Druhá polovica prázdnin je tu, ale počasie akoby to vôbec nebralo na vedomie. Skoro celý júl prepršalo a teraz to nevyzerá oveľa lepšie. Je síce teplo, ale do dažďa sa nikomu nechce. Rieka je väčšinou vysoká a zakalená. Nevyzerá vábne, no keď vystihnete vhodný čas a zvolíte správne miesto, dajú sa ryby nachytať...
nezadaný
29.08.2024 (9/2024)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2024
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.03.2025.
Starostlivo sledujem predpovede počasia aj prietok rieky, ale poviem vám, spoľahnúť sa na to naozaj nedá. Napríklad dnes malo byť pod mrakom a bez dažďa. Tak som to čítal ešte večer. Avšak ráno lialo ako z krhly a cez deň prichádza búrka za búrkou a s nimi prudké dažďové prehánky. Možno je teda lepšie veľmi sa na to nespoliehať, vystihnúť okamih, keď neprší, pre istotu pribaliť k náčiniu aj veľký dáždnik a jednoducho vyraziť na ryby.
Spolieham sa na dážďovky
Ešte pred dvoma dňami bola rieka veľmi vysoká, ale teraz už by to na niektorých miestach išlo. Budem síce musieť chytať len kúsok od brehu, ale čo na tom? Aj tam sú ryby a pri vysokej vode sú predovšetkým pri brehoch. Tam je prúd slabší, nestrháva ich dole, nevysiľuje a nejakú tú potravu prinesie až pod nos. Utopené koníky aj iný hmyz, dážďovky a množstvo ďalších rybích dobrôt. Aj ja sa spolieham na dážďovky teraz, keď o ne nie je núdza. Stačí si vyjsť večer s baterkou do záhrady a medzi záhonmi a v tráve ich
nazbieram plnú škatuľku.
Dážďovka je nástraha, ktorou nepohrdne žiadna ryba. Na maličké kúsky môžete chytať hrúziky aj plotičky, na polovičky potom napríklad karasy alebo liene. Celú dážďovku vezmú ostriež, mrena, veľký pleskáč a množstvo ďalších rýb, ba dokonca sa o ňu budú ťahať aj hrúziky. Ani kapor si nenechá túto mäsitú lahôdku ujsť a ak nastražíte pekný strapec, môžete sa dočkať aj sumca, najmä v prikalenej vode.
Táto nástraha je do kalnej vody tá najlepšia.
Nahodím do rybieho krmoviska
Moje miestečko pri rieke je teraz kúsok pod mostom, v miestach kde sa voda v miernom protiprúde vracia a točí pekne dookola. Tvorí sa tu taká prirodzená kapsa, kde sa ukladá potrava, ryby to vedia a pravidelne sa tu kŕmia. Ideálny lov v takých podmienkach je lov s plavákom. Používam väčšie, väčšinou päťgramové plaváky, ktoré vyvažujem priebežným olovkom, ktoré po nahodení sedia na dne. Pod záťažou už je len dvadsaťpäťcentimetrový nadväzec s väčším háčikom a na ňom pekne sa vlniaca dážďovka.
Hĺbku nastavujem o niečo väčšiu, než na lovnom mieste je a len čo sa plavák usadí, napnem vlasec od špičky k háčiku, ako najlepšie to ide. Plaváky nahadzujem asi tak dva metre od seba, nech si neprekážajú a aby som ich mal oba pekne v zornom poli. No a potom už zostáva len pokojne sedieť a čakať.
Plaváčik sa aktivizuje
Väčšinou nečakám dlho – a rovnako je to aj dnes. Plavák nahodený kúsok nižšie po prúde sa ľahko zatrasie. Vyzeralo to, ako keby do vlasca pod ním len narazila nejaká vetvička nesená prúdom. To sa stáva často, že sa o vlasec niečo zachytí alebo doň narazí. Vysoká voda obvykle nesie veľa všelijakých vetvičiek, trávu a lístie. Ale toto bolo trošku iné. Keď takto budete chytať dlhšie, ľahko to rozoznáte. Hneď preto položím ruku na prút vo vidličkách a čakám, čo bude ďalej. Len máloktorá ryba sa vzdá tejto maškrty, keď ju nájde.
Plavák opäť poskočil. Potom máličko podíde bokom a zanorí sa kúsok pod hladinu. Ďalej už na nič nečakám a seknem! Pri tomto spôsobe lovu sa môže záber prejaviť tisíckami spôsobov a je len na vás, aby ste našli ten správny okamih na zaseknutie. Žiaľ, často sa stáva, že sa s dážďovkou pohráva len malá ryba a zaseknutie ide do prázdna. Tentoraz však cítim, že nejaká ryba na háčiku predsa len je. Bráni sa trochu zmätene. Rýchlo ju zdvíham k hladine a v čistiacej sa vode vidím, že je to celkom pekný ostriež. Jeho farby sú v prikalenej vode dosť vyblednuté, ale aj tak je celkom pekný.
