moje lovné miesto a bolo mi jasné, prečo nastal útlm. Pod hladinou plávali zhluky kapríkov. Niečo sa zrejme zmenilo a ryba šla k hladine. Možno ryby cítili nejakú zmenu, pretože od utorka má začať pršať. Ryby som teda nechal na pokoji a zbehol som do blízkeho bufetu na chutný langoš. Poobede som si odskočil ku kamarátovi Mišovi na rýchlu sprchu a na chvíľu som si ešte zdriemol. Cez noc som zdolal pár menších rýb. Ráno prišlo konečne mierne ochladenie a dlhodobý dážď. Bol som zvedavý, ako ryba na túto zmenu zareaguje. Našťastie sa aktivita vrátila do starých koľají. Prvá ranná ryba bol hneď nádherný zdravý naježený šupináč. Škoda, že mu chýbalo brucho. Na sile mu to, našťastie, nijako neubralo.
Jediné boilies, s ktorým chodím k vode.
Očividne mi všetko hrá do karát
Počas dňa som v nepremokavej bunde sem‑tam vyletel za menším kapríkom. Už som bol aj sčasti rozhodnutý, že by som to mohol do večera pobaliť a ísť domov. Výprava bola už aj tak perfektná. Premýšľal som, čo robiť. Z mojej reflexie ma vytrhol záber – a nie hocijaký. Bola to zbesilá „frézovačka“… Rybu sa snažím zastaviť, ale nejde to. Na elektromotore v člne hneď zaraďujem rýchlosť 5, ale ryba je rýchlejšia a z cievky mi miznú metre šnúry. Ku kaprovi sa dostávam až nejakých 80 m za lovným miestom. Našťastie sa vybral na otvorenú vodu a ja som opäť zažíval ten správny kaprársky sen. Kapor ma točil dobrých 15 minút a nakoniec po pár pokusoch skončil v sieti podberáka. Yes! Krásny tmavý veľký šupináč! Je to neuveriteľné. Po minulé roky som bol rád, keď sa mi podarilo zdolať jednu peknú rybu za rok. A teraz mám už šiestu! Očividne mi všetko hrá do karát: počasie, spln, tlak, aktivita, spoľahlivosť montáží… Cestou ešte pokladám prút s novou montážou a smerujem k brehu. Na brehu opäť volám Maťovi a ukazujem mu ďalšiu bombu. Ten neverí a priateľsky mi hovorí: „Birky, choď už domov. Už to preháňaš, už je toho veľa.“ Schuti sme sa obaja zasmiali a ja som si šiel rýchlo pofotiť tohto bojovného šupíka.
Selektívne „Birky rigy“ plnili svoj účel.
Žeby to bola vysnená metrovica?
Bolo fakt zaujímavé, že väčšie ryby brali skoro ráno alebo až pri západe slnka. Keďže sa už stmievalo, rozhodol som sa prespať a ráno odísť. Aj tak budem musieť baliť mokré veci. Večer už nastražujem boilies asi 6-7 cm od háčika, aby ma v noci nebudili násady. Celú noc na bivak padali kvapky dažďa a spalo sa veľmi dobre. Veľmi dobre, veľmi krátko. Trikrát som z brehu zdolal takých sedemdesiatnikov. Presne o 3.30 hod. prišiel nenápadný záber. Jazda na tri sekundy a zrazu nič. Čakal som v bivaku, či to ešte bude pokračovať alebo sa ryba vypla. Nič sa nedeje, a tak radšej idem skontrolovať prút. Špička prúta sa len mierne ohýba. Po zdvihnutí prúta zisťujem, že šnúra ide cez nejakú prekážku. Tak idem vyslobodiť toho dorastenca. Šnúru uvoľňujem šikovným manévrom, ktorý som odpozoroval od kamoša Kuba. Snažil som sa prekážku obchádzať z rôznych strán. Na druhý pokus šnúra vystrelila zo dna a smerovala k protiľahlému brehu pod previsnuté stromy. Nejakú rybu tam cítim… V zelenom svetle čelovky vidím na šokovom vlasci ešte dva konáre a pod ním kapra. A vôbec nevyzeral zle. Ryba začala krúžiť okolo člna. Dookola a dookola. Po pár kolách sa vetvy z vlasca uvoľnili a vtedy ukázal kapor svoj plný potenciál. S člnom ma povodil, kde sa mu len chcelo. Snažil som sa ho držať v stĺpci, aby na dne nenašiel nejaký potopený peň. Až v bielom svetle čelovky som uvidel to masívne dlhé telo. Žeby to bola tá vysnená metrovica? Zdolávanie som si užíval do poslednej chvíle. Keď som kapra podobral, začal som sa od radosti smiať. Toto je sen! Cestou na breh som sa len smial a spieval si rómsku pesničku „Loli, loli paradička“. Je neuveriteľné, čo som tu zažil!
Do rozvidnenia zostáva len chvíľa. Kapra nechávam odpočívať v saku a začínam baliť. Zdolaním tohto mastodonta som si povedal, že už stačí. Na druhý vyvezený prút ešte zdolávam pekného šupíka a vypínam ho priamo pri člne. Postupne balím prúty, nakladám čln na auto a ostáva mi už len zdokumentovať kapra. Nachystal som si aparatúru a ružínskeho dlháňa ukladám na podložku. Vyťahujem z vrecka meter a je to – 98 cm! Ajajaaaaj! Zase mu trochu chýbalo. Kaprík má z jednej strany pár zranení z neresu, a tak sa ho snažím nafotiť z tej lepšej. Bola to najlepšia čerešňa na torte na záver tejto výpravy.
99 cm dlhý samec vo verzii „TDI“ sa stal mojou najdlhšou rybou z Ružína.
Ružín ukázal pár pokladov
Fyzicky vyčerpaný, ale rybársky naplnený sadám do auta a odchádzam domov. Chvalabohu, mám ešte dva dni voľna na zotavenie. Zažil som tu svoju doposiaľ najlepšiu výpravu a som vďačný, že mi Ružín ukázal pár svojich pokladov. Milí rybári, na záver vám prajem cez leto veľa rybárskych úspechov a pamätajte, že na dĺžke záleží…
99 cm dlhý samec vo verzii „TDI“ sa stal mojou najdlhšou rybou z Ružína.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
