Na konci sezóny 2022 sme sa rozhodli s tatkom a kamarátom Zdenom, že po úspechu jarnej výpravy do Merenye sa opäť vyberieme do Maďarska. Snažili sme sa zahovoriť si miesto a termín na tejto vode, no neúspešne. Tento moment však predznamenal začiatok našej cesty za rumunskými šupináčmi.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 24.02.2024.
Dlho sme premýšľali, na aké miesto sa vyberieme v nasledujúcej sezóne. Z ničoho nič prišiel nápad od Zdenka. Navrhol, aby sme zvolili pre sezónu 2023 Rumunsko. Vôbec som nevedel, o akú vodu ide a netušil som, aké ryby sa tam nachádzajú, ale prikývol som. Povedal som si totiž – prečo neskúsiť niečo iné, nové a neznáme.
Kam to vlastne ideme?
Postupne som sa snažil získavať rôzne informácie o vode. Bolo to štrkovisko veľkosti zhruba okolo 14 – 15 ha. Na štrkovisku sú len štyri lovné miesta, čo vopred znamenalo pekný priestor na samotný lov. Táto informácia ma veľmi potešila. Pomocou internetu sa toho veľa nepodarilo zistiť, keďže ani jeden z nás neovláda reč tej krajiny. Netušili sme však, že našu výpravu nakoniec spojíme s priateľmi zo Slovenska. Zhoda náhod prišla a počas koncoročných pokecov o rybách som sa dozvedel od kamaráta Laciho, že oni sa tiež chystajú do Rumunska, navyše v ten istý termín ako aj my a k tomu ešte aj na to isté jazero! Takže zo štyroch miest na troch sedeli chalani zo Slovenska! Nuž, čo viac si priať? Postupne sme si získané informácie posúvali medzi sebou až prišiel deň odjazdu na vytúženú výpravu.
Pozor na zemetrasenie!
V sobotu zavčas rána sme nasadli už do nabalenej dodávky a vyštartovali sme do Rumunska. Cesta prebehla pomerne bez väčších problémov, a tak po 5 hodinách cestovania sme sa už so spomínanými kamarátmi privítali na brehu štrkoviska. Štrkovisko sa nachádza cca 4 – 5 km od najbližšej dediny, a tak sme týždeň strávili na úplnej samote. Okolie tvorili vysoké kopce štrku, ktoré už postupne zarastali zelinou a menšími stromami. Nás však zaujímalo, čo sa nachádza pod vodnou hladinou. Postupne sme vybalili naše výbavy, rozložili táborisko, ktoré bolo veľmi dôležité z hľadiska komfortu. Zobrali sme si so sebou veľké bivaky s názvom Gazebo, ktoré nám na brehu bez stromov poskytovali dostatočný priestor a chládok. Museli sme dať veľmi veľký pozor aj na ukotvenie našich bivakov, pretože v okolí jazera pár dní pred naším príchodom zaznamenali slabšie zemetrasenie.
Úspešná nástraha
G2 Krab Ančovička Asa.
„Držím si miesto“
Pred mojím lovným miestom sa nachádzali dve hrany – jedna miernejšia z 5 metrov na 3 metre a opäť to klesalo naspäť do 5 metrov. Druhá hrana, vhodnejšie by som to nazval kopec, bola oveľa väčšia. Kopec vychádzal z 5,5 m až na 80 cm a opäť klesal do hĺbky. Ja som sa však rozhodol, že sa nebudem venovať týmto miestam, ale dám na rady domácich, respektíve na informácie, ktoré sa mi podarilo získať pomocou videí. Takmer každý tvrdil, že najlepšie miesta sú pod protiľahlým brehom, kde bola hĺbka cca 3 metre. Práve v tejto lokalite som si našiel aj ja dve miesta, ktorým som sa začal venovať. Zo začiatku – s príchodom prvej a následne druhej, tretej noci – eufória zo mňa začala opadávať a vedel som, že to nebude dobré, avšak stále som svojim miestam veril.
Prvá ryba prišla po piatich dňoch.
Skúsim šťastie podľa seba
Prvé tri dni našej výpravy sa na celom štrkovisku nechytila ani jedna šupina. V tretiu noc to celé odštartoval Zdenko s krásnym šupíkom presahujúcim 18 kg hranicu. Počas dňa sa nič nekonalo, ale nadránom štvrtého dňa si pripísali ryby aj kamaráti zo Slovenska, a to dokonca krásneho šupináča, ktorý presiahol magickú hranicu 20 kg. Ja som mojim miestam stále veril, ale nie a nie spraviť záber. Počas piateho dňa nadránom som začal sledovať vodnú hladinu a zbadal som, že zopár rýb sa začalo prevaľovať približne v okolí hrán, ktoré som našiel na začiatku lovu. V ten moment som sa rozhodol, že zmením obe svoje miesta a vyskúšam šťastie pomocou zmeny. Na mnohých výpravách sa mi to už v minulosti podarilo. Zahodil som všetky informácie z internetu a šiel som na to opäť podľa vlastných inštinktov. Vyplatilo sa to! Zažil som mojich najúspešnejších 24 hodín pri vode.
Naše táborisko na rumunskom štrkovisku.