Ostriež ma vždy poteší
Ako chlapec som sa ich niečo nechytal! Boli to však väčšinou len ostriežiky veľké ako prst. Ale aj tie boli pichľavé a neraz som od nich dostal bodnutie buď chrbtovou plutvou alebo ostrým tŕňom na žiabrach. To by mi tak nevadilo, ibaže mali väčšinou dážďovku aj s háčikom hlboko prehltnutú v pažeráku. Zasekával som preto čo najskôr, aby som sa potom vyhol zbytočnej strate háčika, ktorých som nikdy nemal nazvyš a, pravdaže, zároveň predchádzal poškodeniu ryby.
Aj tento ostriež je pekný hltavec a háčik nevidím. Až keď ho zdvihnem z vody a pozriem mu do jeho nenásytnej papule, tak vidím, že to nie je také zlé a s peanom ho zbavím háčika celkom ľahko. Po krátkej chvíli púšťam ostrieža zase späť do rieky. Dážďovka je poriadne dotrhaná, ale nevadí. Pridám k nej polovicu čerstvej a šup s tým zase do vody. A už sa plavák zase potápa. Teda ten druhý. Ide pod vodu bez prieťahov, až sa mi to zdá veľmi hr-hr. Také rýchle zábery nebývajú šťastné, ale skúsim to. Dám rybe ešte dve, tri sekundy a potom seknem.
Zásah!
Prút sa mohutne ohne a ryba uháňa k stredu rieky. Je to silný kus a z prúdu si vôbec nič nerobí. Podľa tej sily a rýchlosti tipujem na kapra, ale to uvidíme. Chvíľu trvá, kým dostanem rybu skutočne pod kontrolu. Silne ťahá, nemyká. Len silný ťah. Už ju mám pod nohami, ale stále sa drží pri dne. Zdá sa mi, že až nekonečne dlho mi krúži pod nohami, ale nakoniec jej predsa sily dôjdu, vzdá to a ja mám v podberáku kaprisko radosť pozerať. Samozrejme, ide späť do rieky. Nakoniec, čo s takým veľkým kaprom? Ešte sa mi trochu trasú ruky, keď zase nahadzujem.
Tentoraz čakám na záber o niečo dlhšie, ale už je tu. Pokojne stojaci plavák sa máličko prinorí a potom sa pomaly vydá proti vode. Počítam – jeden, dva, tri, zásek! Táto ryba asi nebude veľká a bráni sa tak nejako divne. Vlasec zvláštne drnčí a dosť to cuká. Čo to asi bude? S rybou sa tentoraz veľmi nemaznám a vediem ju rovno k hladine. Ešte okamih a už viem na čom som. Hadovité telo, belavé bruško. Je to úhor, a to za bieleho dňa, skoro na poludnie. No to je mi náhodička! Ale akáže náhoda? Búrkové počasie, teplá prikalená voda, dážďovky, to ide s úhorom dohromady. Len by sa mal chytiť skôr v noci. A nie teraz cez deň a ešte vo chvíli, keď sa skoro vyjasnilo a spoza mrakov svieti slnko. Ale je to tak. V kalnej rieke berú úhory často cez deň. Uložím ho do vedra s vodou, aby som si ho v pokoji odfotil a znova nahadzujem. Fotky tejto ryby sú čoraz vzácnejšie. Vybaľujem z puzdra fotoaparát, ale hneď ho zase odkladám, pretože plavák už ide zase pod vodu.
Úhor je u nás
stále vzácnejší.
Uloviť viac kusov naraz, tak to už je sviatok.
Čo to bude teraz?
Svete, div sa, on je to zase had! Tak to sa už mi roky nestalo, aby som chytil dva úhory hneď za sebou cez deň! Ale to je tá správna rybačka – plná prekvapení, náhod, výhier i prehier. Začína sa mi to dnes veľmi páčiť. Tak, úhor má vo vedierku kamaráta a ja zase nahadzujem. Čo keby? Ale ďalší úhor už sa nekoná. Zato dostanem iné ryby. Dva krásne karasy, slušného jalca a k tomu ešte poriadneho pleskáča.
Prosté šťastie pri vode
Niekto by vari povedal, že je to len taká obyčajná rybačka, ale ja ju beriem všetkými desiatimi. Na to, aby som bol pri vode šťastný, nepotrebujem stojany, elektronické signalizátory a podobné vymoženosti. Stačí mi plavák, háčik, zopár dážďoviek a koľko sa s tým narobí parády!
Ako rýchlo slnko vykuklo, tak rýchlo sa zase snaží zmiznúť. Takže svižne nejakú tú fotku s úhormi, opatrne ich pustiť a rýchlo domov, než zase poriadne zmoknem. Ešte nemám veci v aute a už kvapká. No čo? S tým nič nenarobím. Napokon, správnemu rybárovi voda nevadí a nikdy jej nemá dosť. Len nech si ju rieka udrží medzi brehmi, nevyleje sa do kraja, nerobí škody a všetko bude v poriadku. Nejaká tá chvíľka a kúsok miesta pri vode sa potom vždy nájdu.
Milan TYCHLER
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