Moje favorizované nástrahy
Montáže som teda previezol na spomínané miesta. Jednu z nich som položildo 4-metrovej vody za menšiu hranu a druhú montáž do 3-metrovej vody za kopček, ktorý skoro lízal hladinu štrkoviska. Nástrahy som si zvolil, samozrejme, moje obľúbené, ktorým dôverujem počas celého roka. Pod jeden háčik som podšil môjho top favorita BigC Cheeseburger. Je to silná korenistá nástraha, pomocou ktorej sa mi stále podarilo uloviť tie najväčšie jedince. Nebolo to inak ani v tomto prípade. Pod druhý háčik smerovala rokmi overená klasika na veľké kapry, a to G2 Krab Ančovička Asa. Táto nástraha je postavená na silno mäsovej báze a veľké kapry jej ťažko dokážu odolať. Pod túto nástrahu som umiestnil jednu Ronnie pop‑up v príchuti Scopex CC a pod môjho favorita BigC som umiestnil takisto jednu Ronnie pop‑up v príchuti Chilli Mango. Tieto popky viac plávu ako klasické plávajúce nástrahy vďaka tomu, že sú vyrábané zo špeciálnej zmesi.
Nový osobák 24,6 kg.
„Obrnené“ náčinie
Vedel som, že ryby sú opatrné a potravu neprijímajú vo veľkom množstve, tak som tušil, že práve na takéto kombinácie môžem prekabátiť aj tie najväčšie a zároveň najopatrnejšie jedince, ktoré žijú v štrkovisku. Montáže som použil klasické ako na každej inej vode. Bolo to štrkovisko, nuž som vedel, že na hranách sa určite môžu nachádzať mušle, ktoré mi môžu silon prerezať. Práve kvôli tomu som zvolil hlavný vlasec s priemerom 0,40 mm a na posledných 25 m som použil šokovku s priemerom 0,60 mm. Bol som si istý, že takýto materiál mi len tak ľahko nič neprereže.
Osobáčik oslávený so super partiou.
„Zaručené“ zostavy
Nadväzce som použil z tvrdého fluorocarbonu, ktorý som spájal s jemnou šnúrkou. Takéto kombinované nadväzce majú u mňa 110 % dôveru, lebo sa nemotajú ani pri nahadzovaní, ani pri pokladaní do väčších hĺbok. Jemnejšiu šnúrku na koniec nadväzca preferujem pre prirodzenejšiu prezentáciu nástrahy pred kaprami. Pri použití jemnej šnúrky sa háčik ľahko zatočí rybe do tlamy. Háčiky na tejto výprave som používal vo veľkosti 4. V štrkovisku sa nachádzali pekné ryby, a tak som vedel, že pri zdolávaní potrebujem zostavu, do ktorej sa môžem poriadne oprieť a ryby zdolávať s istotou. Vráťme sa však naspäť k piatemu dňu našej výpravy.
Posledný moment pred pustením.
Štyri po piatich
Ako som už skôr spomínal, zmenil som svoje miesta a práve vtedy sa všetko začalo… Ku každej montáži som prikŕmil len 3 hrste boilies totožnej príchute, na akú som na danom mieste chytal, a k boilies som pridal dve lopatky partiklu. Prúty som teda previezol a po polhodinke prichádza prvá jazda. Nechcelo sa mi ani veriť a nemo som sa prizeral na môj navijak, ako si z neho kapor odmotáva metre silonu. Zdenko mi hovorí: „Silvo, však ty máš záber!“ Rýchlo som teda zobral prút do rúk, nasadol na čln a vyrazil za rybou. Pomocou silného elektromotra Haibo M150 to netrvalo dlho a bol som nad vytúženou rybou a mohol som začať zdolávať. Náš boj trval približne pol hodiny a mne sa podarilo podobrať nádherného pupkatého kapra, ktorý vážil presných 20 kg.
Rýchlo som opäť zaviezol svoju montáž na horúce miesto a netrvalo to ani hodinku, keď prišiel ďalší záber. Kolobeh sa opakoval – nasadol som na čln a letel za rybou. Pod hladinou čistej vody som zbadal mohutné telo kapra a už som vedel, koľko bije. Roztriasli sa mi kolená a bol som si istý, že mám na prúte svoju najväčšiu rybu. Podarilo sa mi ju zdolať a v okruhu priateľov si vychutnať radosť z nového osobného rekordu, ktorý mal hmotnosť 24,6 kg. Bola to nádherná ryba! Po zdokumentovaní som ju pustil späť do jej domova a šiel si nachystať prút na ďalšiu vyvážku… Vtom však dostávam záber aj na druhý prút! Nechcelo sa mi veriť, že je toto možné po piatich dňoch bez záberu. Podarilo sa mi zdolať tretiu rybu! Bol to opäť nádherný, doslova guľatý šupík s hmotnosťou nad 23 kg. Po tejto rybe to však utíchlo a môj štvrtý záber som dostal až v nočných hodinách. Bol to opäť kapor s magickou hmotnosťou, ktorý ma trápil hodinu na vode. Také dlhé zdolávanie ryby som ešte nezažil. Chvíľami som si myslel, že ma vláči po vode veľký sumec, ale bol to nádherný dlhý, silný šupináč.
Čakanie na vytúžený záber.
Aj piaty úspešný!
Do rána sa už nič nedialo, a tak zostával pred nami predposledný deň výpravy. Približne okolo obeda dostávam ďalší záber od môjho posledného úlovku. Kolobeh sa opäť opakoval – rýchlo na čln a smer za rybou. Podarilo sa mi premeniť aj môj piaty záber a bol z toho ďalší šupík presahujúci 23 kg hranicu.
Veriť na inštinkty sa oplatí
Zažil som svoju rybačku snov. Inými slovami sa to nedá ani nazvať, aj keď prvé štyri dni boli náročné. Zopárkrát sa mi už vyplatilo dať na svoje inštinkty a teraz sa mi to opäť potvrdilo. V mnohých prípadoch je to ťažké, ale treba veriť stále do poslednej chvíle. Ako sa hovorí, pokiaľ sú montáže
vo vode, tak šanca stále žije.
Úspešná montáž.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
